Škoda, že se nedá srovnat jak obstály v boji proti západním konkurentům.
V 95 bola v Slovenskom magazína Apológia, kratučká monografia tanku T-80U. O čo bola kratšia o to bola zaujímavejšia. Slušne tam bola popísaná "Štora", motor, pancier, systém riadenia paľby a pár "kuloárnych" informácií, napr. kritické vyjadrenia ministra Gračova na gazoturbínane motory a info o skúškach tohto tanku v roku 1993 v Švédsku. Jediný známi výsledok bol, že tank je najbezpečnejší na svete, toť vsjo.
Závery z týchto skúšok sú málo známe a na verejnosť sa dostali iba šumy. Už sa to asi ani nezlepší, lebo Omský výrobca zbankrotoval a tým pádom snaha o predaj tanku je nulová, nemá ho už kto propagovať. Presne opačná situácia je z T-90, ale to je zase iná téma.
Na druhou stranu, jak správně podotkl jeden z mých kamarádů, "problém ruských tanků je, že se přesnost západních SŘP zlepšovala rychleji, než se zmenšovaly siluety ruských tanků".
Zmenšenie siluety má 2 významy: 1. je skutočne ťažšie zasiahnuť menší cieľ, ktorý sa obrazne povedané skryje za krtínec a 2. sú menšie rizikové miesta na zásah. Príkladom je porovnanie čela tanku T-80U a Leo 2A4. Leo má o 50% väčšie oslabené miesta/znížené pancierovanie na čele, ako T-80U. Abrams má o 100% väčšiu vežu atď.
Ďalšou vecou je, že zmenšovanie nebolo spôsobené len snahou o lepšie maskovanie, ale aj udržaním sa vo váhe do 50t. Malá hmotnosť je dôležitá pri prekonávaní mostov, vodných tokov, presunov na železnici, v lietadle, ťahači atď. Dosť s tým súvisí aj veľkosť samotných častí tanku, čo má vplyv na opravy v poly .
A SŘP Abramse nebo Leoparda je upřímě jedno, jestli má cíl na výšku 2.5 nebo 3 metry
Ako som písal vyššie nie je to až tak jedno, za 2m prekážkou trčí z 2,5 m tanku len 50 cm, zatiaľ čo pri 3m tanku až 1m.
Na druhej strane, neviem ako vyzerá cez deň T-80U, vo vzdialenosti 2,5km, vo farbách pre európske bojisko, pri lesíku v blízkosti Mníchova v zameriavači Leo 2a5 / EMES 15, zväčšenie dennej vetvy max 12x /, prípadne v zameriavači M1A2 / GPS-LOS, zväčšenie 10x/. A ako vyzerajú, v rovnakej situácii, títo "drobčekovia" v zameriavači T-80U / 1G46 "Irtiš" zväčšenie 12x /.
USA měly v Iráku hlavně převahu ve způsobu detekce - to jak noční pasivní větev, tak infra.
V celé Varšavské smlouvě se to vědělo, ale k přezbrojení již tehdy nedošlo. Natož v Iráku.
Ku koncu 80 rokov štáty NATO disponovali v najväčšej miere len zosilňovačmi zbytkvého svetla a len pár typov zbraní malo termovízory 1 generácie a v malinkej miere 2 gen, ale to až skoro od prelomu 80 a 90 rokov. Práve v Iraku boli hlavne v prípade term. 1 gen. dosť značné problémy, ktoré spôsobovali, že ich dosah identifikácie sa znižoval v púštnom prostredí na 1km.
VS v žiadnom prípade nepodceňovala "nočné" prístroje. Pre porovnanie, britský Warrior mal na začiatku / cca rok 87 / vo svojej výbave len 2 zosilňovače zbytkového svetla / vodič a strelec /, BVP 2 disponovala 2 nezávislími aktívno /pasívnym systémom pre strelca a veľitela a zosilňovačom pre vodiča.
Tank M1A1 mal len 1 termo. 1.gen a zosilňovač svetla pre vodiča, veľitel nemal ani denný a ani nočný zameriavač. T-72 mal na nezávislé pozorovanie bojiska, vo dne aj v noci, zameriavač pre veľitela aj pre strelca + vodič.
Keď si všimneš, všetky vozidlá VS, či Tank, BVP,BMD,OT, majú minimálne 2 nočné pozorovacie prístroje. V prípade armády ZSSR disponovali osobnými nočnými pozorovacími prístrojmi aj niektorý tankisti a aj špeciálne jednotky armády a námorníctva. Problém bol, že iné armády VS o ne neprejavila záujem, napr. ČSLA / obdobná situácia ako s nepriestrelnými vestami /.
Problém armády štátov VS bolo, že podcenili termozameriavače a ich zavádzanie bolo naplánované až od začiatku 90. rokov / AGAVA-2, Nocturno,... /
Ten markatný rozdiel medzi technikou VS a NATO sa začal prehlbovať až v 90. rokoch, keď sa začali masovo zavádzať termozameriavače 2 a teraz už 3. gen.