PALBA.CZ

Autor:Peter Babiar
Externý prispievateľ

Autor je brigádny generál, náčelník štábu strategického plánovania Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Žijeme v postfaktuálnej dobe, ktorej vládnu hoaxy, falošné správy a konšpiračné teórie.

Definície predpokladajú, že nepravdivú alebo zmanipulovanú informáciu šíria najmä ľudia alebo organizácie, ktoré chcú zámerne zavádzať a uškodiť. Stane sa však, že manipulatívna informácia vznikne a začne sa šíriť aj ako produkt nešikovného neodborníka.

Ani nie 24 hodín po rozhodnutí vlády sa k nákupu bojových obrnených vozidiel 8x8 vyjadril politológ Martin Kugla v autorskom texte „Naď robí, čo kritizoval, len vo väčšom (analýza)“.

Odborná a aj žurnalistická hodnota tejto analýzy je sporná. A to až do takej miery, že podľa môjho názoru vo svojej analýze podáva informácie manipulatívnym spôsobom. Z odborného hľadiska v mnohých ohľadoch poukazuje na autorovu nedostatočnú informovanosť a medzery v odborných znalostiach.

Z vlastnej práce viem, aké náročné je vypracovať analýzu, ktorá zvládne zrážku s kritickým okom odbornej verejnosti. Uznávam, že v dobe zmietanej globálnou pandémiou a vojnou za našimi humnami je extrémne náročné držať krok a nepremeškať čaro okamihu.

Ale za akú cenu? Za cenu nekvalitnej žurnalistiky? Analýza patrí medzi racionálne publicistické žánre a podľa niektorých definícií sa približuje k žánrom vedeckej literatúry. Redakcia SME.sk odpustí, ak si ako dlhoročný abonent SME.sk nárokujem žiadať za svoje peniaze, aby text deklarovaný ako analýza bol analýzou, a nie jej nevydarenou karikatúrou.

Tiež si dovolím očakávať, že autor analýzy, v tomto prípade Martin Kugla, si bude dávať pozor na chyby, bude dôkladne overovať fakty, nebude zbytočne preceňovať svoje odborné znalosti a že s pokorou, aká náleží každej analyzovanej problematike, bude venovať vypracovaniu analýzy dostatok času a energie. Inak my, ktorí tvoríme analýzy, riskujeme, že výsledkom našej práce bude insitný text plný chýb a nepresností, ktorý sa zverejnením nevyhnutne stáva manipulatívnou informáciou.

Cítim povinnosť predložiť čitateľovi aspoň niektoré dôležité odborné argumenty odôvodňujúce moje postoje. Tu sú.

Kľúčové dokumenty
Vládny materiál k nákupu bojových obrnených vozidiel 8x8 vychádza z kľúčových vojensko-strategických dokumentov, ktoré v posledných troch rokoch vypracoval generálny štáb a ktoré dostatočne detailne a komplexne analyzujú vojenské aspekty obrany Slovenska a definujú vojenské požiadavky vrátane kvantifikácie počtov bojovej a podpornej výzbroje a zdrojového zabezpečenia jej obstarania a prevádzky.

Martin Kugla postupuje neprofesionálne, ak predpokladá, že keď o niečom nevie, tak to neexistuje. Inak by sa vo svojej analýze nedopúšťal školáckej a v tomto náročnom žurnalistickom žánri neakceptovateľnej chyby, keď čitateľovi podsúva vykonštruované závery o údajných deviatich manipuláciách.

V rámci týchto procesov sme analyzovali požiadavky na hlavné zbraňové systémy ozbrojených síl. Rozhodovanie o tom, ktorý zbraňový systém bude umiestnený na akom druhu podvozku, je riešením rovnice s mnohými navzájom sa ovplyvňujúcimi premennými.

Do úvahy sa berú najmä operačné, technologické, logistické, ekonomické, časové a bezpečnostné faktory, pričom vo výsledku napríklad vyjde, že podvozok 4x4 je síce lacnejší, je aj dostupnejší, ale na dosiahnutie požadovaného efektu by sme potrebovali týchto vozidiel kúpiť trikrát viac (a teda aj viac logistiky). Pri podporných vozidlách je často problematická priestorová náročnosť technológií, ktoré je potrebné integrovať do ich nadstavbovej časti.

Niektoré štandardne používané technológie sa napríklad do vozidiel 4x4 jednoducho nezmestia. Vzniká tak problém, ako zabezpečiť adekvátne podvozky pre všetky potrebné spôsobilosti a zároveň zbytočne nezvyšovať počet druhov podvozkových platforiem.

Ďalším faktorom pre určenie počtov jednotlivých podvozkových platforiem je schéma, ktorá sa použije pre tvorbu štruktúry bojových práporov. Aby sme aspoň približne dorovnali bojovú silu našich mechanizovaných práporov k štandardu NATO, navrhli sme zmenu doterajšej schémy 3-3-3 na schému 4-3-3.

Výsledkom všetkých týchto opatrení sú upravené počty jednotlivých druhov podvozkových platforiem pre všetky útvary ozbrojených síl, ktorých sa to týka. Toto a aj ďalšie skutočnosti súvisiace s určovaním počtov podvozkových platforiem sa dajú overiť. Napríklad aj vo zverejnenom hodnotení Útvaru hodnoty za peniaze.

Rovnako dôležité priority
Z vojenského hľadiska majú všetky vojenské požiadavky na zabezpečenie obrany štátu rovnako vysokú prioritu. To platí aj pre niekoľko desiatok medzinárodných vojenských záväzkov Slovenskej republiky, nie iba pre ťažkú mechanizovanú brigádu a Iniciatívu pripravenosti NATO (NRI).

Opieram sa o zákon č. 321/2002 o ozbrojených silách, ktorý je v tom jednoznačný. V paragrafe 4 hovorí, že „hlavnou úlohou ozbrojených síl je brániť Slovenskú republiku pred napadnutím cudzou mocou, brániť jej zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a plniť záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.“

Na druhej strane, sú tu finančné možnosti štátu, ktoré významne determinujú časové a vecné aspekty projektov vyzbrojovania. Preto na generálnom štábe robíme vyvažovanie našich vojenských požiadaviek so zdrojovými možnosťami rezortu obrany.

Výsledkom je vždy kompromis, ktorý sa externému analytikovi môže zdať nelogický alebo dokonca chybný. Nepoznám „úplne všetky zdroje z prostredia generality, diplomacie a aj NATO“, ktorými disponuje Martin Kugla, ale za 12 rokov praxe v obrannom plánovaní som nestretol obranného plánovača, ktorý by túto logiku čo i len náznakom popieral.

Snažím sa porozumieť argumentácii, že pre vozidlá bojovej podpory a bojového zabezpečenia by sa nemuseli klásť rovnako náročné požiadavky ako pre ostatné vozidlá v bojovej zostave. A preto by podľa Martina Kuglu armáda mala pre tieto typy jednotiek požadovať „menej sofistikované, ale na dané potreby plne postačujúce vozidlá 8x8 (napr. u nás vyrábaný Tatrapan)...“.

Martin Kugla však jedným dychom priznáva, že vozidlá bojovej podpory a bojového zabezpečenia sa môžu nachádzať v blízkosti bojovej línie, teda tam, kde budú aj „sofistikované“ bojové vozidlá. Kľúč k pochopeniu tohto logického nezmyslu je asi v kontexte slova „sofistikované“. Ten však Martin Kugla nevysvetľuje, čo mu však nebráni hovoriť o "štvrtej manipulácii".

Podávané argumenty sa navzájom logicky negujú, niektoré podstatné časti argumentácie sú zámerne vynechané a na svete je vykonštruovaný dôkaz o domnelej manipulácii. Na ilustráciu dodám iba malý, ale nie nepodstatný detail, ktorý Martin Kugla vo svojej argumentácii pozabudol uviesť. Vozidlo TATRAPAN je konštrukcia z 90. rokov 20. storočia a dnes sa už nevyrába. Aj keby sa vyrábal, jeho parametre by v mnohých ohľadoch už nespĺňali požiadavky moderného bojiska. Konštruktéri, technológia a ekonómovia určite vysvetlia, čo by znamenalo (a koľko rokov by trvalo) obnoviť výrobu nejakej modernizovanej verzie dnes už technologicky dávno prekonaného Tatrapanu.

Ďalšie podmienky
K „podmienke plávateľnosti“ vozidla 8x8. Martin Kugla sa ako keby snažil čitateľa presvedčiť, že táto podmienka bola zaradená preto, lebo dvaja výrobcovia mali „produkčne pripravené plávateľné vozidlo s ochranou“. Po prvé, plávateľnosť nie je „sporná výhoda“.

Je to jedna z bežných operačných požiadaviek a je iba na vyspelosti výrobcu, ako sa dokáže s touto výzvou vyrovnať, teda ako dokáže odladiť celkovú konštrukciu svojho vozidla. Ozbrojené sily majú túto požiadavku dlhodobo, a to nie omylom alebo, aby bolo okolo čoho po večeroch splietať divoké konšpirácie o manipuláciách.

Veža TURRA-30 od EVPU je slovenským výrobkom, ktorý je zavedený do užívania v ozbrojených silách. Integrovanie veže TURRA-30 ponúkol nielen fínsky, ale aj český výrobca s vozidlom PANDUR 2, a rovnako tak mohol urobiť každý výrobca, ktorý sa o zákazku pre Slovenskú republiku uchádzal. Veža TURRA-30 umožňuje integrovať nielen „východný kanón“ GTS-30/A (munícia 30x165mm), ale aj „západný kanón“, konkrétne automatický kanón MK44S Bushmaster II (munícia 30x173mm), a to všetko aj v poľných podmienkach, čo je možné označiť za konštrukčný unikát.

Nezanedbateľná je aj informácia o vývoji modifikácie kanóna GTS-30 s možnosťou použitia „západnej“ munície 30x173mm, čo by ešte viac rozšírilo univerzálnosť veže TURRA-30 a zvýšilo podiel slovenského obranného priemyslu. Tieto všetky fakty sú verejnosti bežne dostupné, napríklad na internete.

Martin Kugla sa žurnalisticky nekvalitnou analýzou pokúsil odhaliť údajné manipulácie pri rozhodovaní vlády k obstaraniu vozidiel 8x8. Namiesto toho ponúkol čitateľovi vykonštruovaný príbeh.