Preklad č. 1
z
Report upon the atrocities committed by the Austro-Hungarian army during the first invasion of Serbia (voľný preklad názvu: Správa o zverstvách spáchaných Rakúsko-uhorskou armádou počas prvej ofenzívy do Srbska). Ale prv ako sa pustím do prekladu, pár slov o samotnej správe. Podklady pre zostavenie správy zhromaždil profesor Univerzity v Lausanne R. A. Reiss počas septembra až novembra 1914. Správa bola publikovaná v roku 1916. Mená niektorých svedkov alebo obetí nie sú z bezpečnostných dôvodov zverejnené (ak bol predpoklad, že sú v tom čase internovaní nepriateľskou stranou alebo sa jedná o rakúsko-uhorských zajatcov), v tom prípade uvediem v preklade „XY“. Autor správy v úvode uvádza, že vychádzal zo svedectiev veľkého množstva zajatých nepriateľských vojakov a stoviek svedectiev svedkov a obetí. Osobne mal prezrieť zranených a prejsť územím, na ktorom prebiehali boje za účelom overenia svedectiev. Autor osobne prešiel nasledujúcimi lokalitami: Belgrade, Shabatz, I.ipolist, Petkovitza, Ribare, Prnjavor, Tchokeshina, Novo Selo, Leshnitza, Donji Dobritch, Yadranska-Leshnitza, Loznitza, Breziak, Yarebitze, Zavlaka, Likodra, Krupanj, Bela Tzrkva, a Petzka (názvy miest budem uvádzať v origináli). Svedectvá sú označené číslom na začiatku každého odseku, budem ich pre porovnanie uvádzať aj v preklade.
Správa je rozdelená nasledovne:
1. Výbušné a dum-dum náboje
2. Bombardovanie otvorených miest a ničenie budov
3. Masakry srbských väzňov a zranených
4. Masakry civilistov
5. Drancovanie a ničenie civilného majetku
6. Preskúmanie príčin masakrov
Prikladám ešte mapu so zakreslením rozmiestnenia vojsk a ich pohyby počas septembra až decembra 1914.
Zdroj:
http://www.emersonkent.com/map_archive/serbia_1914.htm
Hoci je to zaujímavé čítanie od začiatku, začnem preklad kapitolou 4. Masakry civilistov:
IV Masakry a zverstvá spáchane na civilistoch (strany 30 - 147)
V úvode kapitoly autor uvádza spôsoby získavania podkladov do správy: výsluch zajatých vojakov, svedkov a obetí, štúdium oficiálnych správ a návšteva jednotlivých lokalít. Vo väčšine prípadov boli svedkovia súčasne aj sprievodcami pri osobnej prehliadke miest. Autor na základe miestnych pochôdzok verí svedkom a ako uvádza: „srbskí roľníci sú veľmi rezervovaní a ako som zistil, majú skôr sklon hovoriť príliš málo ako príliš veľa.“. Ďalej uvádza, že počet zranených a obetí je oveľa vyšší ako sa uvádza v oficiálnych správach keďže dotknutí často nenahlásili rôzne činy. Nenahlásené prípady sa týkajú predovšetkým znásilnení, ktoré ak by sa dostali na verejnosť, dotkli by sa rodinnej cti. Znásilnená žena by si navyše podľa vtedajšieho spôsobu rozmýšľania len veľmi ťažko neskôr našla manžela. „Som presvedčený, že počet znásilnených žien a dievčat je obrovský..., nemyslím si, že sa mýlim v tom, že v mnohých dedinách boli znásilnené takmer všetky ženy od veľmi mladých až po veľmi staré.“.
Prejdime však ku svedectvám (nasledujúce svedectvá sú od zajatých rakúsko-uhorských vojakov):
46. vojak 28. pluku uvádza, že istý poručík Lazar (Maďar) so svojimi 80 vojakmi zabil nie menej ako 30 mužov a žien. Vstup do kaviarne bol blokovaný polo-spálenými telami obetí. Stalo sa to neďaleko Zvornika.
47. vojak 26. pluku uvádza, že narazili na rozhádzané časti ľudských telies - nohy, paže, hlavy, ruky...
48. člen 26. domobraneckého pluku uvádza, že muži boli inštruovaní zabiť bajonetmi všetko živé, mužov, ženy a deti bez rozdielu. Vojak zo 79. pluku im povedal, že rakúsky dôstojník upálil v dome 26 ľudí neďaleko Drenovatzu.
49. príslušník 47. pluku uvádza, že kapitán Eisenhut dal rozkaz zabiť všetko živé v Srbsku. Maďari zničili každú dedinu v Syrmii.
56. desiatnik 28. domobraneckého pluku vypovedal, že Rakúšania v Shabatzi zabili pred kostolom vyše 60 civilistov. Boli ubodaní bodákmi aby sa šetrila munícia. Popravu vykonalo 8 vojakov, ktorí boli Maďari. Svedok nedokázal vydržať pohľad na masaker. Predtým ako telá pochovali, nechali ich ležať na námestí 2 dni. medzi obeťami boli deti a starí ľudia. Na popravu dali rozkaz dôstojníci. Desiatnik (svedok) pochádza z Bieliny a v Shabatzi bol 9-10 dní.
57. člen 3. bosniackeho pluku. Keď prišiel so svojim plukom do Zvorniku našli tam srbských väzňov - ženy a deti. Svedok im dal kúsok cukru. Desiatnik, ktorý ho videl ho nechal na 2 hodiny priviazať k stromu (pozn. pravdepodobne sa tu myslia špangle). Seržant sa ho neskôr spýtal akej je národnosti. Odpovedal, že je Srb, na čo bol priviazaný o strom na 2 hodiny. Mal radšej povedať, že je ortodoxný. Vojaci, ktorí sa priznali k srbskej národnosti, mali zakázané chodiť si po vodu. Katolíci a moslimovia im preto plnili ich fľaše. ... Taktiež boli zle živení, dostávali iba 250 gramov chleba, trochu ryže a skoro bez mäsa. Dôstojníci pili víno a rum. ... Vojaci zo 60. pluku chytili mladého 18 ročného väzňa a okamžite ho obesili.
58. príslušník 18. pluku (chorvátsky pluk z Copreinzu) vyhlásil, že Dobritchi videl vojakov 37. maďarského pluku zabiť bajonetmi 11 alebo 12 detí vo veku od 6 do 12 rokov. Tento masaker bol spáchaný na rozkaz poručíka Nagya a odohral sa 17. alebo 18. augusta. Svedok bol od masakru vzdialený iba asi 30 metrov. Počas incidentu prechádzal okolo podplukovník Piskor zo 16. pluku a pýtal sa Nagya prečo robia takéto hnusné veci. Nagy mu odpovedal, aby sa staral o vlasných vojakov, a že on ma svoje rozkazy od nadriadených.
59. svedok zo 6. pluku. Predtým ako prekročili hranicu im kapitán Bosznai prikázal zabiť všetko živé nad 5 rokov. Ale keď prekročili hranicu a prišli do prvej srbskej dediny, kapitán im prikázal zapáliť 2 domy. Pri tejto príležitosti im nariadil, aby teraz zabili všetko, dokonca aj dojčatá v kolískach. Vojaci zajali asi 30 až 40 detí, žien a starcov, ktorých nahnali pred seba (dedinou prechádzal front). Civilisti boli následné zabití v boji rakúskymi a srbskými guľkami. To sa stalo v dedine Okolishte. Svedok dodal, že by rád výpoveď zopakoval pred súdom.
61. svedok z 28. pluku. Počas prvej ofenzívy zabíjali rakúski vojaci všetkých obyvateľov alebo zranených. Poručík Jekete chytil 23 sedliakov a priviedol ich pred kapitána, ktorý do každého z nicj kopol. Kto vydal nejaký zvuk bol na mieste zastrelený.
62. svedok z 6 pluku. ... podplukovník Detzlinger nahnal ženy a deti do bojovej línie ako kryt.
64. svedok z 93 pluku. Blízko Ljubovie poručík z prvej roty zastrelil revolverom kňaza. Kapitán Veit prikázal telo spáliť.
66. rezervista zo 70. pluku. Kapitán Lahodny dal príkaz zabiť všetkých Srbov v Srbsku a v Bosne a tiež vypaľoval dediny. V Tuptzi (Bosna) videl piatich zavraždených a po ceste ďalej ešte omnoho viac mŕtvych. Svedok nezniesol pohľad na mŕtvych v dôsledku nervového vypätia.
67. desiatnik z 28. pluku. Poručík Jekete zadržal 20 roľníkov, 14 z nich nechal zabiť podľa rozkazu plukovníka.
68. vedúci družstva z 28. pluku vyhlásil, že videl poručíka Mullera z 28. pluku, 3. roty ako vlastnými rukami zabil dieťa a jeho starého otca. Potom nechal zapáliť dom a hodil telá oknom dovnútra. Tento poručík tiež vydal rozkaz doraziť zraneného Srba (pozn. asi sa myslí zranený vojak).
69. vojak 28. pluku. ... nikdy nevidel medzi zajatými zranených srbských vojakov...
70. svedok uvádza, že nikdy nevidel v rakúskych táboroch medzi zajatými zranených srbských vojakov.
71. vojak 97. pluku vyhlásil, že na začiatku vojny počas prvej ofenzívy bolo povolené vojakom všetko – páliť, zabíjať atď. ale počas druhej ofenzívy mali zakázané páliť ale mohli brať zajatcov.
73. a 74. obaja jednoročný dobrovoľníci sa sťažovali ako sa o nich a zabezpečenie jedla starali ich dôstojníci. Obaja vyhlásili, že im bolo povedané, by nikoho nešetrili a všetkých koho stretli museli zabiť. Kapitán Stransky vydal rozkaz, aby zabili všetkých, ktorí mali pri sebe zbraň aj keď z nej nestrieľali.
75. svedok svedčil, že z určitého domu vyšlo na Rakúšanov niekoľko výstrelov. Vojaci následne vyvraždili celú rodinu žijúci v tom dome a podpálili vyše 800 domov.
V ďalšom príspevku preložím svedectvá civilistov.
Odkdy platí, že to co je "podle regulí", je také v pořádku či dokonce morálně bezúhonné? 
