Bitka pri rieke Talas
Takmer neznáma bitka, ktorá zmenila svetovú históriu
Veľmi málo dnešných historikov a tobôž bežných ľudí počulo niekedy o bitke pri rieke Talas. Napriek tomu však toto stretnutie medzi armádami čínskej cisárskej dynastie Tchang a Abbásovských Arabov malo mimoriadne dôsledky, nielen pre Čínu a strednú Áziu, ale pre celý svet.
Ázia ôsmeho storočia bola neustále sa meniacou mozaikou najrôznejších kmeňových a regionálnych mocností bojujúcich o obchodné privilégiá, politickú moc alebo náboženskú hegemóniu. Celá táto éra bola charakterizovaná mätúcou zmesou bitiek, spojenectiev, zmien strán a samozrejme podvodov a zrád.
V tom čase nikto nemohol vedieť, že jedna konkrétna bitka, ktorá sa odohrala na brehoch rieky Talas v dnešnom Kirgizsku, zastaví tak postup Arabov ako aj Číňanov v centrálnej Ázii a zafixuje hranicu medzi budhisticko/konfucianistickou Áziou a moslimskou Áziou.
Nikto z bojujúcich nemohol tiež predpovedať, že táto bitka bude kľúčová pre rozšírenie jedného z kľúčových čínskych vynálezov do západného sveta: umenia výroby papiera, teda technológie, ktorá potom navždy zmenila svetovú históriu.
Pozadie bitky
Dlhý čas mocné Tchangské impérium (618-906) a jeho predchodcovia rozširovali čínsky vplyv do centrálnej Ázie. Čína využívala väčšinou „jemnú silu“, spoliehajúc sa viac na sériu obchodných dohôd a nominálnych protektorátov ako na vojenské výboje.
Najproblematickejším nepriateľom, ktorému Tchangskí číňania od roku 640 čelili, bola Tibetská ríša, ktorú založil Songtsan Gampo. Kontrola územia, ktoré je dnes provinciou Xinjiang v západnej Číne (a trocha okolitých provincií), prechádzala v priebehu siedmeho a ôsmeho storočia z ruky do ruky tam a späť medzi Čínou a Tibetom. Čína tiež čelila výzvam v podobe turkických Ujghurov na severozápade, indoeurópskych Turfanov a Lao/Thajských kmeňov na južných hraniciach.
Vzostup Arabov
Kým boli Tchangovia zamestnaní všetkými tromi hrozbami, nová superveľmoc sa zrodila na Strednom východe. Prorok Mohamed zomrel v roku 632 a moslimovia prostredníctvom Umájjovskej dynastie (661-750) čoskoro dostali pod svoju vládu rozsiahle územia. Od Španielska a Portugalska na západe, cez celú severnú Afriku, Blízky a Stredný východ až po oázové mestá Merv, Taškent a Samarkand na východe, Arabské výboje pokračovali ohromujúcim tempom.
Čínske záujmy v centrálnej Ázii siahali historicky naspäť až do roku 97 p.n.l., keď generál čínskej ríše Chan viedol armádu 70 000 vojakov až do Mervu (v dnešnom Turkménsku), pričom likvidoval lúpežné kmene, ktoré koristili na prvotných karavánach Hodvábnej cesty (založenej približne v tomto období).
Čína mala tiež dlhodobé obchodné vzťahy so Sasánovskou novoperzskou ríšou, ako aj s jej parthskými predchodcami. Perzia a Čína spolupracovali na potláčaní vzrastajúcich turkických mocností a kmeňov, pričom ich väčšinou stavali jedného kmeňového vodcu proti druhému v rámci osvedčenej taktiky „rozdeľ a panuj“. Na dôvažok mala Čína dlhú históriu kontaktov so Sogdskou ríšou v dnešnom Uzbekistane.
Prvotné Čínsko/Arabské konflikty
Neodvratne, blesková expanzia Arabov musela naraziť na ustálené záujmy Číny v centrálnej Ázii.
V roku 651 Umajjovci obsadili hlavné mesto Sasánovskej ríše Merv a popravili kráľa Jazdegarda III. Z tejto novej základne mohli chceli pokračovať k dobytiu Buchary, údolia Ferghana a ďalej na východ až po Kašgar na dnešnej čínsko-kirgízskej hranici.
Správy o Jazdegardovom osude priniesol do čínskeho hlavného mesta Čchang-an (dnešné Xi-an, hlavné mesto dnešnej čínskej provincie Šen-si) jeho syn Firuz, ktorý ušiel do Číny po páde Mervu. Firuz sa neskôr stal generálom jednej z čínskych armád a potom guvernérom oblasti s centrom v dnešnom Zaranj v Afganistane.
V roku 715 sa odohral prvý ozbrojený konflikt dvoch mocností v údolí Ferghana v Afganistane. Arabi a ich spojenci Tibeťania zosadili miestneho kráľa Ichšida (tiež Ikhshid) a na jeho miesto dosadili muža menom Alutar. Ichšid požiadal Čínu o intervenciu vo svoj prospech a Tangovia poslali armádu 10 000 mužov, ktorá zvrhla Alutara a dosadila Ichšida naspäť k moci.
O dva roky neskôr Arabsko/Tibetská spojená armáda obľahla dve mestá v regióne Aksu v dnešnej provincii Xinjiang v západnej Číne. Číňania poslali armádu nájomných Qarluqov, ktorí porazili Arabov aj Tibeťanov a oslobodili obliehané mestá.
V roku 750 Umajjovský kalifát padol, čo však pre žiadneho z ich susedov nebola dobrá správa, pretože bol nahradený ešte agresívnejšou dynastiou Abbasovcov.
Abbasovci
Zo svojho prvého hlavného mesta v Harrane (dnešné východné Turecko) posielali Abbasovskí kalifovia svoje vojská na všetky strany, aby skonsolidovali vládu nad rozľahlou Arabskou ríšou vybudovanou ich predchodcami Umajjovcami. Jednou z oblastí, ktorá ich znepokojovala, bolo východné pohraničie – údolie Ferghana a to, čo bolo za ním.
Arabské vojská vo východnej časti centrálnej Ázie spolu s ich Tibetskými a Ujghurskými spojencami mal pod svojím velením vynikajúci taktik – generál Ziyad ibn Salih. Čínsku západnú armádu zasa komandoval Guvernér-Generál (správca provincie a zároveň veliteľ armády) Kao Hsien-chih (pôvodným menom Go Seong-ji), ktorý pochádzal z Kórei. To, že velenie nad čínskou armádou mal príslušník etnickej menšiny alebo cudzinec, nebolo v tom čase nič zvláštne, pretože vojenská služba bola medzi aristokratmi z radov etnických Číňanov považovaná za neveľmi prestížnu kariéru. Radšej sa venovali úradníčeniu alebo ešte lepšie intrigánstvu na cisárskom dvore.
Ako sa dalo očakávať, rozhodujúca bitka pri rieke Talas mala svoju predohru v ďalšom spore v údolí Ferghana. V roku 750 kráľ Ferghany mal hraničný spor so susedným kráľovstvom Čač (Chach). Zavolal si na pomoc Číňanov, ktorí poslali generála Kaa, aby pomohol Ferghanským jednotkám.
Kao obľahol Čač, ponúkol čačanskému kráľovi bezpečný odchod z mesta, čo následne odvolal a kráľovi dal odseknúť hlavu. V zrkadlovo obrátenej paralele toho, čo sa odohralo pri Arabskom dobytí Mervu v roku 651, syn Čačanského kráľa ušiel a ohlásil celý incident Abbasovskému guvernérovi Abu Muslimovi v Chorasane.
Abu Muslim zvolal svoje jednotky do Mervu a pochodoval na východ, aby spojil svoje jednotky s armádou Ziyada ibn Saliha. Arabovia boli rozhodnutí uštedriť generálovi Kaovi lekciu... a celkom príhodne zároveň upevniť Abbasovskú moc v regióne.
Bitka pri rieke Talas
V júli 751 sa armády dvoch veľkých impérií stretli pri rieke Talas neďaleko dnešnej Kirgizsko/Kazašskej hranice. Čínske záznamy hovoria, že Tchangská armáda mala nejakých 30 000 mužov, kým Arabské zdroje uvádzajú počet Číňanov približne 100 000. Celkový počet Arabov, Tibeťanov a Ujghurov nie je zaznamenaný, no bola to väčšia z oboch zúčastnených armád.
Obidve mocné armády sa zrážali celkovo päť dní! Keď sa po niekoľkých dňoch zapojili na Arabskej strane do boja turkickí Qarluqovia, osud Tchangskej armády bol spečatený. Čínske zdroje uvádzajú, že Qarluqovia bojovali za nich, no uprostred bitky zradne zmenili stranu. Arabské zdroje na druhej strane uvádzajú, že Qarluqovia uzavreli s Abbasovcami spojenectvo už pred celým konfliktom. Zdá sa, že Arabské zdroje sú hodnovernejšie, nakoľko Qarluqovia podnikli prekvapujúci jazdecký útok z čínskeho tylu. Ak sú čínske zdroje korektné, neboli by Qarluqovia uprostred bojových akcií namiesto toho, aby boli v čínskom tyle? A bolo by víťazstvo tak kompletné, keby bojovali po celú dobu bitky namiesto tej poslednej fázy?
Niektoré moderné čínske knihy o tejto bitke ešte stále prejavujú pocit urazenosti nad touto zradou jedného z Tchangských menšinových národov.
Tak či onak, Qarluqský útok signalizoval začiatok konca armády Kao Hsien-chiha. Z desiatok tisícov Tchangov poslaných do bitky prežilo len malé percento. Sám generál Kao Hsien-chih bol medzi tými, ktorí unikli masakre. Žil ešte päť rokov, potom bol postavený pred súd za korupciu a popravený. Ako dodatok k desiatkam tisícok mŕtvych Číňanov bolo isté množstvo zajatých, dopravených do Samarkandu v dnešnom Uzbekistane a predaných do otroctva. Presný počet nie je známy...
Abbasovci mohli využiť svoju výhodu a pochodovať do samotnej Číny. Avšak... ich zásobovacie línie boli už natiahnuté na takú dĺžku, že bolo len otázkou času, kedy sa pretrhnú. Vyslanie veľkej armády cez pohoria východného Hindukúšu a následne cez púšte západnej Číny, bolo jednoducho nad ich možnosti.
Napriek zdrvujúcej porážke Kaových Tchangských vojsk, bitka pri rieke Talas bola strategickou remízou. Expanzia Arabov smerom na východ bola zastavená a Tchangská ríša musela obrátiť svoju pozornosť od centrálnej Ázie k vzburám na svojích severných a južných hraniciach.
Dôsledky bitky pri rieke Talas
V čase, kedy sa odohrala bitka pri rieke Talas, nebol jej význam vôbec jasný. Čínske zdroje uvádzajú túto bitku len ako súčasť začiatku konca Tchangskej dynastie. V tom istom roku kmeň Chitanov (tiež Khitan) v Mandžusku (Severná Čína) porazil cisárske jednotky v danom regióne a súčasne sa vzbúrili Lao/Thajské národy v dnešnej provincii Yunnan. Vzbura An Shi v rokoch 755-763 bola skôr občianskou vojnou ako nejakou obyčajnou revoltou a ešte viac oslabila ríšu. V roku 763 Tibeťania dokázali dobyť čínske hlavné mesto Čchang-an (dnešné Xi-an). S toľkými domácimi problémami nemali Číňania ani vôľu a ani silu, aby po roku 751 rozšírili svoj vplyv za Tarimskú panvu.
Pre Arabov táto bitka tiež znamenala bod zlomu, aj keď v tom čase nepoznaný. Predpokladá sa, že víťazi píšu históriu, no v tomto prípade, a to napriek totálnosti svojho víťazstva, o tejto bitke mlčali ešte dlhý čas. Ani známy moslimský historik deviateho storočia al-Tabari (839-923) vo svojích dielach nikdy nespomína bitku pri rieke Talas. Trvalo takmer pol tisícročia od stretnutia, kým Arabskí historici začali spomínať túto bitku. Udialo sa tak až v dielach historikov, akými boli Ibn al-Athir (1160-1233) a al-Dhahabi (1274-1348).
Napriek všetkému mala bitka pri rieke Talas dôležité následky. Oslabená Čínska ríša už nebola v pozícii, aby mohla zasiahnuť v centrálnej Ázii, takže vplyv Abbasovcov rástol. Niektorí učenci sa hádajú na slovíčkach ohľadne príliš veľkého preceňovania úlohy tejto bitky na islamifikáciu centrálnej Ázie.
S určitosťou však vieme, že turkické a perzské kmene v centrálnej Ázii ani náhodou nekonvertovali na islam okamžite v auguste roku 751. Také niečo by v oblasti púští, hôr a stepí, akou bola centrálna Ázia, nebolo jednoducho možné až do obdobia nástupu masovo-komunikačných prostriedkov modernej doby. Dokonca ani keby boli tamojší obyvatelia jednoznačne naladení na prijatie islamu.
Bola to však jednoducho absencia akejkoľvek protiváhy k prítomnosti Arabov, ktorá umožnila, že sa Abbasovský vplyv postupne rozšíril po celom regióne. V priebehu nasledujúcich 250 rokov sa predtým budhistické, hinduistické, zoroastriánske a nestoriánsko-kresťanské kmene centrálnej Ázie stali moslimskými.
Čo je najdôležitejšie zo všetkého, medzi vojnovými zajatcami, ktorých chytili Abbasovci po bitke pri rieke Talas, bolo aj niekoľko zručných čínskych remeselníkov a umelcov, medzi nimi aj Tou Houan. Prostredníctvom nich, najprv arabský svet a neskôr aj zvyšok Európy, sa naučili umeniu výroby papiera. (V tom čase Arabi kontrolovali Španielsko, Portugalsko, Sicíliu, celú severnú Afriku a veľkú časť západnej a centrálnej Ázie)
Čoskoro sa podniky na výrobu papiera rozšírili v Samarkande, Bagdáde, Damasku, Káhire, Dillí a v roku 1120 vznikla prvá výrobňa papiera v Xative v Španielsku (dnes je to súčasť Valencie). Z týchto Arabmi ovládaných miest sa technológia výroby papiera rozšírila do Itálie, Nemecka a postupne do celej Európy.
Príchod technológie papiera spolu s drevotlačou a neskôr tlačou skladacími šablónami (predchodca tlačiarenského lisu) naštartoval pokroky vo vede, teológii a histórii európskeho vrcholného a neskorého stredoveku, ktoré skončili až s príchodom morovej epidémie v tridsiatych rokoch 15. storočia.
Zdroje:
Hoberman B.: "The Battle of Talas," 1982.
Stein A.: "A Chinese Expedition across the Pamirs and Hindukush, A.D. 747," The Geographic Journal, 59:2, 1922.
Gernet J.: "A History of Chinese Civilization," 1996.
Oresman M.: "Beyond the Battle of Talas: China's Re-emergence in Central Asia." 2004.
Titchett D.: "The Cambridge History of China: Vol 3, Sui and T'ang China, 589-906 AD, Part One," 1979.
Jenkins E.: The Muslim diaspora: a comprehensive reference to the spread of Islam in Asia, Africa, Europe, and the Americas, 1999.
Beckwith C.:The Tibetan Empire in Central Asia: A History of the Struggle for Great Power Among Tibetans, Turks, Arabs, and Chinese During the Early Middle Ages, 1993.
Poďakovanie:
Ďakujem Kallie Szczepanskej, ktorá je pôvodnou autorkou tohto článku, že mi ho umožnila s veľkou námahou preložiť a uverejniť. Tiež ďakujem Veľvyslanectvu Čínskej ľudovej republiky na Slovensku za umožnenie prístupu k informačným zdrojom, ktorými som kontrontoval pôvodný článok, a ktoré mi pracovníci ambasády ochotne zaobstarali z rôznych svetových knižníc.
... ó jak jsi mocný 
