Výťah najzaujímavejších vecí z už spomenutého rozhovoru, orginál je tu:
http://www.rg.ru/2010/03/23/makarov.html
a tu
http://www.rg.ru/2010/03/25/makarov.html
Čo sa týka pozemných síl, padlo tu číslo 85 brigád, čo by malo zahŕňať ako bojové,tak i podporné brigády. Tiež tu bolo uvedené, že budú existovať iba 2 tankové brigády, nie 4, ako som si doteraz myslel. Pri pohľade na mapu by som povedal, že to bude 4. v Naro-Fominsku a 5. v Ulan Ude.
(Poznámka: Čo sa týk pomeru "bojových" a "podporných" brigád, vychádza to zrejme na 43 ku 42. U bojových(manévrových, ak chceme použiť anglický termín) by to malo byť 32-33 motostreleckých, 3-2 horské, 2 tankové a 6 výsadkových úderných.
U podporných by to malo byť asi 21 delostreleckých/raketových(z toho 5(?) so systémom Iskander), 7 protiliedadlových(systém Buk), 12 spojovacích a 2 brigády REB. Ďalej by malo existovať 17 samostatných plukov, zrejme logistických a aj ďaľšie druhy(ženijné-?). Tieto čísla sa dajú nájsť na internete, pôvodný zdroj som nenašiel, ale sedí to do tých 85, tak to snáď bude pravda.)
Ako dôvod pre prechod k brigádnej štruktúre bolo uvedené, že či už v Afganistane, alebo v Čečensku, nikdy nebol nasadený do bojov celý pluk alebo dokonca divízia, priame operácie vykonával vždy prápor posilnený o tanky, prieskum či delostrelectvo. Pluk bol schopný vyslať do boja jednu takúto prápornú bojovú skupinu, divízia tri. Velitelia práporov však často neboli schopný toto správne využiť, pretože im pridelené jedntoky často videli prvý krát v živote až na bojisku.
Preto sa rozhodlo postaviť novú štruktúru priamo tak, aby bojové a podporné jednotky boli sústredené v jednom celku a vycvičené vo vzájomnej súčinnosti. Tým by sa mala dosiahnuť modularita potrebná pri plnenení rôznych druhov úloh, či už v malých regionálnych alebo konvenčných veľkých konfliktoch.
Čo sa týka zrušenia veľkých záložných formácií a ponechanie si prakticky len útvarov stálej pripravenosti, ako dôvod bola spomenutá obrovská spotreba finančných prostriedkov, pričom reálne nasaditeľných bolo len cca 13(!!!) % percent útvarov. Zbytok by najpr musel prejsť doplnením o personál a aspoň krátkym cvičením, aby mohol byť aspoň ako tak nasadený.
Takisto bol spomenutý problém s nízkou vycvičenosťou dôstojníkov, pretože v dôsledku nízkej úrovne výcviku behom po rozpade ZSSR(opäť pre nedostatok zdrojov) existuje mnoho takých - i na funkcii veliteľa armády, ktorý sú bez akejkoľvek praxe vo velení vojsk. Plánuje sa zmena systému výcviku dôstojníkov, najvyššia funkcia ktorú bude možno zastávať bez absolvovania doplnkového kariérneho vzdelávanie bude veliteľ roty, jednotlivé kurzy budú podľa patričných dispozícii pre jednotlivé funkcie v dĺžke niekoľkých týždňov až mesiacov. Veliteľ brigády bude musieť mať generálsku hodnosť. Zaujímavé je, že sa nebude striktne trvať na odslúžení patričného počtu rokov, ale na splnení kvalifikačných podmienok. Čo niekomu bude trvať možno až päť rokov, iný môže zvládnuť i za jeden.
Pripravuje sa mnoho nových výcvikových predpisov, ich účinnosť sa minulý rok overovala na cvičeniach Kuakaz-2009 či Zapad -2009, po dopracovaní by ich finálne verzie mali byť otestované na cvičení Vostok-2010. Plánuje sa vytvorenie jednotnej metodiky pre výcvik brigád.
Takisto sa kladie dôraz na"network centric warfare" tj. aby velenie (napr. prezident) mohol riadiť jednotky bez ohľadu na to kde sa práve nachádza a v reálnom čase. Ambíciou je sfunkčiť takýto systém kompletne do 2 až 3 rokov, začalo sa na severnom Kaukaze.
Čo sa týka profesionalizácie, bola by pre ruské OS ideálna, avšak veľmi finančne nákladná. Preto sa zatiaľ uvažuje o plnej profesionalizácii poddôstojníckeho(seržantského) zboru, resp. o jeho vytvorení, a takisto o profesionalizovaní tabuľkových miest spojených s ovládaním zložitého a drahého vybavenia. Vyslovene bolo spomenuté že napr. v námorníctve sú také vlastne všetky, preto sa zrejme počíta s jeho plnou profesionalizáciou. U pozemných síl sa napr. počíta u jednotlivých brigád s najmenej 20% podielom profesionálov(seržanti + obsluha zložitého vybavenia), u jednotiek v citlivých oblastiach by mal byť počet profesionálov čo najvyšší.
Nábor profesionálov sa má robiť z vojakov po základnej službe pomocu ponúkaných výhod ako je napr. vyšší plat (po absolvovaní "seržantskej akadémie" v Rjazani až 35 000 rubľov) či bývanie. Študujú sa skúsenosti iných armád využívajúcich povinnú ZVS - Nemecko, Fínsko, Izrael. Tiež sa plánuje zvýšiť postihy za vyhýbanie sa odvodu, ako aj zavedenie civilnej stráženej služby(SBS) pre časť objektov, aby sa vojaci mohli venovať hlavne výcviku a nie stráženiu kasární.
Čo sa týka novej rusko-americkej odzbrojovacej zmluvy, bola tiež spomenutá snaha zaviesť podobné obmedzenia pre hlavice a ich nosiče aj pre ostatné krajiny s jadrovými zbraňami: Čínu, UK, Francúzsko, Indiu či Pakistan.
