Česi po páde Veľkej Moravy.
Česi sa zbavili moravského jarma v roku 895 tým, že sa Spytihněv spoločne s Viťazoslavom poddali cisárovi Arnulfovi. Cisár zomrel v roku 899 a jeho nasledovníkom sa stal Ľudovít IV. zvaný Dieťa, ktorého Maďari porazili v roku 910 porazili v „Prvej“ bitke na Lechu a následné na vojnové útrapy o rok neskôr zomrel. Východofranská ríša sa vymretím po meči dostala do krízy a reálnymi vládcami sa v nej stali vojvodovia.
V bitke pri Bratislave v roku 907 padol aj bavorsky vojvoda Luitpold Korutánsky, ktorý mal aj titul „Dux Boemannorum“ a vládu nad Bavorskom po ňom prevzal jeho syn Arnulf. Ivo Štefan aj Ján Steinhübel zdieľajú názor, že Bohemani po bitke pri Bratislave, kde padol vojvoda ktorému podliehali, vypovedali vazalskú povinnosť voči Bavorom a vytvorili spojenectvo s Maďarmi. Toto konanie ma svoje dve príčiny. Za prvé Maďari zjavne predstavovali väčšie nebezpečenstvo než Bavori.
Druhým dôvodom bolo zastaviť rozpínavosť Saska, ktoré prenikalo do oblasti českých spojencov v Polabí. Spytihněv už v roku 906 využil novú situáciu, ktorú vytvorili Maďari na upevnenie protisaskej koalície a oženil svojho brata Vratislava s Drahomírou, dcérou stodoranského kniežaťa.
Dúdlebi.
Spytihněv tiež využil politickú samostatnosť aj na upevnenie moci Čechov nad ostanými kniežatami vo svojom priestore. Ján Steinhübel píše, že spojeneckých Maďarov nahovoril na zničenie Dúdlebov, ktorí sa odmietli poddať českému kniežaťu a zostali verní Bavorom. Podľa neho Maďari zničili dúdlebské hradiska Bechyně, Branišovice, Katovice, Kuklov, Libětice, Litoradlice, Němětice, Písecká Smoleč a Řepice nielen pre korisť, ale aj v zaujme upevnenia moci Pŕemyslovského rodu. Oproti tomu Naďa Profantová si myslí, že Maďari napadli len niektoré hradiska a za archeologicky naozaj dobre doložene, považuje zničenie malého hradiska – dvorca v Něměticích v južných Čechách, niekedy v prvej tretine 10. storočia. Obr. dvorec v Něměticích
Henrich I. Vtáčnik
V jednom z predchádzajúcich článkov som opísal snahu Henricha I. saského vojvodu prebudovať obranu vlastnej krajiny tak, aby lepšie odolávala maďarským nájazdom. Aj keď niekto predpokladá, že týchto nájazdov sa zúčastnili aj Česi spoločne s inými slovanskými susedmi Sasov, neexistujú pre tento predpoklad nejaké historické zdroje. Na každý pád pŕemyslovské knieža profitovalo z týchto maďarských ťažení minimálne v zahraničnej politike, keďže odpadlo platenie tribútu. V roku 919 ale bol Henrich zvolený za východofranského kráľa a situácia sa dramaticky zmenila.
Henrich získal zdroje celej ríše na účinnejšiu zahraničnú politiku a na miskách váh ohrozenia samotných Čiech sa Henrich stal nebezpečnejší, než nebezpečenstvo plynúce od Maďarov.
Smrť Vratislava.
Knieža Vratislav vládol od roku 915 a zomrel 15.2.921. Ján Steinhübel vychádzajúc zo Šimona z Kézy, ktorý zaznačil: „Keď sa potom usadili v obsadenej Panónii, zbavili nakoniec všetkého majetku Moravu a Čechy, zabijúc v boji ich knieža Vratislava“. Tato bitka bola súčasťou maďarského útoku na Nitriansko, Moravu a do samotných Čiech, ako odveta za vypovedanie spojeneckej zmluvy namierenej proti Sasku.
Na druhej strane Dušan Třesťík pokladá smrť Vratislava ako prirodzenú, aj keď samozrejme hodne predčasnú. Faktom je, že príčiny smrti sa nezachovali. Knieža Vratislav bol pochovaný v bazilike sv. Juraja na Pražskom hrade, z čoho môžeme dedukovať, že naozaj zomrel „v posteli“ alebo padol vo víťaznej bitke s Maďarmi, kdeže jeho telo nezostalo niekde na bojisku, ale bolo prevezené do hradu. Argument, že v zime sa nebojovalo pri Maďaroch samozrejme neplatí. Nomádi mali jasnú taktiku: na usadlých útočili v zime a na nomádov v lete. Nakoniec v predchádzajúcej časti, ktorá sa venuje obdobiu keď Maďari žili v stepiach nad Čiernym morom sa jasne píše, že v zime podnikali útoky na Slovanov.
Takže naozaj sa mohla udiať niečo ako trestná jednorazová vypráva, bez nejakých územných zmien. Jednoducho Maďari potrestali zradne knieža Vratislava smrťou, krajinu vyplienili a tým to skončilo.
Vpád v roku 915
Naproti predchádzajúcemu názoru sa podľa Naďi Profantovej vpád Maďarov udial v rokoch začínajúcej vlády Vratislava niekedy v rokoch 915 až 917. Priamo súvisel s so spojenectvom bavorského Arnulfa s Maďarmi. Podľa jej názoru Vratislav sa ubránil a zaplatením primeraného tribútu si ponechal vládu v Čechách a pripadne ju rozšíril aj na Moravu.
Rentabilita.
Je to také zvláštne slovo pri hodnotení histórie, ale je si treba uvedomiť, že ma veľakrát veľký vplyv na ľudské rozhodovanie. To, že Maďari napadli Čechy raz a možno dvakrát a nie 10 alebo 20 krát na svoj jednoduchý ekonomicky dôvod. Vtedajšie Česko na rozdiel od Západu a neskorého kráľovského Česka, bolo chudobnou krajinou. V krajine stali maximálne tri kostoly, žiaden kláštor a veľmožské dvorce práve neprekypovali zlatom a striebrom. Na druhej strane ale Česi samotní boli srdnatí bojovníci, ako sa veľakrát presvedčili Bavori aj Frankovia a za palisádami hradísk sa dokázali účinné brániť aj rýchlej maďarskej jazde.
Úplné odpadá dôvod, že by si české knieža najalo Maďarov ako spojencov. Knieža malo problém uživiť svoju družinu a reálne neboli v krajine zdroje na zaplatenie desiatych meríc striebra.
Plienenie v krajine tiež neprinášalo veľký zisk, lebo obyvateľstvo sa mohlo ukrývať v lesoch a keď ich aj nomádi pochytali nemali žiaden hodnotný osobný majetok a ani nebol predpoklad, že ich niekto zo zajatia draho vykúpi. Koristníctvo prinášalo Maďarom v Česku viac strát než úspechov.
Archeologické nálezy.
Na podiv v Čechách sa našlo viac artefaktov ktoré je možne pripísať Maďarom. Na rozdiel od Moravy ale medzi nálezmi nepreväzujú, tie ktoré je možne spájať s vojenskými akciami. Presnejšie povedané, zaklial čo na Morave môžeme nájsť napr. rombické strelky na bojisku alebo v telách pochovaných neboštikov ako u Brankovic na južnej Morave, v Čechách su skôr hrobovou výbavou. Medzi nálezmi skôr prevládajú typické ozdoby odevov a opaskov pripadne jazdeckého sedla alebo postroja. Ako som už spomínal predtým, prítomnosť nomádskych streliek na nálezisku nie je vždy zároveň dôkazom prítomnosti maďarských jazdcov a maďarského útoku.
Druhy problém je, že nálezy vo forme ozdôb môžu pochádzať z rôznych historických situácii. Môžu byt darmi alebo mohli byt získané obchodom pri prechode maďarských jazdcov do Saska, môžu byt korisťou z bitky na Lechu, ktorej sa zúčastnili bojovníci z Čiech ale taktiež importom v rámci diaľkového obchodu. Je zaujímavé, že medzi týmito artefaktmi sa nachádzajú aj ženské ozdoby, takže ďalším zdrojom môže byť migrácia celých rodín z územia kde žili Maďari do Čiech.
Smrť sv. Václava.
Nie nebojte sa, Maďarov naozaj nemožno obviniť zo smrti sv. Václava ale smrť tohto svätca ma aj tak zaujímavú spojitosť s Maďarmi. Ako iste viete, sv. Václav bol zabitý družinou svojho brata Boleslava 28. Septembra ale dejepisci ponúkajú rok 929 aj rok 935. Svätec v mladosti žil na hrade Budeč a vyzerá to tak, že Budeč bol dôležitý aj za vlády dospelého Václava.
Na hrade sa našiel hromadný hrob bojovníkov. Odhad počtu mŕtvych kolíše medzi 35 až 60. Šesťdesiat vojakov predstavovalo vo vtedajšom českom kniežatstve významnú silu. Podľa historika Jozefa Žemličku české knieža disponovalo armádou max. 350 až 400 vojakov. Podľa Iva Štefana mŕtvi bojovníci boli družinou kniežaťa Václava a zomreli v boji s prívržencami Boleslava Ukrutného. No a práve to je zaujímavé, že neboštici neboli miestni ale pravdepodobne prišli z Nitrianska.
Cudzinci.
Prítomnosť cudzincov na kniežacích dvoroch Slovanov je bežný jav. Už knieža Rastislav poveril vedením svojho vojska korutánskeho markgrófa Gundakara, ktorý v bitke Moravanov s Karolmanom v roku 869 zahynul. Na českom kniežacom dvore prítomnosť neslovanských cudzincov dokazuje smrť kňažnej Ľudmily. Historici su presvedčení, že svätú Ľudmilu na pokyn Drahomíry zadusili šálom Tunna a Gomonem. Títo dvaja lotri zjavne nemajú slovanské meno a Dušan Třeštík píše že to boli Severania. Na Pražskom hrade archeológovia našli hrob bojovníka s príznačným mečom. Bol pochovaný v 9.storoči ako výskumy jeho zubov dokázali, bol pôvodom zo Severu z Dánska. V polovici 10.storočia začína fungovať diaľková obchodná cesta prechádzajúca cez Prahu a Krakov až do strednej Ázie. Jej európsku časť vo významnej miere ovládali Severania, ktorých poznáme pod názvami Variagovia, alebo Rusi. Po ustálení pomerov v Strednej Europe, ktoré nastalo po vzniku Uhorského kráľovstva sa rozšíril obchod po ceste medzi Prahou a Budínom neskôr nazvanej Via Bohemica. Na obr. je "vikingský meč z Hradčan v Prahe.
Samostatný vývoj.
Porážkou pri Lechu v roku 955 a pravdepodobným výpadom Boleslava proti Maďarom v tom istom roku Boleslavom I. odstránila maďarské nebezpečenstvo. České kniežatstvo sa vyvíjalo v rámci západného sveta niekedy viac a niekedy menej samostatne. Až po zmene tisícročia prichádzajú nove konflikty a spojenectva, ale už nie s maďarskými nájazdníkmi, ale s Uhorským kráľovstvom, ktoré celkom stratilo svoje nomádske znaky a ľahkú jazdu si zabezpečovalo rovnako ako Nemci alebo Taliani sto rokov predtým. Uhorskí králi si najímali nomádskych Pečenehov a neskôr Polovcov a Kumánov.
