Kaliňák ide kupovať nákladiaky za 700 miliónov.
Zbrojárska skupina CSG Michala Strnada sa na Slovensku pravdepodobne dočká historicky najväčšej štátnej zákazky.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) má takú silnú pozíciu v súčasnej vládnej koalícii, že si trúfa na takmer akýkoľvek obchod. Od Ficovho kabinetu získal v krátkom čase súhlas na ďalší mnohomiliónový projekt.
Po ohlásení výstavby novej prešovskej nemocnice a zákazke na izraelské zariadenia protivzdušnej obrany ide tentokrát o nákladné autá.
Koncom augusta Kaliňákovi schválili zámer objednať 1 307 ťažkých armádnych vozidiel v odhadovanej cene 708 miliónov eur bez DPH.
Minister obrany zároveň dostal súhlas využiť nezvyčajný postup, ktorý mu umožní obísť vypísanie medzinárodného tendra, v ktorom by mohli súťažiť konkurenti. Miesto toho plánuje urobiť spoločný nákup s českým ministerstvom obrany, ktoré tiež potrebuje nové nákladné autá.
„Po schválení materiálu vládou Slovenskej republiky prebehne proces rokovaní s Ministerstvom obrany Českej republiky v súlade so zámerom spoločného obstarávania,“ píše sa v schválených dokumentoch.
Čo Kaliňák nepovedal
Takáto „federálna“ spolupráca je reálna, čo Denníku N potvrdilo aj české ministerstvo obrany. Obe strany sa o tomto projekte rozprávajú už niekoľko mesiacov.
Hovorcovia českého ministerstva zároveň potvrdili aj niečo, čo Kaliňák do vládnych dokumentov nenapísal: zmluvu na nákladiaky by mala priamo získať kopřivnická automobilka Tatra zo skupiny CGS českého zbrojára Michala Strnada.
Slovenský minister sa totiž plánuje pridať k už dohodnutému obchodu českého ministerstva obrany, ktoré si od svojho domáceho výrobcu v lete objednalo 900 vozidiel typu Tatra T-815.
„Môžeme potvrdiť, že so slovenským ministerstvom rokujeme o pristúpení k rámcovej dohode na obstaranie vojenských vozidiel T-815, ktorú sme v júli uzavreli s výhradným dodávateľom vozidiel T-815, spoločnosťou TATRA Defence Systems,“ potvrdil hovorca českého ministerstva Karel Čapek.
Vozidlá tohto typu používa aj slovenská armáda. Staršie pochádzajú ešte z federálnej výzbroje, novšie kusy kupovali niektorí bývalí ministri obrany. Išlo však o oveľa menšie počty, než aké teraz plánuje objednať Kaliňák.
Veľký nákup bez súťaže
Aké sú potenciálne výhody česko-slovenského obchodu s českým dodávateľom?
Spoločným postupom, teda väčšou objednávkou by obe ministerstvá mali dosiahnuť lepšiu cenu. Do budúcna im to zároveň otvára možnosti hľadať úspory pri prevádzke vozidiel.
„Pristúpenie Slovenska alebo aj iného záujemcu zabezpečí množstevnú zľavu. Za ďalšie benefity je možné považovať odovzdávanie skúseností, možnosť vyrokovať si výhodnejšie pozáručné servisné podmienky či využívanie totožnej (interoperabilnej) techniky pri spoločných cvičeniach alebo operáciách,“ dodal český hovorca Čapek.
Aké sú nevýhody?
Slovenské ministerstvo obrany sa pripravilo o možnosť osloviť aj konkurenčných hráčov, napríklad nemeckých výrobcov nákladiakov Mercedes alebo MAN, prípadne švédsku Scaniu, ktoré by tiež mohli ponúknuť
Historický obchod pre Strnada
Spoločnosť CSG tvrdí, že slovenské ministerstvo ju zatiaľ neoslovilo. Keď sa tak stane, je pripravená predložiť ponuku prispôsobenú požiadavkám slovenských ozbrojených síl.
„Vozidlá Tatra disponujú najlepším terénnym podvozkom vo svojej kategórii. Českí aj slovenskí vojaci majú s nimi obrovské a pozitívne skúsenosti. Kvality tatroviek potvrdzuje aj fakt, že v oboch armádach dodnes slúžia v značných počtoch aj vozidlá, ktoré boli dodávané ešte v 80. rokoch,“ poznamenal zástupca CSG Andrej Čírtek.
Strnadova skupina má na dosah vôbec svoj najväčší obchod so Slovenskom, ktorý jej zaručí dlhodobé objednávky. Zákazka na 1 300 nákladiakov výrazne prevýši aj iný veľký Kaliňákov obchod s automobilkou Tatra, ktorý spravil v roku 2013 ako minister vnútra. V tomto prípade išlo o nákup 166 hasičských áut.
Aj pri tomto nákupe Kaliňákovi úradníci podľa vtedajších zistení týždenníka Trend ohli pravidlá tak, aby zvýhodnili Strnadovu firmu. Stanovili si podmienky, že hasičské vozidlá musia byť vysoké nanajvýš tri metre, čím tatrovke odpadla väčšina konkurentov.
Denník N sa spýtal Kaliňáka, prečo znovu organizuje nákup v prospech skupiny CSG a zbrojára Strnada. Hovorcovia ministerstva len stručne odpísali, že zákazka na nákladiaky ešte nie je uzavretá, a to napriek tomu, že česká strana si už svojho dodávateľa vybrala.
„Tak, ako bolo schválené na rokovaní vlády, nákup predmetných vozidiel budeme realizovať spolu s Českou republikou, aby sa zabezpečila čo najvýhodnejšia obstarávacia cena. Žiaden dodávateľ ešte nebol oslovený na predloženie cenových ponúk. V tejto chvíli je predčasné hovoriť o finálnom dodávateľovi vozidiel pre obe krajiny,“ napísal hovorca slovenského ministerstva Tomáš Kostelník.
Kaliňákova nákupná horúčka
(Ohlásené alebo zvažované zákazky ministerstva obrany v tomto volebnom období)
Prvou veľkou investíciou bolo navýšenie základného imania zbrojovkám o viac než 100 miliónov.
Kaliňák si vzal pod seba projekt novej prešovskej nemocnice, ktorej výstavba môže stáť aspoň 450 miliónov bez DPH.
Koncom augusta dostal od vlády súhlas na nákup systémov protivzdušnej obrany z Izraela. Tieto zariadenia vybrali ešte bývalí ministri, Kaliňák však navýšil počet objednávaných systémov, čím stúpla aj cena – z pôvodných 105 miliónov na 554 miliónov bez DPH.
Koncom augusta vláda ministrovi obrany odsúhlasila aj nákup 1307 nákladných vozidiel v sume viac než 700 miliónov.
Kaliňák zvažuje kúpiť sto nových tankov, ktoré by mohli stáť až dve miliardy.
S Američanmi diskutuje o dokúpení štyroch stíhačiek F-16, ktoré by doplnili už objednanú letku štrnástich strojov. Vyšli by na stovky miliónov.
Chystá aj nákup obrnených vozidiel 4 × 4 od niektorého z domácich výrobcov, podľa armády môže ísť o 400 kusov za stovky miliónov.
Kaliňák by rád objednal aj šestnásť slovenských húfnic BIA (premenované EVA M2 6 × 6) v odhadovanej cene zhruba 100 miliónov.
Ministerstvo obrany už rozbehlo tender na 17-tisíc pištolí, ktoré aj s príslušenstvom môžu vyjsť na 20 miliónov.
Bývalí ministri zvažovali aj nákup cvičných podzvukových lietadiel, nie je vylúčené, že Kaliňák bude v tomto projekte pokračovať. Opäť by šlo o stovky miliónov.
Naď: Iné varianty vychádzali lacnejšie
So zámerom uskutočniť veľký nákup nákladných áut neprišiel súčasný minister Kaliňák – ten vymyslel len spôsob, ako sa vyhnúť medzinárodnému tendru. O tomto projekte sa diskutovalo už za bývalého ministra Jaroslava Naďa (dnes Demokrati).
V tom čase si ministerstvo podľa Naďa robilo aj marketingový prieskum, pri ktorom oslovovalo rôznych výrobcov a sondovalo, aké sú ich možnosti. „Niektoré alternatívne ponuky nám v tom prieskume vychádzali lacnejšie než česká Tatra. Viacerí západní výrobcovia totiž produkujú vozidlá v oveľa vyšších počtoch, takže dokážu dať aj nižšiu jednotkovú cenu,“ hovorí Naď.
Na druhej strane pri Strnadovej skupine bol vždy najväčší predpoklad, že dokáže ponúknuť masívne zapojenie slovenského priemyslu, čo bolo pre ministerstvo tiež dôležité kritérium. „V predbežných diskusiách ponúkali možnosť, že by sa veľká časť výroby realizovala v slovenských prevádzkach CSG, predovšetkým v Trenčíne a okolí,“ dodáva Naď.
Prestarnutý vozový park
Z pohľadu laika môže byť zarážajúci aj počet áut, ktoré plánuje ministerstvo kúpiť.
V slovenských ozbrojených silách slúži približne 15-tisíc profesionálov, pričom len menšia časť z nich je vyškolená na šoférovanie nákladných vozidiel. Dokumenty schválené Ficovou vládou stanovujú, že potrebujú viac než 1300 nových nákladiakov: z toho 870 šesťkolesových a 437 osemkolesových.
Kaliňák tvrdí, že vo viacerých armádnych útvaroch je situácia neudržateľná. Po rokovaní vlády povedal, že väčšina súčasných vozidiel pochádza ešte z federálnej výzbroje, pričom ich priemerný vek je 37 rokov.
„V ženijnom pluku v Seredi majú z 21 predpísaných vozidiel funkčné len tri. Mechanizovaný prápor v Nitre má z 27 predpísaných vozidiel tiež funkčné tri. Situácia je naozaj zlá,“ povedal minister.
Nie je to tak, že by slovenskí vojaci po roku 1993 nedostali vôbec žiadne nové nákladiaky. Desiatky kusov priebežne dokupovali aj bývalí ministri obrany, zvyčajne vtedy, keď im na konci roka zostali voľné peniaze v rozpočte.
Aj doteraz išlo najmä o vozidlá značky Tatra a potom o vozidlá s názvom Aktis. To sú fakticky nemecké nákladiaky MAN, ktoré v licencii montovala fabrika Tanax v Bánovciach nad Bebravou (niekdajší pobočný závod Tatry), ktorú ovláda rodina zosnulého podnikateľa Jozefa Majského.
Veľké čísla si nevymyslel Kaliňák
Teraz sa vedenie ministerstva obrany rozhodlo, že nebude dokupovať vozidlá po menších počtoch a urobí plošnú výmenu.
Nie je však počet 1307 prestrelený?
Denník N túto otázku položil aj náčelníkovi generálneho štábu Danielovi Zmekovi. Ten stručne odpísal, že počet vychádza z tabuľkových počtov, ako aj zo stanovených potrieb armády vzhľadom na to, aké množstvo materiálu a osôb má byť schopná prepraviť
„Ozbrojené sily plnia v niektorých situáciách úlohu poslednej inštancie. Keď nastane kríza a ostatné zložky štátu nestíhajú, stále tu budeme my, aby sme mohli občanom pomôcť. Na to potrebujeme modernú a funkčnú techniku,“ povedal pred časom Zmeko.
Aj bývalí ministri Denníku N potvrdili, že s takýmito a dokonca aj s vyššími počtami vozidiel sa operovalo už za ich éry.
„Od ozbrojených síl vždy prichádzali pomerne vysoké čísla vozidiel, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh,“ hovorí minister úradníckej vlády Martin Sklenár.
Súčasťou tohto balíka by mali byť aj rôzne špeciálne verzie, ako sú cisterny, vozidlá určené na vyťahovanie techniky v prípade havárií, letiskové vozidlá a ďalšie nadstavby. Nepôjde teda len o klasické nákladiaky na prepravu tovaru a ľudí.
„V princípe si myslím, že je dobré, že ministerstvo bude nakupovať nové vozidlá,“ dodáva Sklenár.
Bez analytikov ÚHP
Za Kaliňákových predchodcov Sklenára a Naďa by takýto obrovsky nákup dostal s predstihom na stôl Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií, ktorého analytici by mohli nezávisle posúdiť, či počet i zvolený spôsob obstarania sú pre štát výhodné.
Nástupom súčasného ministra sa táto prax zmenila. Kaliňák dal opakovane najavo, že si od analytikov ÚHP nenechá do svojich nákupov hovoriť. „ÚHP si zvykol robiť politiku a toto je úloha, ktorá tomuto útvaru rozhodne neprislúcha,“ poznamenal pred pár týždňami.
Analytici napriek tomu veria, že aspoň v prípade 700-miliónového nákupu vozidiel minister dodrží zákon.
„Nákup nákladných vozidiel pre ministerstvo obrany budeme hodnotiť podľa zákona o rozpočtových pravidlách po zverejnení štúdie na webe investora,“ odpísali zástupcovia ÚHP.
Samotná myšlienka spoločného nákupu dvoch štátov by mala byť právne v poriadku. Tvrdí to české ministerstvo obrany. Odkazuje na to, že tento spôsob už využili aj niektoré iné európske štáty.
„V prípade rámcovej dohody postupujeme podobne ako Nemecko pri nákupe hlavných bojových tankov Leopard 2A8, ktoré v rámci obstarávacieho kontraktu tiež ponúklo účasť ďalším spojeneckým krajinám. Okrem množstevnej zľavy sa tým pre zúčastnené krajiny významným spôsobom znížila aj administratívna záťaž,“ dodalo české ministerstvo obrany.
https://e.dennikn.sk/4185578/kalinak-id ... dohodnuty/
XPčko s Turrou, akurát si stihol štátny podnik vyvinúť GTS v NATO kalibry. Rozdiel je v detailoch.