Rase . ]Lidar ma sve moznosti v budoucnu s jinym uzkym paprskem ne laserem. Uz jsme to probrali.
Ja myslel spis ty sofistikovane miny. 5 ks na kilometr. A paklize se jedna aktivuje ,doplnit okamzite treba 50 dalsich do smeru utoku . Ne tuny pod zem.
Me mina ,,bavi,, uz veky. A kdyz vidim ted jak zastavuje vojska izoluje aglomerace zamezuje a nici a to na obou stranach konfliktu na Ukrajine ,tak ji chapu jako ,,antiblitzkrieg metodu ,,dnesni doby. A kdyz neni vojsko v pohybu je to zle.
Javelin utoci vrchni skupinou uhlu dobry napad,degraduje bocni i celni pancir. Mina to umi taky ze spod ,moderni i z vrchu za par slupek .A kdyz hloupe oznamujes smer a dokonce i cil utoku o to je to jednodussi.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 7/8/2023, 17:13
od Juraj Tichý
Trvam na svojom a toto si tu odložím
Because LiDAR is often used to penetrate the ground, LiDAR can generate detailed models of objects that are being surveyed even if they are beneath the surface. This can be used to map utilities, delineate flood plains, and locate objects that might otherwise be hidden from view.
Keďže LiDAR sa často používa na prenikanie do zeme, môže vytvárať podrobné modely skúmaných objektov, aj keď sa nachádzajú pod povrchom. To sa dá využiť na mapovanie inžinierskych sietí, vymedzenie záplavových území a lokalizáciu objektov, ktoré by inak mohli byť skryté pred zrakom.
Lidar ,skenovani svetlem a UWB metoda pouzivana treba tou Retii je tady aplikovana dohromady. Lidarem ziskaji nulovou souradnici obrys povrchu nebo dna a metodou UWB najdou predmety pod povrchem nebo za pevnou svetlu nepropustnou hmotou.
Pochop paklize to projde svetlu nepropustnou hmotou neni to Lidar.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 7/8/2023, 18:33
od Rase
Spíš se ukazuje, že miny sice jsou problém, ale když nejsou dostatečně kryté pěchotou, dělostřelectvem a látány protiútoky, tak se i tato obrana dá prolomit - pomalým okrajováním (jak říkají Ukrajinci - "loupání cibule"). Podobná se zmiňovala i taktika proti VDV, kdy vytrvalým tlakem a odříznutím od zásob a rotace, jde rozbít i ty elitní jednotky nepřítele (prostě lidský faktor, který se časem sesype). Aktuálně se zmiňuje, že když se ukrajinské ozbrojené síly "probrousily" do blízkosti Verbova, začali rusové nečekaně protiútoky. Minová pole skončila. Průlomy tak nyní zakrývají "masem". Samozřejmě pořád budou problém systémy dálkového zaminování - ty se ukázaly v dokonalém světle, ale tohle se dřív nebo později vyčerpá (zásoby tohohle nejsou nekonečné*) a hlavně nedokáže vytvořit tak neproniknutelné pole jako bylo výše. Tahle válka ukázala, že minová pole jsou smrtící, ale bez jištění se dokáží pomalu probít. Taktika NATO v podobě rychlého úderu s pomocí protiminových tanků se ukázala být jako problém. Zkrátka stará dobrá ruční práce je očividně vhodnější - jen to chce čas, pořádnou podporu a krytí (děl), no a taky to stojí životy sapéru...
*vrhače min, zaminovávací raketové a dělostřelecké munice jsou celkem složité. To samé ty odminovávací "šňůry" atd. Tohle jsou moc specifické věci, které jsou sice super, ale nikdy jich nebude dost.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 7/8/2023, 18:42
od HONZIK11
S timto hodnocenim uplne souhlasim. Ta taktika loupani cibule je pouzitelna . 5-7km za dva mesice do pole bez mest.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 7/8/2023, 18:49
od Rase
Zrovna sme to řešili na Discordu, tak sem dám nějaké zajímavé citace:
darkstyle píše:Nezabudnite prosím, že rusko muselo zamínovať 150km dlhý front. Pri postupe cca 5km je to 750 km2. Tu tvrdia že Rusi dávajú 3 niekedy 4 alebo aj 5 na stvrocový meter. tak 750 000 000m2* 4 = 3 000 000 000mín. Samozrejme všetko sa nemínuje. keby len 1/10 tak sme na 3 000 000 mínach. Ukrajinci tlačia v troch smeroch plus už aktívne ostreľujú zamínovače. je úplne jasné, že ruSSko ktoré používa míny aj na ostatnom úseku fronty nemôže mať nevem aký široký pás mín. Ak by cheli zamínovať pás Orechov - Tokmak - 30km. tak to je 18 000 000 (znova pri 10% zamínovaní) mín. Ja netvrdím, že by to rusi nevedeli dať, obávam sa, že nie je dostatok času na to toľko položiť. rusi tie opevnenia začali stavať na jeseň. sú krajiny kde je aj 30-40 milionov mín - všetko to však trvalo veľmi dlhé roky, a nie na tak malom úseku frontu.
Cimbi píše:Jen navozit tam 18 mil. min... Sovětská AT mina (namátkou co mi hodil google je cca 4 kg, protipěchotní cca 0,2 kg. Při poměru 1 AT na 2 protipěchotní to je 6 mil x 4 kg = 24 000 tun. Plus 2400 tun protipěchotních. Už vidím, jak tam za půl roku navozili 26 000 tun min. Věřil bych tak třetinu (to je hrozná darda na logistiku, když tam musíš tahat dělosřeleckou munici, která Ti furt někde hoří) a hustota zaminování je daná výběrem míst a zaminování vybraných míst. Jinde bude jen zlomkové nebo žádné (konec konců občas někde projela kolona bez jediné ztráty v důsledku min - nevěřím, že to ženisti odminovali až na 50 m k ruským zákopům).
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 7/8/2023, 23:09
od KOLT
HONZIK11 píše: ↑7/8/2023, 18:03
Lidar ,skenovani svetlem a UWB metoda pouzivana treba tou Retii je tady aplikovana dohromady. Lidarem ziskaji nulovou souradnici obrys povrchu nebo dna a metodou UWB najdou predmety pod povrchem nebo za pevnou svetlu nepropustnou hmotou.
Pochop paklize to projde svetlu nepropustnou hmotou neni to Lidar.
S ohledem na to, že laserový paprsek, který se používá k sondování „povrchu“, má delší vlnovou délku než viditelné světlo, má samozřejmě jinou průchodnost hmotou než viditelné světlo, zpravidla větší. Uvědom si, že pořád je to elektromagnetické záření, u kterého obecně platí, že „zastavit“ to s kratší vlnovou délkou je snazší. Což vysvětluje, proč se používá v archeologii pro zkoumání terénu v hustém pralese (tam fakt jinak než průchodem skrz listy na zem vidíš jen pár mezírkama, mnohde ani to ne) i pro zkoumání struktur těsně pod povrchem země.
Z tohto niečo kvapne aj na Slovensko v rámci licenčných poplatkov
Vďaka tomu sa má zvýšiť výrobná kapacita napríklad 155 mm munície do kanónových húfnic z niekoľkých tisíc sád ročne na viac ako 100 000 (v niektorých rozhovoroch PGZ spomínalo aj 200 000!).
VZLU v současnosti pracuje na dvou projektech nových družic, které by měly vzlétnout v roce 2028.
První projekt s názvem AMBIC je zaměřen primárně prakticky a má sloužit státním institucím (MV, MZV, MO, HZS..).
Jeho primárním účelem je dálkové snímkování země. Pro tyto účely bude družice vybavena dvěma kameremi, panchromatickou s rozlišením pod 2 metry a multispektrální s rozlišením pod 5 metrů. Zároveň ještě ponese prototyp zařízení na utajované spojení, např. s CZ ambasádami v případě krize. Družice má vážit okolo 100 kg a má být první z celé sady českých družic obdobného zaměření.
Druhým a čistě vědeckým projektem je družice s názvem QUVIK. Cílem je vynést na oběžnou dráhu první český vesmírný dalekohled, který má fungovat v ultrafialové části spektra s dosahem půl miliardy světelných let. Družice má vážit okolo 120 kg a VZLU na ni primárně spolupracuje s Ústavem fyziky plazmatu ČAV.
Dubnickej zbrojovke záhadne nestúpli tržby, hoci vyrába mimoriadne žiadané delostrelecké náboje
VLADIMÍR ŠNÍDL
ZVS holding vyrába delostrelecké granáty niekoľkých typov, ktoré sa líšia cenou i výkonom. Majú dostrel od 18 až po 43 kilometrov - v prípade použitia špeciálnych náloží. Foto - ZVS
ZVS holding vyrába delostrelecké granáty niekoľkých typov, ktoré sa líšia cenou i výkonom. Majú dostrel od 18 až po 43 kilometrov – v prípade použitia špeciálnych náloží. Foto – ZVS
Exminister Jaroslav Naď hovorí, že v dôležitej zbrojovke ZVS holding je štát v nevýhodnej pozícii oproti zbrojárovi Michalovi Strnadovi, aj keď obaja držia polovičný podiel.
V súvislosti s Putinovou vojnou proti Ukrajine už mnohokrát zaznelo, že ide do veľkej miery o vojnu delostrelectiev. Dopyt po nábojoch do ďalekonosných húfnic sa po februári 2022 výrazne zvýšil nielen na Ukrajine, ale aj v ďalších štátoch, ktoré potrebujú doplniť armádne sklady.
Cena delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov už vlani podľa zdrojov Denníka N skočila z približne 3 600 eur za kus na zhruba 5 000 eur.
Za strategickú komoditu ich označila Európska únia, ktorá sa rozhodla mimoriadne vyčleniť 500 miliónov eur na zvýšenie ich výroby v európskych krajinách.
[ Odoberajte na e-mail denný seriál Vývoj bojov na Ukrajine - fakty a názory odborníkov. Odoberajte jedným klikom. ]
Slovensko má v tomto smere šťastie, na jeho území funguje etablovaný výrobca delostreleckých granátov, polovičný podiel v ňom dokonca drží štát. Konkrétne je to zbrojovka ZVS holding z Dubnice nad Váhom, ktorá zamestnáva takmer 400 ľudí.
No podľa doteraz zverejnených hospodárskych výsledkov si ZVS holding akoby ani nevšimol, že prebieha vojna. Za minulý rok mu nestúpol zisk a dokonca ani tržby – na rozdiel od viacerých iných firiem v slovenskom zbrojárstve.
Podľa databázy FinStat vykázal ZVS holding vlani približne rovnaké výsledky ako v roku 2021.
Už vlani avizovali dvojnásobnú výrobu
Riaditeľ ZVS holding Pavol Čahoj pritom ešte v novembri Denníku E hovoril, že v jeho firme nabehli po začiatku agresie na dvojnásobnú výrobu munície kalibru 155 milimetrov. Kým v predvojnovom roku 2021 produkovala 25-tisíc delostreleckých granátov, minulý rok sa chystala vyrobiť rekordných 50-tisíc kusov.
Ako je teda možné, že to na zverejnených výsledkoch vôbec nevidieť?
Celá záhada môže mať dve rôzne vysvetlenia (prípadne kombináciu oboch). Prvé vysvetlenie ponúklo ministerstvo obrany, ktoré drží vo firme ZVS holding polovičný podiel. Podľa úradníkov ministra Martina Sklenára sa nič zásadné nedeje. Výroba riadne bežala a beží a zvýšené tržby sa prejavia vo vyúčtovaní za rok 2023.
„Medzi zvýšením výrobných kapacít, samotnou výrobou a následným predajom je rozdiel. Je úplne normálne a štandardné, že jednotlivé obchodné transakcie prekračujú rámec kalendárneho roka a tržby z predaja sa premietnu až v ďalšom roku,“ uviedol hovorca Matúš Pacinda.
Alternatívne vysvetlenie
Je tu však ešte aj iné možné vysvetlenie, o ktorom sa špekuluje aj v zbrojárskych kruhoch. A to súvisí s druhým akcionárom firmy, ktorým je skupina dravého českého zbrojára Michala Strnada.
Strnadova skupina CSG či jej slovenská divízia MSM drží vo výrobcovi munície nielen polovičný podiel, ale podľa ľudí blízkych ministerstvu obrany aj manažérsku kontrolu. Tá im umožňuje zásadne ovplyvňovať napríklad obchodnú politiku.
A aj z verejne dostupných informácií vyplýva, že aspoň časť nábojov firma predáva iným Strnadovým firmám, ktoré ich zase reexportujú ďalej. Denníku N to vlani potvrdilo aj ministerstvo obrany.
„Väčšinu produkcie smeruje ZVS holding do štátov NATO. Obchody realizuje priamo alebo aj prostredníctvom spoločností MSM alebo CSG,“ napísalo ministerstvo.
Jedným z vysvetlení záhady tak môže byť, že v týchto Strnadových firmách končí aj časť výnosov z produkcie ZVS holdingu.
Dokázať sa to však nedá, pretože zmluvy tohto typu firma nezverejňuje. A obaja akcionári takéto vysvetlenie relatívne slabých hospodárskych výsledkov vylučujú.
Ministerstvo obrany napríklad argumentuje, že medzi najväčších zákazníkov firmy ZVS holding patrí slovenská a poľská armáda, ktorým muníciu predáva priamo.
A hovorca druhého akcionára, skupiny CSG, Andrej Čírtek tiež napísal, že zvyšovanie výroby prebieha postupne a na tržbách sa prejaví až tento rok. Firma zároveň podľa neho musela plniť kontrakty, ktoré boli dohodnuté ešte za staré ceny.
„ZVS si v roku 2022 plnil z veľkej časti zákazky, ktoré boli uzavreté ešte pre vypuknutím konfliktu na Ukrajine a pred cenovým skokom. Preto nebol možný žiadny významný rast zisku. Veľkokalibrová munícia nie je rýchloobrátkový tovar, kde môže cez noc začať predávať za novú, vyššiu cenu. V tomto odvetví sa plnia veľké kontrakty v dlhšom časovom období,“ dodal Čírtek.
ZVS holding má okrem areálu v Dubnici nad Váhom aj prevádzku v Snine. Foto – TASR
Iné Strnadove firmy si polepšili
Lenže potom sú tu čísla iných firiem, ktoré tiež pôsobia v oblasti delostreleckej munície.
„Na Slovensku sú dvaja výrobcovia, okrem ZVS holdingu aj MSM Nováky,“ napísalo pred pár mesiacmi ministerstvo obrany.
MSM Nováky (respektíve VOP Nováky) tiež patria do Strnadovej skupiny. Na rozdiel od ZVS holdingu nevyrábajú nové granáty, ale venujú sa modernizácii už vyrobenej munície, prípadne môžu tieto granáty kompletizovať z vyrobených častí.
A kým pološtátny ZVS holding vlani hospodársky stagnoval, Nováky sa stali absolútnym rekordérom slovenského zbrojárstva: ich tržby skočili medziročne z 22 miliónov na 77 miliónov eur.
V oblasti delostreleckej munície podniká aj ďalšia Strnadova firma, spoločnosť ZVS Impex. Aj tej vlani vyskočili tržby – z päť miliónov na deväť miliónov. A zisk z 260-tisíc na 770-tisíc eur.
Obe tieto firmy podľa zdrojov Denníka N obchodujú aj s výrobkami ZVS holdingu.
Denník N sa priamo spýtal riaditeľa Čahoja, či svoje produkty predáva konkrétne firmám VOP Nováky a ZVS Impex, ktoré vlani mali rekordné výnosy. Čahoj nevylúčil, že s týmito Strnadovými firmami majú obchodné vzťahy, ale nič konkrétne neuviedol. Otázku tohto typu nechali bez komentára aj zástupcovia skupiny CSG.
Výrobca munície ZVS holding oficiálne patrí do skupiny DMD, ktorej jediným akcionárom je ministerstvo obrany. Zdroj – DMD
Zbrojár s ťahom na bránu
Na tomto mieste je vhodné priblížiť si kontext. Výrobca munície ZVS holding oficiálne spadá pod štátnu skupinu DMD, ktorej jediným akcionárom je ministerstvo obrany. Jej sesterskou firmou je tak napríklad aj zhotoviteľ húfnic Zuzana, spoločnosť Konštrukta Defence.
Štát však ešte v 90. rokoch predal polovičný podiel v ZVS holdingu súkromníkom, dlho ho držal Miroslav Solava. Tento kedysi vplyvný muž slovenského zbrojárstva napokon v roku 2015 svoj podiel predal skupine CSG, ktorú vtedy ovládal český zbrojár Jaroslav Strnad, otec ich súčasného vlastníka Michala Strnada.
Strnad starší i mladší už viackrát ukázali, že majú mimoriadny ťah na bránu. Do submisívneho postavenia dokážu dostať aj úradníkov či manažérov, ktorí by mali hájiť záujmy štátu.
Denník N napríklad v lete opísal príbeh, ako sa Strnad dohodol so štátnou zbrojovkou ZTS Špeciál, aby mu vyrábala súčiastky do novej húfnice s názvom Dita. Slovenská štátna firma takto pomohla na svet zbrani, ktorá dnes predstavuje konkurenciu dubnickej húfnice Zuzana, ktorú vyrába druhá štátna firma.
Náčelník slovenského delostrelectva Roman Bobaľ dokonca vyhlásil, že v tejto českej húfnici údajne použili súčiastky zo staršej verzie Zuzany, na čo nemali potrebné oprávnenie. Výrobca Zuzany, spoločnosť Koštrukta Defence, chce tieto podozrenia prešetriť. Strnad i ministerstvo obrany ich odmietli ako neopodstatnené.
Bobaľ zároveň upozornil, že Strnadovmu biznisu priamo pomáha ďalší štátny subjekt – Vojenský technický a skúšobný ústav Záhorie, ktorý vo svojich priestoroch umožňuje testovanie Strnadovej húfnice Dita. „Prečo ešte aj štátne skúšobné zariadenie spadajúce pod naše ministerstvo obrany pomáha s vývojom konkurenčného dela?“ pýtal sa Bobaľ.
Prečítajte si
Česká firma odkopírovala našu húfnicu Zuzana, hovorí veliteľ slovenských delostrelcov
Štát nemá manažérsku kontrolu
Späť k firme ZVS holding. V tejto muničke má Strnadova skupina uľahčenú pozíciu tým, že v nej drží päťdesiatpercentný podiel. Aj generálny riaditeľ Čahoj je Strnadovým človekom, ktorý paralelne pôsobí aj v ďalších jeho firmách – vrátane už spomínanej ZVS Impex, s ktorou je pološtátny ZVS holding previazaný.
„Manažment spoločnosti ZVS holding nie je v rukách štátu. Preto máme len obmedzené možnosti pri obchodných rozhodnutiach alebo pri ovplyvňovaní celkového smerovania firmy,“ potvrdzuje aj exminister obrany Jaroslav Naď (dnes Demokrati).
Takéto pomery vraj vo firme vládnu už od roku 2015, keď do nej Strnadova skupina vstúpila. Naď hovorí, že v tom čase si ministerstvo pod vedením Martina Glváča zo Smeru dohodlo s novým akcionárom model fungovania, ktorý označuje za nevýhodný pre štát.
Bývalý premiér Fico s bývalým ministrom obrany Glváčom počas návštevy prevádzky ZVS holdingu v Snine vo februári 2016. Zbrojár Jaroslav Strnad, ktorého rodina ovláda polovicu podniku, stojí na fotke vedľa Fica.
Naď: Strnad aj investuje
Na druhej strane ľudia okolo Strnada argumentujú, že bez vstupu tejto skupiny by ZVS holding už skrachoval alebo by z neho zostalo len vytunelované torzo.
„Súkromný akcionár pomohol výrazne zvýšiť export spoločnosti ZVS holding. Na rozdiel od niektorých iných štátnych firiem nás nemusí dotovať vláda, pretože absolútnu väčšinu príjmov máme zo zahraničia,“ hovorí riaditeľ Čahoj.
Aj za súčasného i predchádzajúceho ministra prišli so Strnadovcami investície, na ktoré štát nemal zdroje, a zároveň väčší „drajv“ na zbrojných trhoch.
„Faktom je, že Strnadova skupina investuje do infraštruktúry ZVS, a nie málo,“ dodáva Naď.
Aj súčasné vedenie ministerstva obrany si pochvaľuje, že jemu podriadené zbrojovky sú „ekonomicky stabilné“ a schopné uspokojovať aj požiadavky slovenských ozbrojených síl.
Hlavnou postavou skupiny CSG je dnes syn zakladateľa Jaroslava Strnada Michal Strnad. Foto – CSG
Význam firmy rastie
Z pohľadu súčasného ministra Sklenára tak v ZVS holdingu prebieha všetko štandardne. Podľa hovorcu nemajú žiadny dôvod myslieť si, že by Strnadova skupina cez obchody s inými svojimi firmami tohto pološtátneho výrobcu munície poškodzovala.
„ZVS holding je auditovaný renomovanou medzinárodnou audítorskou spoločnosťou, ako aj financujúcimi bankami. Zároveň čerpá niekoľko prevádzkových a investičných úverov a nemá problém splácať svoje záväzky,“ tvrdí hovorca Pacinda.
V najbližších mesiacoch a rokoch sa pritom vo firme budú točiť zrejme najväčšie peniaze za posledných tridsať rokov. Manažment ZVS holdingu by v spolupráci s ministerstvom obrany rád zvýšil produkciu delostreleckých granátov zo súčasných 50-tisíc ročne na 100-tisíc a perspektívne až na 150-tisíc.
Firma zároveň ohlásila investíciu 31 miliónov eur do nových liniek a ďalšieho technického vybavenia. „Výraznou modernizáciou prejde okrem dubnického závodu aj pobočný závod v Snine, kde bude vybudované automatizované pracovisko na výrobu tiel striel,“ oznámila v auguste štátna skupina DMD.
A do toho môže prísť časť zo spomínaného 500-miliónového balíka, ktorý vyčlenila EÚ na zvýšenie európskej sebestačnosti vo výrobe delostreleckej munície. „O tieto zdroje sa bude uchádzať viac ako 10 európskych výrobcov munície vrátane ZVS holdingu,“ píše ministerstvo.
Ministerstvo v tomto kontexte sľubuje, že sa bude v rámci svojich možností snažiť ovplyvňovať dianie vo firme. Časť obchodu s jej výrobkami by napríklad chcelo uskutočňovať vo vlastnej réžii – cez štátnu skupinu DMD.
„Môžeme potvrdiť, že po tom, čo aj DMD group nadobudla licenciu na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, bude aktívne vyhľadávať nové potenciálne trhy a nových zákazníkov,“ dodal hovorca Pacinda.
Sága pokracuje:
Vypadá to tak, že vedenia akcionára podľa týchto článkov nemajú mnohé veci pod kontrolou, ale neprekvapuje má ten Chaos... Som zvedavý akí kostlivci zo skrine ešte vypadnú...
