rabo píše: A Ty si myslíš, že tá posledná fáza je koľko 100m, je to minimálne 1/5 až 1/4 vzdialenosti medzi cieľom a miestom odpaľu. Tak zabudni na tie tri sekundy. Ak si zrátaš čas otočenie SPG-62 do smeru, potrebnú dobu ožarovania respekt vzdialenosť rakety od cieľa...
Ja neviem ako dlho musí SPG-62 ožarovať cieľ. Ak tak sebavedomo tvrdíš „minimálne 1/5 až 1/4 vzdialenosti medzi cieľom a miestom odpalu“ asi máš nejaký zdroj.
Moja úvaha je však takáto – stretávacia rýchlosť ESSM a povedzme Onixu je okolo 2 – 2,5 km za sekundu. Pri troch sekundách je to teda 6 až 7,5 km.
Preto si myslím, že potrebná doba ožarovania bude skôr menej ako tri sekundy, nie viac.
Ak si teraz zoberieme tvoje tvrdenie a tebou namodelovanú situáciu – strela vstupuje do zadefinovanej vzdialenosti – 10-12 km, kde ju chceme zostrelit. Ožarovač začne nasvecovať strelu povedzme v 15 km. 1/5 je teda 3 km, 1/4 je 3,75 km a teda ide o cca 1,2 až 1,8 sekundy.
Natočenie ožarovača je pri útoku z jedného smeru a definovanej vzdialenosti pár °azimutu, teda tá doba nebude nejako dlhá, skôr zlomky sekundy. Povedzme ze sekunda, ale aj tak sa vojdeme do tych povodne uvazovanych 3 sekund.
rabo píše:
Pri Palaši si teda k tým 3 sekundam na zachytenie ďalšieho cieľa musíš prirátať celú dobu štartu
Netreba, to je reakčná doba. až po moment výstrelu. U F100 je to 9 sek.
No a toto som nepochopil. Alebo si ty nepochopil toto?
„Takže ešte raz – schopnosť AEGIS ničiť ciele v čase je limitovaná len dobou práce ožarovača – hneď po zničení ciela sa presúva na ďalší. Ožarovač „pracuje“ so strelami už len v terminálnej fáze, tie mu riadiací systém AEGIS do priestoru ďalších cielov už poslal - čiže jeden cieľ za povedzme tie 3 sekundy.
Palaš si nevie „posielať strely dopredu“ musí opakovať celý proces od štartovacej sekvencie.“
rabo píše:
V tomto teoretickom modeli teda za dobu, čo Palaš zničí ďalší cieľ, AEGIS zničí ďalších 6...
Samozrejme. Tvojou matematikou. Keď nezarátame, práve tú finálnu fázu let rakety a potrebnú dobu ožarovania, keď nezohľadníme napr. útok keď osvetľuje len jeden radar SPG, typ postreľovanej rakety atď.
Ved v klude. Podme si zjednotit matematiku
Namodeloval si situaciu – branime „perimeter“ 10-12 km. Kvoli zjednoduseniu porovnavam jeden Palas a jeden SPG-62. Prvy ciel zasahuju obidva systemy v okamihu narusenia perimetra – obidva systemy su schopne dostatocne vcas detekovat prilietajuci ciel a poslat do priestoru stretu strelu s dostatocnym predstihom na to aby tam doletela v okamihu priletu prveho ciela.
No a rozdiel potom vznika pri postrelovani dalsich cielov –Aegis zatial kontinualne posiela dalsie strely na dalsie ciele, ktore ozarovac postupne ozaruje. Aegis teda nasledne likviduje kaze 3 sekundy jeden ciel. (Budem nadalej pocitat s tymi 3 sekundami, lebo zatial si nedal ziaden zdroj, ktory by to spochybnoval a aj podla tvojich odhadov to sedi.)
Palaš po zostreleni prveho ciela opakuje cely proces od startu strely – tada povedzme tych 18 sekund do zasahu dalsieho ciela na hranici perimetra.
Voilá, 18/3=6
Pričom zanedbávame parametre striel, schopnosti AN/SPY-1 vs. optronicky system atď...
Tolko k Palas vs. Aegis v štvrtom kole. Dame aj piate?
rabo píše:
ale aj pri minimalnom rate of fire Mk.41 dokáže na 100% odpáliť viac ako jednu ESSM za 3 sekundy.
Áno, máš pravdu. Presne 1,5 rakety za 3 sekundy, chybne som uviedol 3 sek. na jeden odpal.
viac ako jednu ESSM za 3 sekundy... (konkrétne 6 – 2 OZ x 1/s)
Poprosím Ťa o zdroj. Predpokladám, že viacej pracuješ zo zdrojmi. Ja už len tak lovím v pamäti.
Ak som nasiel nejake zdoje, kde sa vobec pri Mk.41 uvadza nejaky rate of fire, tak sa uvadza 1/s. Napr.:
http://www.alternatewars.com/BBOW/Weapons/US_GMLS.htm
alebo tu:
http://books.google.sk/books?id=4S3h8j_ ... re&f=false
Pri dvoch OZ v ktorych ma F100 ESSM je to teda 2 strely kazdu sekundu.
Limit zo strany Aegis nepredpokladam vobec, podla dostupnych informacii je schopny sledovat stovky a navadzat desiatky striel naraz. Ak mas iny zdroj, sem s nim.
