PALBA.CZ

Po tom, čo spojenci stiahli zo Slovenska Patrioty, môže tento rok skončiť aj taliansky protiraketový systém SAMP/T. Ak sa nepodarí Talianov presvediť, aby misiu predĺžili alebo ak spojenci nezabezpečia ďalšiu náhradu, Slovensko ostane bez systémov protivzdušnej obrany. V rozhovore pre Štandard to povedal minister obrany Robert Kaliňák. Tvrdí aj to, že za vyradenie Migov a ich darovanie Ukrajine sme z EÚ nedostali ani cent.
Krátko po nástupe do funkcie ste sa hneď stretli s americkým veľvyslancom. Vaše vysvetlenie, že ste žiadali prehodnotiť obrannú dohodu Slovenska so Spojenými štátmi, pôsobilo dosť nepresvedčivo. Ako divadlo. Dohoda je predsa uzavretá na desať rokov a nedá sa jednostranne otvárať. Navyše nie je známe, čo vlastne žiadate zmeniť. Je reálne, že vojenskú dohodu s USA sa podarí zmeniť?
Keď sa chce niekto k Slovensku správať ako partner, tak je celkom normálne s ním diskutovať. Spojené štáty som vždy považoval za seriózneho partnera, s ktorým sa dá rozprávať. Nepamätám sa, že by nám, keď sme boli vo vláde, Spojené štáty kedykoľvek niečo diktovali. Často navrhovali niečo, s čím sme v predloženej podobe nesúhlasili a nakoniec sme vždy dospeli k dohode, ktorá bola pre Slovensko prijateľná a výhodná. V tomto prípade sme po voľbách a po zostavení vlády americkým partnerom oznámili, že analyzujeme obrannú dohodu a nežiadame nič viac a nič menej než to, aby sme boli rovnocennými partnermi v tejto dohode. Budeme otvárať tie časti, ktoré majú porovnateľné krajiny vyrokované lepšie ako Slovensko. Dohoda sa predsa dá po rokovaní a obojstrannom súhlase upravovať, napríklad dodatkami.
Čo presne teda chcete meniť? Dohodou sme odovzdali vzdušný priestor a cesty pre prepravu amerických zbraní a časť letísk pre používanie amerických ozbrojených síl. Za Matovičovej vlády dohoda prešla bez slovenského vyjednávania a pripomienok, ktoré by posilnili právomoci slovenských úradov.
Na zmenách, ktoré vyvážia dohodu, by mali mať záujem obe strany. Zmluva, ktorá pre jednu stranu nie je výhodná, nefunguje. Samozrejme, vždy to, čo je už uzavreté, ako aj táto zmluva, meníte ťažšie ako niečo, o čom sa v prípravnej fáze rokuje. V tom bývalá vláda a bývalé vedenie urobili málo pre to, aby boli v dohode zapracované slovenské pripomienky.
Dali ste veľvyslancovi zoznam toho, čo chcete na dohode zmeniť? Lebo bez toho to vyzerá len ako vaše pózovanie, ktoré nemá výsledok.
Toto nie je beh na 50 metrov. Dohodu analyzujeme a keď bude analýza hotová, americkým partnerom odovzdáme návrhy na zmeny. Problém je v tom, že Američania na začiatku, za vlády Igora Matoviča, poslali prvý pracovný návrh, ktorý im prišiel naspäť podpísaný prakticky bez pripomienok. V Česku vyjednávanie trvalo podstatne dlhšie. Ja za to nemôžem, že sme tu mali servilných a submisívnych amatérov vo vláde, ktorí podpísali, čo prišlo. Oni dobrovoľne podliezli všetky latky, ktoré mali byť pri rokovaniach o dohode nastavené.
Myslíte exministra obrany Naďa a exministra zahraničných vecí Korčoka? Lebo tieto rezorty mali o dohode rokovať.
Áno, myslím aj ich, keďže ich ministerstvá a hlavne ministerstvo obrany mali o dohode vyjednávať a dopadlo to tak, že prvý návrh Spojených štátov prijali tak, ako prišiel.
Máte aspoň osobnú predstavu o tom, čo treba zmeniť?
Treba sa vrátiť k tomu, čo nám na návrhu dohody prekážalo v čase, keď sa schvaľovala. Boli tam nejasnosti hlavne o miere informovania slovenských úradov o krokoch partnera. To budeme chcieť upraviť tak, aby v dohode neboli nijaké nejasné a otvorené otázky. Len čo budeme mať návrhy hotové, budeme o nich informovať.
Kedy odhadujete, že to bude aktuálne?
Predpokladám, že v prvom štvrťroku.
Nemyslíte si, že by tam mala byť hlavne poistka alebo aspoň zmienka o tom, že územie Slovenska sa nebude využívať na skladovanie alebo prepravu jadrových zbarní a iného vysoko nebezpečného materiálu? Podobne to majú v dohode upravené napríklad Nóri.
Diskutovať sa zrejme bude aj o tom, ale nechcem predbiehať, budeme o tom informovať, keď budú analýzy a návrhy na zmeny pripravené. Verím tomu, že Spojené štáty nebudú mať problém s nami otvorene diskutovať.
Diskutovať budú, otázne je, či pristúpia na zmeny v dohode, ktorá je už obojstranne ratifikovaná.
Veď iste, ale dôležité je, že o tom chceme rokovať a potom sú len dve možnosti, buď v návrhoch na zmeny uspejeme, alebo neuspejeme.
Bývalá vláda ku koncu rozbehla nákup nových systémov protivzdušnej obrany, ktoré má dodať izraelská spoločnosť. Konala dosť netransparentne a bez širšej súťaže, hoci v konečnom dôsledku ide o nákladný projekt v objeme asi miliardy eur. Budete v tomto projekte s izraelským dodávateľom pokračovať, alebo to zastavíte a pripravíte širšiu súťaž na systémy protivzdušnej obrany?
Áno, je to jeden z väčších nákupov, nový systém protivzdušnej obrany bude stáť približne miliardu, aj keď s izraelskou spoločnosťou sa zatiaľ rokuje len o časti systému. V tejto fáze sa oboznamujem s podmienkami, ktoré ponúkajú izraelskí partneri. Zároveň máme ponuku aj od Nemcov na systém protivzdušnej obrany stredného doletu. V tomto musíme byť opatrní a zodpovední, ak je niečo, čo si vyžiada veľa prostriedkov a čo má spoľahlivo slúžiť dlhý čas, tak je to moderný systém protivzdušnej obrany. Tá je kľúčová pre zabezpečenie obrany a suverenity každého štátu.
Pokiaľ ide o projekt, o ktorom rokujeme s Izraelom, chcete v tom pokračovať? Alebo uvažujete o vypísaní širšej súťaže, aby sme sa dopracovali k najlepšej ponuke za najvýhodnejšiu cenu?
Pri takých špecifických systémoch, ako je protivzdušná obrana, je to zložité. Nie som si istý, či pri nich viete vždy urobiť klasickú súťaž. Som za maximálnu trasparentnosť, odbornú diskusiu, aj verejnú, a porovnávanie cenových ponúk rôznych dodávateľov, ale s bežnými tendrami je to náročné. Výrobcov systémov protivzušnej obrany je málo, každý je vysoko špecifický, čiže sa nedá očakávať, že vám prídu do súťaže dve alebo tri rovnaké ponuky s rôznymi cenami a podmienkami. Treba vybrať taký systém, ktorý je vhodný pre slovenské potreby a s výhodnou cenou a servisom. Budeme ďalej rokovať aj s izraelskými partnermi, aj s ďalšími a následne si vyhodnotíme, čo je najvýhodnejšie. Punuka, na ktorú reagovala bývalá vláda, ešte nie je vo fáze zmluvy.
Viete odhadnúť, kedy by Slovensko mohlo mať vlastný systém protivzušnej obrany, ktorý by nahradil systém S-300? Ten sme dali v roku 2022 Ukrajine bez toho, aby sme mali zabezpečenú vlastnú náhradu.
Hovoríme určite o rokoch.
Čiže za tejto vlády to asi nebude?
Možno ku koncu funkčného obdobia, ale to len dúfam, budem sa usilovať, aby sme mali túto prioritu vyriešenú a aby malo Slovensko zabezpečenú obranu vzdušného priestoru aspoň tak, ako ju majú zabezpečenú iné porovnateľné európske štáty.
Ak hovoríme o rokoch, znamená to, že nejaké štyri roky budeme v provizóriu, neistote a bez vlastnej protiraketovej obrany? Raketový systém už vo výzbroji nemáme, keďže sme ho darovali Ukrajine pod tlakom západných spojencov…
Ja by som tú vašu vetu možno opravil, nebolo to podľa môjho názoru pod nejakým veľkým nátlakom západných partnerov, išlo o neuveriteľnú nadprácu bývalého vedenia ministerstva obrany a bývalej vlády, ktorá konala dobrovoľne a maximálne nezodpovedne, keď odovzdala Ukrajine aj to, čo sme potrebovali pre vlastnú bezpečnosť.
Bol tam aj tlak Spojených štátov. Slovenské ministerstvo obrany pôvodne odkázalo, že systému S-300 sa vzdáme len v prípade, že budeme mať zabezpečenú „vlastnú náhradu“. Potom pricestoval na Slovensko, a veľmi rýchlo, americký minister obrany. Krátko po tejto návšteve Naď oznámil, že systém S-300 ide na Ukrajinu. Otázka vlastnej náhrady išla nabok, uspokojili sme sa s prísľubom, že Slovensko budú chrániť americké Patrioty „dovtedy, kým to bude potrebné“. Minulý rok sa Patrioty jeden po druhom stiahli…
Vidím to tak, že Naď si takto kúpil návštevu amerického ministra obrany, nič viac, rozhodnutý bol už predtým. Bola to absurdná nadpráca Naďa a jeho ľudí na ministerstve. Veď S-300, o ktorý mala záujem Ukrajina, sme nemali zo spojencov ako jediní. Prečo ju nedali Gréci? Prečo ju nedali Bulhari? Toto boli aburdné rozhodnutia Naďa a Hegera, ktoré nemajú obdobu v nijakej suverénnej krajine. Nedokázali vyrokovať ani vlastnú náhradu za S-300, ktorá by bola súčasťou slovenských ozbrojených síl, a nevedeli vyrokovať ani to, aby sme mali zapožičané systémy spojencov aspoň na pár rokov.
Dnes sme v čistom provizóriu, nemáme ani vlastnú protivzdušnú obranu, ani systémovo zabezpečenú spojeneckú. NATO na samite sľúbilo posilnenie obrany východného krídla Aliancie, ale bez konkrétnych záruk pre Slovensko. Ako to máme vyriešené do budúcnosti, ktorá potrvá bez vlastného protiraketového systému roky? Dokedy na Slovensku ostane taliansky systém protivzdušnej obrany, ktorý dočasne nahradil Patrioty?
Myslím, že tento rok by mal skončiť.
Čo bude potom?
Chceme rokovať s talianskymi partnermi, aby tu ich systém ostal dlhšie. Zároveň budeme rokovať s ďalšími spojencami. Samozrejme, je to na vôli Talianov, závisí to len od ich rozhodnutia, či tu ich systém protivzušnej obrany ostane ešte nejaký čas, alebo si ho vezmú domov, prípadne ho nasadia inde.
Ak odíde taliansky systém, hrozí, že ostaneme bez zabezpečenej protivzdušnej obrany?
Presne tak.
Potom to však bude aj vaša zodpovednosť. Ako to vyriešite?
Budeme rokovať s ďalšími partnermi. Pokiaľ ide o moju zodpovednosť, nemôžem za to, že ministerstvo riadili ľudia, ktorí mali vlastnosti skôr mopslíkov ako vlčiakov. Budeme žiadať, aby protivzdušnú obranu Slovenska zabezpečovali spojenci z NATO. Bývalá vláda spôsobila, že sme bez vlastnej raketovej ochrany, bez bojového letectva a dokonca tu nemáme ani tých sľubovaných 700 miliónov za Migy, ktoré vláda tiež odovzdala Ukrajine.
Máte potvrdené z EÚ, že tie sľubované stovky miliónov eur za Migy neprídu?
Áno. Ani tento rok určite nič nepríde, nerátalo sa s tým, to máme potvrdené z EÚ.
Je možné, že aspoň časť avizovanej sumy príde v budúcnosti?
To je otázne, či vôbec niečo príde v budúcnosti. Nevieme. Ak áno, určite to nebude v sľubovanom objeme, ako o tom hovoril Naď, keď rozprával o 700 miliónoch za Migy, ktoré vraj v rámci kompenzácie dostaneme od EÚ a Spojených štátov. S ničím z toho nemôžeme rátať. Naď by mal priznať, že nevybavil nijakú záväznú kompenzáciu a že tých 700 miliónov si vymyslel.
Fico pred voľbami avizoval, že zásadne zmení kurz pri vyzbrojovaní Ukrajiny. Vy sa zas netajíte, že máte v rámci Smeru skôr proamerické postoje. Ako vyzerá nová pozícia ministerstva obrany k vojne na Ukrajine? Riadite sa sľubmi premiéra, že vyzbrojovanie Ukrajiny sa ukončí?
Áno. Riadime sa viacerými stanoviskami. Prvé hovorí, že nebudeme pokračovať v štátnej vojenskej pomoci Ukrajine. To sa deje, to sme zastavili. Balík ďalšej vojenskej pomoci, ktorý bol na vláde, sme krátko po vymenovaní novej vlády zastavili. Druhá vec, deklarovali sme, že podľa slovenskej vlády vojenské riešenie konfliktu neexistuje, predpoklady, že Ukrajina môže vojensky vyhrať, teda vojensky poraziť Rusko, sa nenaplnili. Hovoríme to aj našim partnerom na Rade EÚ. Nastal čas zmeniť vojnovú rétoriku. Reči, ako Ukrajina vyhrá, sú nereálne, treba hovoriť skôr o tom, aby Ukrajina nedoplatila a aby sa vyrokovalo mierové riešenie, ktoré bude prijateľné pre Ukrajinu.
Dovolím si opraviť vaše tvrdenie, že Ukrajinu už Slovensko vojensky nepodporuje. Podporuje. Zo zásob armády sme síce dodávky zastavili, čo už urobili aj mnohé iné krajiny, ale slovenské vojenské podniky pokračujú vo výrobe zbraní a munície pre Ukrajinu.
Áno. Ale to už nie je vojenská pomoc.
A čo to je?
To je obchod. Štátna vojenská pomoc je zastavená. No ak sa európski partneri dohodnú, že zaplatia dodávky zbraní a munície pre Ukrajinu a časť z toho sa na komerčnej báze vyrába na Slovensku, tak sú to obchodné zmluvy, ktoré nemáme dôvod blokovať. Slovensko v súčasnej ekonomickej situácii potrebuje každé euro hrubého domáceho produktu. Ak sa Dáni alebo Holanďania alebo Nemci rozhodnú, že budú zo svojich štátnych zdrojov financovať a podporovať Ukrajinu, tak do toho vstupovať nebudeme a nebudeme nikoho, ani firmy, presviedčať, aby to nerobili, tak ako my chceme, aby oni rešpektovali náš postoj ku konfliktu na Ukrajine.
Nemusíme nikoho blokovať, stačí, ak by bola pozícia Slovenska dôsledná aj čo sa týka vojenských podnikov, ktoré sú pod kontrolou ministerstva obrany. Tie predsa dnes vyrábajú významnú časť delostreleckej munície pre Ukrajinu, nie?
Áno, ale nejde o štátnu pomoc, sú to obchodné kontrakty. Ide o dohody aj s našimi európskymi partnermi, ktoré spadajú do komerčnej oblasti.
Nie je to dvojtvárne a pokrytecké, ak na jednej strane hovoríte, že Slovensko už Ukrajinu nebude vojensky podporovať, no na druhej strane Ukrajine slovenské štátne podniky dodávajú veľkú časť munície a zbrane?
Hovoríme o dvoch rôznych veciach. Jedna vec je štátna pomoc, tá sa zastavila. Druhá vec je komerčná sféra. Tam, kde nie je embargo, sa pokračuje v plnení obchodných zmlúv, hlavne tých, na ktorých sa podieľajú viaceré európske krajiny. Výrobu munície, ale aj výrobu a dodávky húfnic ako Zuzana financujú pre potreby Ukrajiny viaceré európske štáty. Chcú pomáhať Ukrajine a my to rešpektujeme. Opakujem, kde nie je embargo, slovenské spoločnosti celkom normálne pracujú na komerčnej báze a slovenská vláda nemá dôvod zakazovať to.
Kľúčová otázka znie, ako vyzerá východisko z vojenského konfliktu, ktorý ničí Ukrajinu a oslabuje Európu. Po necelých dvoch rokoch vojny to vyzerá tak, že predpoklady o vojenskom riešení, teda o porážke Ruska a oslobodení ukrajinských území vrátane Krymu, boli pomýlené. Ako by malo vyzerať riešenie? Presnejšie: aké riešenie presadzuje slovenská vláda?
Mierové, aby čo najskôr začal Západ nabádať Ukrajinu, nech rokuje o prímerí a o princípoch mierovej dohody. Spomínam si na slová amerického ministra zahraničných vecí Spojených štátov Blinkena, ktorého považujem za veľmi racionálneho človeka. Koncom roka 2022 povedal, že ak by mali existovať mierové rokovania, tak na základe stavu spred februára 2022. Nepriamo sa teda pripustilo, že otázka Krymu a Donbasu by ostala otvorená, bez definitívneho vojenského vyriešenia. Treba na rovinu povedať, že toto vyzerá racionálne, no racionálne nevyzerajú predpoklady, že by sme sa mohli vrátiť až pred rok 2014, teda k úplnému návratu Krymu a všetkých ukrajinských území. Na toto dnes nikto nemá karty, ani Ukrajina, ani Západ. Kto hovorí, že je možné absolútne vojenské víťazstvo Ukrajiny, ten si zakrýva oči pred realitou oboma rukami. Bez nasadenia armád NATO a bez zaistenia vzdušnej prevahy na celej Ukrajine sa niečo také nedá dosiahnuť. Dnes majú aj Rusi, ale aj Ukrajinci dobre zabezpečené obranné línie so zamínovanými územiami a prelomiť to by bolo možné len s enormnými stratami na životoch na jednej či druhej strane, prípadne na oboch. Dnes to pôsobí ako zamrznutý konflikt. Ak nechceme ďalšie obete, ktoré, ako sa zdá, by boli zbytočné a neviedli by k cieľom, treba prehodnotiť heslo, že konflikt nemá iné ako vojenské riešenie.
Nebolo by rozumné, aby Západ partnersky tlačil na Ukrajinu, nech popri obrane pred postupom Ruska zvažuje aj rokovania a dohody o prímerí? Inými slovami, partneri by dodávali Ukrajine muníciu s podmienkou, že Ukrajina bude hľadať cestu k realistickému východisku a ukončeniu konfliktu.
Môžem vás ubezpečiť, že presne to chce premiér Fico tlmočiť svojim partnerom, či už v EÚ, alebo v Spojených štátoch. V rámci nášho rozmeru a postavenia budeme robiť, čo bude možné.