PALBA.CZ

Portfóliový manažér Peter Bálint už dvadsať rokov obchoduje na finančných trhoch, zameriava sa na alternatívne investičné stratégie a riadenie hedžových fondov. Tvrdí, že akciové trhy sú stále zradné, a očakáva, že súčasná kríza bude dvojnásobne horšia ako v roku 2008.

Prišla by ekonomická recesia aj bez koronavírusu?

Áno, korona bola len spúšťačom. Odhaduje sa, že momentálne sa nezamestnanosť v USA pohybuje na úrovni 13 percent a že by mohla atakovať až 30 percent.

Kde ste videli predpoklady na recesiu?

V septembri a októbri minulého roka som očakával, že plytká recesia by mohla doraziť už v prvom štvrťroku 2020. Naťahovať cyklus ekonomiky nie je možné donekonečna a aj samotná ekonomika má svoju kapacitu. Zatiaľ čo zisky firiem stagnovali, prípadne dokonca klesali, zvyšoval sa pomer ceny akcie k zisku firmy (ide o takzvané P/E ratio, teda investori boli ochotní platiť za akciu viac aj pri klesajúcom zisku firmy, pozn. red.).

Vírus nemohol nikto predpokladať, no faktom je, že marže amerických firiem boli už dlhšie tlačené nadol. Bolo len otázkou času, kedy firmy začnú optimalizovať a znižovať počty zamestnancov. Vysoká zamestnanosť tlačila na rast miezd, ale samotná americká ekonomika už v poslednom kvartáli minulého roka zaznamenala nulový rast.

Ako si teda vysvetľujete, prečo ešte vo februári boli akciové trhy na maximách?

Veľkým dôvodom bola americká centrálna banka Fed, ktorá v októbri rozbehla novú vlnu kvantitatívneho uvoľňovania. Vtedy začala tlačiť 60 miliárd dolárov mesačne – čo dnes, mimochodom, robí denne – a pretlačila ekonomickú realitu.

Platí, že na konci hospodárskeho cyklu ľudia vždy strácajú úsudok. Pred desiatimi rokmi to bol prehriaty trh nehnuteľností, teraz zasa akciový trh.

Prečo trhy ignorujú varovné signály?

Spôsobuje to veľká chamtivosť a dôvera v ekonomiku, ktorá v plnej zamestnanosti prekvitá. Všetko vtedy vyzerá dobre a nik nevidí mraky za obzormi.

Potom príde akási psychóza – ľudia si pomyslia, že nie je problém, keď zisky firiem klesajú, pretože ešte je tu Fed, ktorý dodá likviditu do ekonomiky.

Peniaze zasa putujú do akcií, veď kam inde? Na bežnom účte, kde má človek nulový úrok, alebo do štátnych dlhopisov, kde je dokonca záporný úrok? Akcie ponúkajú aspoň zhodnotenie a dividendu. Lenže akcie sa niekedy správajú ako nadrogované peniazmi.

Ako nadrogované sa správajú už dlho, tak prečo sa z toho stal problém práve teraz?

Ešte pred krízou v roku 2008 akcie veľmi dobre reagovali na pokles v ekonomike a boli indikátorom krízy. Lenže teraz bola slabnúca ekonomika doslova pretlačená kvantitatívnym uvoľňovaním a posilnená efektom FOMO (Fear Of Missing Out, pozn. red.), teda strachom, že investor niečo premešká.

Akcie tak stratili schopnosť predikovať, čo príde. Podobne to bolo v roku 2000, keď praskla iracionálna dotcom bublina, keď na ničom nezáležalo – ľudia verili, že nové technológie prerazia za každú cenu.

V Spojených štátoch ohlásili program peňazí z helikoptéry. Každému človeku na účte pípne 1200 dolárov. Vyriešia tieto peniaze niečo?

Tlačenie peňazí centrálnymi bankami situáciu upokojí len na krátky okamih, aby sa ľudia nezbláznili a nenastali sociálne nepokoje. Americká ekonomika momentálne funguje na 38 percent svojej kapacity, ale 1200 dolárov od vlády nepôjde okamžite do spotreby, pretože ľudia si ich budú šetriť. Ak by ich minuli, vyvolalo by to vysokú infláciu.

Tieto opatrenia dokážu na istý čas udržať dôveru vo finančný systém, ale nie sú liekom. Preto si myslím, že oživenie ekonomiky nebude mať tvar V alebo U, ale ekonomika padne nadol a opatrne sa bude dvíhať v tvare značky Nike. Súčasná kríza na akciovom trhu mi pripomína krízový rok 1929.

V čom konkrétne?

Vtedy akcie v prvý mesiac padli o 30 percent, potom sa štyri mesiace vracali nahor a potom opäť spadli a zastavili na úrovni –84 percent. Nemusí to dopadnúť rovnako, ale už teraz vidíme takzvaný Dead Cat Bounce, teda krátkodobý odraz od dna. Rozdiel oproti roku 1929 bol len v tom, že vlády počas korony okamžite reagovali fiškálnymi opatreniami.

Prečo trhy ožili?

Do systému naskakujú ľudia, ktorí predtým neinvestovali. Pozrite si Google Trends – jedno z najhľadanejších hesiel je „how to buy stocks“, ako kúpiť akcie. Ľudia si myslia, že akciový trh, ktorý padol o 20 až 30 percent, je už dole a vycítili príležitosť.

Lenže v roku 2008 spadol S&P 500 o 57 percent a v roku 2000 o 50 percent. Podľa odhadov JPMorgan Chase alebo Goldman Sachs sa dá očakávať, že dosah koronavírusu na americké HDP bude dvojnásobne silnejší ako pred desiatimi rokmi, teda očakávajme dvojnásobne horšiu krízu ako v roku 2008.

Dá sa súčasná kríza vôbec porovnať s krízou v roku 2008?

Príčinami nie, ale následky sú podobné – výpredaje na trhu, potenciálne bankroty, vysoký nárast na rizikových prémiách na korporátnych dlhopisoch, záchranné balíčky vlád. Je jedno, aká je príčina, reakcia ľudí je tá istá.

Nie je tajomstvom, že mnoho investorov investovalo na akciovom trhu na dlh – na takzvanú páku. Stalo sa to pred pár rokmi pri bitcoine. Myslíte si, že takéto prepady očistia trh od špekulantov?

Áno, videli sme to naposledy pri Tesle, ktorej akcie vystrelili z dvesto na vyše 900 dolárov a potom klesli. Sú za tým často aj mladí investori, pre ktorých je Tesla úžasná. Vstupujú aj do marihuanových akcií či bitcoinov.

Vrazili do toho napríklad 10-tisíc dolárov, ďalších 10-tisíc si požičali. Takto ženú akcie nahor, no keď sa trend otočí, pákový efekt ich vytrestá. Potom sa situácia upokojí, ale vždy sa nakoniec zopakuje, lebo ľudia zabúdajú na krízy, prídu noví investori, nové firmy.

Ak sa vás spýta laik, ktorý by chcel vstúpiť na akciový trh, či je trh na dne a pôjde už len hore, čo by ste mu odpovedali?

Poradil by som mu počkať do štvrtého kvartálu tohto roka alebo vstúpiť až vtedy, keď vidí 50-percentný prepad na indexoch. Netreba sa unáhliť, pretože je to ešte dnes veľmi zradné.

Čo je signál, že trhy sú na dne?

Keď príde zúfalstvo a beznádej. Keď ľudia na trh naskakujú, lebo si myslia, že je koniec pádu, tak to nie je dosť. Musíte sa dostať do bodu, keď nikto nebude vidieť ružovú budúcnosť. Je to pocit vzdania sa nádeje, že sa niekedy svet vráti, kde kedysi bol.

Akou stratégiou sa riadite pri svojom investovaní?

Long-short equity. Long (na ďalší rast, pozn. red.) mám nakúpené technologické či spotrebiteľské firmy, ktoré prudko rastú a rozvíjajú sa. Ale som short (presvedčený, že cena bude klesať, pozn. red.) pri firmách, u ktorých existuje štrukturálny rast a následne štrukturálny pokles. Sú to banky, poisťovne, ropné spoločnosti či retailové spoločnosti ako Next.

Keď udrela kríza, shortoval som operátorov kín, hotely či letecké spoločnosti, lebo o korone sa vedelo už v decembri či v januári, len trh ju na začiatku ignoroval.

Ako pristupujete k firmám, ktoré sú dlhodobo v strate? Kedysi ním bol Amazon, teraz je to napríklad Tesla.

Nejde o stratu, ale o dynamiku. Či sa strata znižuje a tržby rastú. Niekedy je zmena dôležitejšia než absolútne číslo. Keď rozbiehate biotechnologickú firmu, tak prvé roky máte brutálne straty, ale keď má firma potenciál, strata sa znižuje, dosiahnete zlomový bod a zisky rastú.

Čudovali by ste sa, ale v tejto kríze najmenej padajú akcie firiem, ktoré majú hodnotu napríklad 70-násobne vyššiu než zisk či tržby a najviac padajú tie slabšie, ktoré sa na prvý pohľad zdajú lacné.

Ktoré firmy sú tie lacné a investorsky zlá voľba?

Banky, pretože je to zlý biznis. Sú pod tlakom prísnej regulácie a majú obmedzený rast. Je to komoditný biznis – banky sú v zásade rovnaké, ponúkajú rovnaký účet, služby, úvery. Všimnite si, že čím viac reklám robia takéto firmy v televízii, tým horší biznis majú.

Spolu s telekomunikačnými operátormi vkladajú peniaze do reklám, pretože majú neidentifikovateľný produkt od konkurencie a len vymýšľajú nové balíčky. V zásade si len medzi sebou chcú odvábiť zákazníkov.

Banky v zásade zarábajú na rôznych poplatkoch (v slovenských bankách však dve tretiny príjmov tvoria úverové výnosy, pozn. red.), no prišla im nová konkurencia – fintechy, ktoré ponúkajú podobné služby bez poplatkov. Banky sú zlé aj v tom, že keď dôjde ku kríze, začnú sa im nesplácať úvery klientov a zasiahne ich kríza tak či tak.

Sú banky z investorského hľadiska vhodné aspoň na niečo?

Tým, že nemajú rastový potenciál, generujú cash flow a majú stabilný zisk. Lenže zisk, či je to miliarda eur, alebo milión eur, je už v cene akcie zakomponovaný. Ak chcete, aby akcia rástla, potrebujete dynamiku zisku.

Veľa hotovosti je fajn pre investora v tom, že banky i telekomunikačné firmy majú dobrú dividendu. Keď však kúpite technologickú firmu, ktorá rastie 30-násobne každý rok, môžete sa na dividendu vykašľať. Je to o nastavení a preferenciách investora.

Ako nastavujete modely pre výpočty, čo sa oplatí kupovať?

Robíme modely každej firmy. Zoberieme doň čo najviac informácií z tradičných alebo alternatívnych dát a projektujeme rôzne možnosti vývoja. Pozeráme sa, akú hodnotu dával firme alebo celému sektoru trh. Ak máte väčšinu z ciest budúceho vývoja pod úrovňou aktuálneho ocenenia firmy trhom, tak môžete ísť do short pozície, pretože je pravdepodobné, že napríklad o tri roky bude hodnota firmy nižšia alebo bude stagnovať na tej istej úrovni.

Odkiaľ čerpáte informácie o firmách?

Z Bloombergu vieme vytiahnuť veľa dát. Analýzy ponúka napríklad banka Goldman Sachs. Neverím vo vyhodnocovanie budúceho vývoja firmy na základe kvality manažmentu, podnikovej kultúry či cez osobné pohovory so šéfmi firiem. To sa nedá merať, potrebujem tvrdé dáta. Keď je tých dát veľa, viete sa správne rozhodnúť.

Kde investovať, keď chce investor veľký rast?

Ja hľadám likvidné firmy, ktoré sú na burze tri až päť rokov a majú veľký rastový potenciál. Máte firmy, ktoré rastú aj 30 až 50 percent ročne. Ich rizikom je, že môžu sklamať – trh niečo očakáva, ale nádeje sa nenaplnia. Príkladom je firma Funko, ktorá predáva filmové postavičky v limitovaných verziách.

Potom sú firmy, ktoré rastú od 13 do 20 percent. Sú to už dozreté firmy a riziko typu Funka pri nich nehrozí. Sú to firmy ako Nike, Alphabet, Amazon, Netflix a čiastočne Apple, ktorý je už slabý na silne saturovanom trhu. Vygeneruje maximálne osempercentný ročný rast, ak nepríde s niečím novým.

Perspektívu má Microsoft, ktorý zachytil nové trendy, či vo virtuálnej realite, alebo v cloude, a vlani mu Pentagón pridelil obrovskú zákazku. Mimochodom, Microsoft si po prepadoch na trhoch počas korony ako jediná firma udržal trhovú kapitalizáciu nad hranicou jedného bilióna.

Veríte aj firmám ako Lyft a Uber, ktorých hodnota po vstupe na trh vlani výrazne klesla?

Áno. Vo všeobecnosti verím firmám, ktoré majú potenciál niečo zmeniť. Ide o disruptívne firmy, ktoré menia staré zaužívané biznisy. Keď ich máte v portfóliu dosť veľa, budete rásť aj v prípade, že niektorá zlyhá.

Príkladom je firma Luckin Coffee, ktorá mala byť akýmsi čínskym Starbucksom, no zistilo sa, že manipulovala s predajnými transakciami. Ak je však takáto firma len jedna zo sto v portfóliu, nič sa nedeje.

Je vám sympatickejšia Tesla alebo silný Volkswagen, ktorý investuje v najbližších piatich rokoch 60 miliárd eur do vývoja elektrických a hybridných áut?

Nemyslím si, že to Elon Musk myslí zle, no má veľa nepriateľov, preto mu, ľudovo povedané, chce veľa ľudí robiť zle cez shortovanie. Je mi však sympatickejší ako beztvará spoločnosť, ktorá podvádzala na emisiách, a nik na ňu neútočí tak ako na Muska. Skôr by som bol long na Teslu, no bojím sa stádovitého správania investorov, ktorí tam vložili peniaze.