PALBA.CZ

Pôvodným predvolebným plánom SNS bol slovenský opozičný blok spolu so Smerom a Hlasom. Spájanie menších národných strán bolo plánom B, ktorý vychádza a ktorý môže viesť k národnej vláde. V rozhovore pre Štandard to tvrdí predseda SNS Andrej Danko.

Vyzerá to tak, že SNS je späť nad piatimi percentami asi aj preto, že pospájala takmer všetko, čo bolo dostupné: Tarabovu stranu Život, Národnú koalíciu, Radačovského, syna generála Lučanského… Ako dlho to všetko udržíte pokope?

Predbiehate. Môj pôvodný sen bol vytvoriť slovenský opozičný blok. Snažil som sa Fica aj Pellegriniho presvedčiť, aby do toho išli a aby sme spoločne garantovali, že Sulík, Matovič, Boris Kollár a progresívci si tu nemôžu robiť, čo chcú, a nemôžu po voľbách 2023 vládnuť. Tá moja myšlienka vznikla minulý rok pri spomienke na Zvolenský manifest, kde si Rázus s Hlinka podali ruky. Nepodarilo sa to, lebo Pellegrini má natoľko narušené vzťahy s Ficom, že odmietal rokovať o akejkoľvek spolupráci.

To ste si predstavovali ako volebnú trojkoalíciu Smer – Hlas – SNS?

Áno. Chceli sme, aby aj Hlas dal jasnú garanciu, že nepôjde do vlády s Progresívnym Slovenskom, Kollárom alebo, nedajbože, so Sulíkom. To sa nepodarilo a dokonca sa mi nepodarilo ani Fica presvedčiť na blok Smer – SNS, Fico chcel stranícku kandidátku Smeru.

Čiže to vaše spájanie menších národných strán je plán B.

To bol plán B. Povedal som si, že oslovím lídrov, ktorí sa jednak osvedčili komunikačne, ale sú to aj lídri, ktorých spája národná politika a ktorí sa nám tu hneď nepohádajú. Takže som zvolal v januári prvé kolo stretnutí a som rád, že Taraba s Kuffovcami akceptovali ako prví ponuku a išli do toho. Potom sa pridávali aj ďalší ako Huliak z Národnej koalície, Radačovský, Michelko, syn generála Lučanského, Belica a ďalší.

Otázne je, či sa takáto zmes prúdov a osôb hneď po voľbách nerozloží.

Smer je stará skúsená strana a po voľbách sa rozložila. Rozpadli sa aj kotlebovci. Kotlebu zradil jeho najbližší človek Uhrík. Vrátim sa však k vašej otázke. Ja nie som veštec, neviem, čo všetko hrozí po voľbách. Budem sa usilovať, aby sme ostali jednotní. Napokon myšlienka spájania síl bola vo väčšine strán, ktoré kandidujú. Asi je dobré, že sa to podarilo aj medzi národnými stranami. Ja dnes neviem, kto sa za SNS dostane do parlamentu, ak sa nám podarí prekonať päť percent. Jednotu klubu môžem riešiť až po voľbách podľa štruktúry poslaneckého klubu…

Ale viete, koho máte na kandidátke…

Áno, ale kto z kandidátov sa prekrúžkuje a ako bude vyzerať zloženie poslaneckého klubu, ak by sme uspeli, to dnes neviem. Musím si počkať na rozhodnutie voličov, koho a v akom zložení si vyberú do parlamentu. U niekoho je menšie riziko odchodu, u niekoho možno väčšie, každý prípad je špecifický a predseda strany sa musí snažiť, aby sa klub udržal.

U koho by bolo väčšie riziko odchodu?

To teraz nechcem komentovať a byť osobný. Myslím si, že sme nastavení tímovo a verím, že budeme spolupracovať aj po voľbách.
Do spájania síl ste chceli pôvodne osloviť aj KSS. To ste mysleli vážne, že komunisti a SNS by sa mohli spojiť do spoločnej kandidátky? Komunisti predsa potláčajú národný princíp a preferujú triedny.

Aby ste mi rozumeli, ja mám úplne jasno v tom, že podporujem slobodu a demokraciu. Keď po Nežnej revolúcii odišli ruskí vojaci, nikdy by som si nebol pomyslel, že potom prídu americkí. Pokiaľ ide o komunizmus, každý režim mal svetlé aj tmavé stránky. Z hľadiska budovania štátu, štátneho majetku, energetických podnikov sa za komunizmu urobilo veľa práce. Navyše KSS sa poučila a čiastočne zmenila, takže som nemal problém stretnúť sa s nimi.

Jedna vec je stretnutie, druhá vec boli plány na spoločnú kandidátku SNS a KSS, čo vyzeralo dosť pochybne.

Oslovil som ľudí z KSS aj preto, že v rámci národného, kresťanského a sociálneho piliera som chcel posilňovať aj ten sociálny a konkurovať Smeru. Išlo mi o to, aby ani pol percenta hlasov neprepadlo a aby sme ponúkli silnú alternatívu voči Sulíkovi, progresívcom a Matovičovi.

Na čom napokon tento divoký nápad padol?

Moje rokovania s KSS boli viac menej prieskumné, chcel som vedieť, v akom stave je ich reforma a sebareflexia, a či by bola reálna spolupráca alebo nie. Ukázalo sa, že to nepôjde, a pokračovali sme v spájaní národných strán a osobností.

Nebolo to skôr tým, že komunistov odmietal váš nový politický partner Taraba?

Mal výhrady, ale kandidátku mám v rukách ja s predsedníctvom strany. Nie som typ človeka, ktorý sa nechá zahnať pod tlak.

O spájaní ste rokovali aj s Jánom Baránkom. Prečo ste sa nakoniec nedohodli?

Ján Baránek je skúsený človek a bol by posilou, ale začali sme spolu rokovať až veľmi neskoro a už sa potom nestihli nastaviť veci tak, aby sa dohodli a uspokojili všetky podmienky. Je mi ľúto, že sme začali s rokovaniami tak neskoro a že to nevyšlo, som však otvorený ďalšej spolupráci, pána Baránka si vážim, rozumieme si a veľa sa od neho učím.

Nie je zvláštne, že SNS pod vaším vedením dosiahla vo voľbách 2020 historicky najslabší výsledok a stále ste predsedom? Vyzerá to tak, že buď ste sa prilepili k funkcii, alebo v strane nemáte ľudí.

Prosím vás, strana má 2 300 členov. SNS počas svojej dlhej histórie prechádzala aj väčšími krízami ako v roku 2020. A treba dodať aj to, že po voľbách 2016 sa SNS presadila ako úspešná silná strana, ktorá bola vo vláde a presadila veľkú časť programu. Áno, v roku 2020 sa nám nedarilo, ale poučil som sa a učím sa ďalej. Budoval som nový tím, pokúšam sa zlepšovať komunikáciu, uspeli sme v komunálnych voľbách. Máme tisíce členov, riadny snem so 150 delegátmi a tých neviete zmanipulovať, SNS nie je malá strana jedného muža ako SaS alebo Sme rodina. Dostal som dôveru členov a delegátov a robím všetko pre to, aby sme ako strana napravili chyby a uspeli.

Je tu aj tretie vysvetlenie: stíhanie oligarchov zasiahlo aj vašu stranu a vašich ľudí, konkrétne podnikateľa Martina Kvietika. Podľa vyšetrovateľov si údajne úplatky z Pôdohospodárskej platobnej agentúry delil so stranou. Ste s ním a s jeho ľuďmi v kontakte?

Čítal som váš komentár o tom, že Danko musí ostať v politike, keďže jeho ľudia sú stíhaní. Nič nemusím. Údajná kauza Martina Kvietika je nepriamo spájaná so SNS, ale som presvedčený o tom, že je to vykonštruovaná kauza na základe udaní jedného svedka, ktorý je nedôveryhodný. Myslím, že obvinenia voči Kvietikovi stoja na vratkých nohách. Ak by som nebol čistý, Matovič so svojou nenávisťou by si nenechal ujsť príležitosť, aby ma zdiskreditoval. Pozrite sa, ako dnes vyšetrujú jeho ľudí na pôdohospodárskej agentúre, pozrite sa, ako Boris Kollár prihráva miliónové zákazky svojim známym, pozrite sa, ako sa za Matoviča nakupovali testy cez trnavskú firmu, ktorá mu bola blízka…

Robím rozhovor s vami, tak sa pýtam na podozrenia vás.

Rozumiem, ale upozorňujem na ten dvojaký meter. Ja by som si nikdy nevzal do štátneho lietadla do Dubaja rodinného príslušníka, Sulík to urobil. Ak by som to urobil ja, obíjali by mi to o hlavu donekonečna. Tá štvanica na mňa a na ľudí zo SNS bola prehnaná a neviedla k sľubovaným výsledkom. Podsúvajú nám čokoľvek, len aby nás ako národnú stranu diskreditovali.

No vedeli ste, kto je podnikateľ Kvietik a kam SNS nominovala jeho ľudí za bývalej vlády, nie?

Ale samozrejme, je to syn jedného z najväčších slovenských hercov, áno, poznáme sa, ale obvinenia voči nemu považujem za nezmyselné.

Komunikujete s ním?

Stretli sme sa na pojednávaniach, podali sme si ruky. Pravidelne sa však nestretávam s nikým z biznisu, lebo, ako som povedal, uzavrel som sa a venujem sa len práci v SNS.

Kedy ste sa s Martinom Kvietikom naposledy osobne stretli?

Osobné veci v týchto rozhovoroch rozoberať nebudem. Nie ste predsa vyšetrovateľ.

Pýtam sa ako novinár, len zo zvedavosti, nie ako vyšetrovateľ.

Všetko, čo bolo potrebné povedať v tejto veci, som povedal vyšetrovateľom.

Ako vyzerá váš cieľ pre voľby 2023?

Prijmem s pokorou čokoľvek, o čom rozhodnú voliči. Je na ľuďoch, či chcú Matoviča so Sulíkom alebo chcú za lídra niekoho ako Pellegrini, alebo či chcú Fica, ktorý už pomaly dosahuje dôchodcovský vek.

Pýtam sa na to, ako ste si nastavili cieľ.

Môj cieľ je mať čo najlepší výsledok a byť prekvapením volieb 2023.

Ak by ste uspeli, čo sa stane so stranami zo spoločnej kandidátky? Ponúknete im zlúčenie so stranou alebo pôjde každý svojou cestou?

Už som sa naučil veci nepredbiehať. Tridsiateho septembra o polnoci budem vedieť viac a odpoviem aj na takéto otázky. Teraz má trápi to, ako postaviť Slovensko finančne na nohy, lebo sa tu minulo 15 miliárd eur na hlúposti, trápi ma to, ako pomôcť mladým ľuďom s bývaním a hypotékami, ako zvládnuť infláciu, drahé potraviny, obchodné reťazce, predražené energie, ako kompenzovať infláciu dôchodcom, ktorí si nevedia privyrobiť. Je tu skupina 200-tisíc dôchodcov, ktorým treba zvýšiť dôchodky. Pre mňa sú vzorom krajiny ako Maďarsko a Poľsko, kde si chránia národné záujmy a bojujú za svojich ľudí, vidíte, ako nám v tomto ušiel vlak a ako čoraz viac zaostávame v príjmoch, lebo na Slovensku sa tri roky neriešilo nič z toho, čo je dôležité.
Ako si predstavujete novú vládu?

Nechcem špekulovať, neoplatí sa to. Povedali by ste pred voľbami 2020, že Matovič bude mať 25 percent a bude predsedom vlády? Alebo že premiérom bude nejaký Heger? Nepredbiehajme.

Pýtam sa na to, koho považuje za najbližšieho partnera, s ktorým by ste mohli vládnuť.

Za najbližieho partnera považujem Fica, ktorý je zároveň aj najväčší rival a najväčší súper SNS.

Máte ambíciu byť členom vlády?

Počkajme si na rozhodnutie voličov.

Nedávno ste povedali, že územia, o ktoré na Ukrajine bojuje Rusko, nie sú ukrajinské, ale ruské, lebo ich obýva ruská menšina. Nie sú takéto reči z pohľadu Slovenska a slovenských záujmov neprezieravé a nebezpečné? To isté môžu o južnom Slovensku povedať maďarskí nacionalisti a aj to hovoria – že ide o maďarské územia, na ktoré majú nárok.

To je demagogické tvrdenie, a to hlavne vo vzťahu k Maďarsku. S Maďarskom aj s maďarskou menšinou máme dobré, stabilné, usporiadané vzťahy. Pri Ukrajine a Rusku to bolo úplne inak, Ukrajina vo vzťahu k ruskej menšine a k Rusku robila tvrdú politiku, ktorá neviedla k usporiadaným vzťahom, ale k nepokojom a k vojne s ruskou menšinou na východe Ukrajiny a napokon aj k vojne medzi Ukrajinou a Ruskom. Ja si vážim Ukrajincov aj Rusov a je mi ľúto, že skončili vo vojne a z pozadia konflikt podporuje západný zbrojársky priemysel.

Narážal som na to, že je nebezpečné akceptovať zmenu štátnych hraníc silou. Môžu na to časom doplatiť aj malé zraniteľné krajiny so silnými menšinami ako Slovensko.

Preto treba robiť dobrú susedskú a menšinovú politiku, aby sa predchádzalo konfliktom. Pokiaľ ide o Ukrajinu, roky sa robilo veľa chýb, ktoré viedli k vojne. Myslím si, že Rusko už nie je možné vytlačiť vojenskou silou z území ako Krym a Donbas, na ktorých žije ruská menšina. A takisto nie je možné ukončiť konflikt bez rokovaní so Spojenými štátmi, ktoré podporujú pokračovanie bojov, ale bez výsledkov pre Ukrajinu. Som presvedčený, že tu išlo o pokračovanie studenej vojny medzi Spojenými štátmi a Ruskom a Ukrajina je jej obeťou. Východisko vidím v tlaku na ukončenie bojov a v tlaku na bezpečnostné dohody medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi. História ponúka rôzne príklady. Napríklad Turecko napadlo Grékov na Cypre, a keď bolo zrejmé, že tureckú armádu nie je možné vojensky poraziť a vytlačiť, urobili sa aspoň dohody o demilitarizovaných zónach a zastavení bojov. Odmietam, aby sme Slovensko vťahovali do vojny na Ukrajine, Ukrajina nie je v EÚ, nie je v NATO…

Iste, ale Ukrajina je aj sused Slovenska, ktorý bol napadnutý iným štátom a ktorý prišiel o časť územia. Vyzerá to tak, že dobré riešenia sa už minuli krátko pred vojnou, keď Rusko žiadalo od NATO bezpečnostné záruky, a už ostali len zlé riešenia, dohoda s agresorom, a ešte horšie: ďalšie boje a potom dohoda s agresorom.

Riešenia budú zložité, ale najhorším je rozširovať konflikt, ktorý Ukrajina nedokáže vojensky vyhrať. A neporovnával by som dnešnú Ukrajinu a Rusko so Slovenskom a Maďarskom. My sme si už prešli konfliktmi s Maďarmi od polovice 19. storočia, potom po roku 1918, potom po druhej svetovej vojne, keď sme získali naspäť južné územia, a dnes sme už ďalej, vzťahy sú stabilizované, usporiadané a je obojstranná zhoda na nemennosti hraníc a na nadštandardných právach menšín. Dnes Slováci, Maďari, Chorváti, Česi majú iný problém, a to politiku Bruselu, ktorá ignoruje záujmy východoeurópskych členov.

Problém je v tom, že Európania sa rozdelili na proamerických alebo proruských trollov a záujmy Európy idú bokom, neriešia sa. A platí to aj o SNS, ktorá na rozdiel od väčšiny iných strán nemá proamerickú rétoriku, ale proruskú.

Nie, SNS nerobí proruskú politiku, naopak, my sme sa snažili v rokoch 2016 až 2020 udržať dobré vzťahy so západnými krajinami aj s Ruskom a udržať suverenitu Slovenska. Bol to náš minister, ktorý objednal stíhačky F-16, a rovnako to bol náš minister, ktorý nesúhlasil s vojenskou dohodou s USA, ktorou by sme im odovzdali časť vojenských základní na Slovensku. Krivdíte nám, my nie sme ani proamerická, ani proruská strana. SNS je proslovenská strana.

Keď som povedal nie vojenskej dohode s USA, vy si neviete predstaviť, aké boli na mňa tlaky.

Otázne bolo, či ste špeciálnu vojenskú dohodu s USA odmietli preto, že ste slovenský vlastenec, alebo preto, že vás do toho tlačili vaši ruskí partneri.

Neviem, kedy konečne budete veriť aj v môj dobrý úmysel. Som predsa predseda SNS, tak podľa toho konám. Čo tu má robiť americký vojak, keď nás nikto nenapadol a nie sme vo vojne?

Obavy o vašich motívoch vznikli preto, že ste sa počas bývalej vlády často chválili, aké máte dobré vzťahy s ruskými lídrami.

Mne ani Rusi, ani Američania, ani Nemci nemôžu rozkazovať. Ja som to robil preto, že som bol presvedčený, že to je najlepšie pre Slovensko. Dohoda s USA išla nad rámec NATO a považoval som ju za zlú. Američania Európu roky tlačili do pokračovania studenej vojny s Ruskom, čo nebolo v záujme európskych krajín. Ja som takúto politiku konfliktu odmietal a odmietam ju aj dnes, obchodné a energetické vojny nás predsa ochudobňujú a experimenty s predraženým americkým LNG plynom nie sú pre Európu a EÚ riešenie. EÚ nemôže napredovať, kým bude takýmto spôsobom pod vplyvom USA a v studenej vojne s dodávateľmi energií a surovín.

Najviac ma trápi, že tí veľkí západní hráči aj tak ďalej podnikajú v Rusku, majú tam firmy, obchodujú, chránia si svoje záujmy a nás menších tlačia do toho, aby sme sa obetovali. To je neprijateľné. Západné krajiny a podniky vo veľkom kolonizujú východ, Brusel diktuje pravidlá a máme tu opäť žalár národov.

To sú dosť silné slová. Váš partner Taraba v rozhovore pre Štandard povedal, že jeho strana aj SNS akceptujú EÚ, NATO aj Spojené štáty a chcú len robiť suverénnejšiu politiku v rámci Únie a Aliancie.

Nepočúvate ma. My kritizujeme politiku EÚ, ale nie preto, že chceme odísť, ale preto, lebo sme presvedčení, že ju treba reformovať. Musíme sa v rámci EÚ presadiť, aby akceptovala záujmy Slovenska a ďalších menších východných krajín. Pokiaľ ide o NATO, tam je to podobné, aj politiku NATO treba meniť a treba pracovať na bezpečnostnej únii v rámci EÚ. Európa musí byť aj vojensky suverénna, aby nebola taká závislá od Spojených štátov.

Na príklade Maďarska vidíme, že suverénnejšia politika v rámci EÚ a NATO je mimoriadne náročná a spojená s rizikami, napríklad s rizikom izolácie. Máte dostatok skúsených diplomatov, ktorí by takúto politiku zvládali bez zbytočných rizík?

V prvom rade musíte mať dôveru a silnú podporu národa. A potom môžete robiť suverénnejšiu politiku. Keby Orbán alebo Kaczynski nemali dominantnú podporu a silu, nemohli by presadzovať svoje záujmy tak, ako to robia.

Ak suverenisti v čase hybridnej vojny urobia chyby, môže sa to skončiť tak, že zahraničná a bezpečnostná politika Slovenska sa rozpadne a poškodí to naše národné záujmy. Uvedomujete si tieto riziká?

Národné záujmy sú ohrozené teraz, po politike, ktorú robili Matovič, Sulík a Heger. Máme tu cudzích vojakov…

Sú to spojenci z krajín EÚ a NATO a prišli na žiadosť slovenskej vlády.

Ja ich tu nechcem. Slovensko nie je napadnutá krajina, aby sme sem volali spojencov z NATO. A že sme sa zbavili zbraní ako S-300 a lietadiel a nemáme zrazu vyriešenú obranu štátu, to je zodpovednosť Hegerovej vlády. Zbaviť sa zbraní, odovzdať ich a potom sem dlhodobo umiestňovať vojakov z iných krajín, to je pre mňa ako pre predsedu SNS neakceptovateľné. Tá katastrofa, ktorá tu ostala po Remišovej, Naďovi, Matovičovi, Hegerovi, to sa nesmie opakovať.

Ficov Smer inicioval stretnutia so západnými veľvyslancami. Uvažujete o niečom podobnom aj vy?

My teraz nie sme parlamentná strana, máme slabšiu pozíciu. No chystám sa stretnúť s viacerými veľvyslancami a vysvetliť, že SNS nikdy nespochybňovala ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO.

Úspešná politika malého štátu sa dá totiž robiť len so spojencami. Ktoré krajiny považujete za najbližších spojencov Slovenska?

Krajiny V4.

Posledná otázka: ak SNS neprejde do parlamentu, položíte funkciu predsedu strany?

Počkám si na rozhodnutie voličov, prijmem výsledok, nech bude akýkoľvek, a hneď potom oznámim, čo ďalej.