Hrubý omyl vo všetkých prípadoch.v.m. píše: Včechny předchozí příspěvky, včetně tohoto, nám současně dávají odpověď na to, zda navádění je polo-automatické (poloaktivní), jak je uvedeno v hlavním příspěvku, či se jedná o SACLOS. Kladná odpověď je v obou případech. Způsob navedení je SACLOS, ale metoda je poloautomatická/poloaktivní, i když se nejedná o klasický semi - homing, protože signál pole přichází zezadu.
Navedenie nie je poloaktívne - o aktívnom, pasívnom či poloaktívnom je možné hovoriť len v prípade samonavedenia, nie v prípade dialkového navedenia (čo je diskutovaný prípad). To sú dva rozdielne spôsoby navádzania.
Tak isto sa nejedná o navedenie SACLOS, pretože SACLOS je špeciálny prípad povelového diaľkového navedenia, kým v diskutovanom prípade ide o vytyčovacie diaľkové navedenie po lúči.
Pre rozlíšenie, o aký spôsob navedenia sa jedná je podstatné, ako a kde je získavaná a spracovaná informácia o polohe cieľa voči strele.
Obecne sa systémy navedenia riadených striel delia na:
A systémy samonavedenia
A1 pasívne
A2 aktívne
A3 poloaktívne
U systémov samonavedenia je informácia o polohe cieľa získavaná a spracovávaná na palube riadenej strely. Systémy samonavedenia vyžadujú, aby bol cieľ voči pozadiu dostatočne kontrastný.
B systémy dialkového navedenia
B1 povelové
B2 po lúči; vytyčovacie
B3 na ožiarený cieľ
U systémov povelového navedenia je informácia o polohe cieľa získavaná a spracovávaná v navádzacom zariadení. Strela samotná informáciu o polohe cieľa nepotrebuje.
V prípade diaľkového navedenia na ožiarený cieľ sa poloaktívna samonavádzacia strela navádza na kontrastnú značku, vytvorenú navádzacím zariadením. Je úlohou navádzacieho zariadenia, určiť polohu cieľa a zabezpečiť stotožnenie polohy značky s polohou cieľa. Strela samotná potom identifikuje a sleduje len značku, nie skutočný cieľ.
V tom sa líši od poloaktívneho samonavedenia, pri ktorom poloaktívna samonavádzacia strela sama identifikuje cieľ podľa rozdielu v signále odrazenom od cieľa a od jeho pozadia.
C systémy autonómne
C1 gyroskopické
C2 inerciálne
C3 navigačné
C4 astronavigačné
U systémov autonómneho navedenia je informácia o polohe cieľa získavaná a spracovávaná pred odpálením strely v zariadení mimo riadenú strelu.
D Systémy kombinované
Kombinácia dvoch a viac systémov navedenia.
Pre použitie v protitankových riadených zbraniach sú zaujímavé systémy samonavedenia a predovšetkým systémy diaľkového navedenia.
Systém povelového diaľkového navedenia (základná bloková schéma)
Zo schémy je zrejmé, že v princípe nie je podstatné, či je strela navádzaná po zámernej (spojnici medzi navádzacím zariadením a cieľom) alebo iným spôsobom - spracovanie informácie o vzájomnej priestorovej polohe strely a cieľa je vecou výpočtového systému.
Meranie súradníc cieľa môže byť pasívne - pozorovaním cieľa v optickom alebo IR pásme, alebo aktívne, napríklad pomocou rádiolokátoru.
Rovnakým spôsobom je potom spravidla realizované i meranie súradníc strely.
Údaje o súradniciach strely a cieľa nemusia obsahovať údaje o diaľke.
Prenosová linka môže byť realizovaná elektrickým káblovým vedením, optickým káblom, rádiovým smerovým spojením alebo laserovým lúčom.
Navádzacie zariadenie je schopné navádzať práve jednu riadenú strelu. Navedenie viac ako jednej strely vyžaduje, aby navádzacie zariadenie bolo schopné jednotlivé strely od seba rozlíšiť a vytvoriť riadiace povely pre každú strelu zvlášť.
Systém diaľkového navedenia po lúči (základná bloková schéma pre PTRS)
Táto schéma zobrazuje systém diaľkového navedenia po lúči pre prípad, kedy sú rýchlosť a manévrovacie schopností strely podstatne väčšie ako rýchlosť a manévrovacie schopnosti cieľa, čo je u pozemných PTRS vždy splnené (v prípade PLRS je potrebné merať nielen polohu strely voči lúču na palube strely, ale aj priestorovú polohu strely v navádzacom zariadení).
Signál z jedného navádzacieho zariadenia môže využívať niekoľko riadených striel súčasne.
Napriek principiálnej jednoduchosti je systém diaľkového navedenia po lúči relatívne náročný na realizáciu. Strela musí na odchýlky od osy lúča alebo od rovnosignálovej osy reagovať rýchlo a presne, pretože ak by celkom opustila priestor vodiaceho lúča alebo zväzku lúčov vytvárajúcich rovnosignálnu os, navedene by bolo prerušené a strela by pokračovala v lete ako neriadená.
To zároveň kladie zvýšené nároky na presnosť systému, ktorý vodiaci lúč alebo zväzok lúčov vytvára a do istej miery obmedzuje manévrovacie možnosti jeho nosiču.
Systém diaľkového navedenia na ožiarený cieľ (základná bloková schéma)
V základnej podobe navádzacie zariadenie nemeria skutočné súradnice značky pre kontrolu správneho umiestnenia značky.
Výhodou systému diaľkového navedenia na ožiarený cieľ je značná nezávislosť nosiču navádzacieho zariadenia, ktorý nie je významne obmedzený vo svojich manévrovacích možnostiach, pokiaľ cieľ zostáva v zornom poli navádzacieho zariadenia vytvárajúceho značku. Podobne strela nie je obmedzená vo svojich manévrovacích možnostiach a existuje možnosť voľby rôznych trajektórií letu k cieľu. Výhodou je i možnosť zjednodušenia systému samonavedenia a detekcie "cieľa" riadenej strely - značka vytváraná navádzacím zariadením môže byť vysoko kontrastná voči pozadiu, bez ohľadu na to ako kontrastný voči pozadiu je skutočný cieľ. Ďaľšou nezanedbateľnou výhodou je možnosť priestorovo oddeliť nosič navádzacieho zariadenia od nosiču striel - strela nemusí byť odpálená z pozície navádzacieho zariadenia.
Nevýhodou je pri streľbe na väčšie diaľky priamoúmerný rast veľkosti značky (môže presiahnuť rozmer cieľa a tým znížiť pravdepodobnosť zásahu) a závislosť jej intenzity/kontrastnosti na odrazových vlastnostiach povrchu, na ktorý je značka premietaná.
