, rovnako ako Hollywood. Nehovoriac o tom, že ak sa jazda dostala na 20-30 m, tak lučišníci to mali prakticky zrátané. Pokiaľ nezasiahla nejaká iná moc, napr. vlastná jazda alebo mali vybudované opevnenie. Rytierom sa prakticky mohol stať každý poddaný kráľa, ktorý na to mal. Treba si ale uvedomiť že to nebol lacný špás. Len chov ušľachtilého - bojového koňa bol drahý ako živenie 3 roľníckych usadlosti. A takých koňov musel mať minimálne 2 až 3, koňa na presuny na bojisko, mulice na nosenie výzbroje, panošov, sluhov, pomocníkov a nejakých pešiakov. Mohol síce na niečom ušetriť, ale nie veľa. Priam zničujúca finančne bola výstroj a brnenie, hlavne ak sa robilo na mieru. Niečo sa mohlo zdediť, ale dosť vecí sa muselo robiť nových. Preto si výzbroj mohli dovoliť iba majetný. Ako náhle sa stal kráľovským jazdcom s plnou zbrojou, nik sa ho nepýtal akého je rodu, myslím tým kráľ a jeho úradníci. Preto aj chudobnejší šľachtici väčšinový posielali druhorodených a mladších s " kapitálom" zbrojou do služby a prvorodený dedil pozemky. Tým boli praktický všetci vyrovnaný.
)...pochybuji o tom, že kdyby vidlákovi v 15. století spadla z nebe hrouda zlata a někdo mu náhodou prodal zbroj a koně, tak že by ho přijali s otevřenou náručí 
