PALBA.CZ

Ukrajinská a slovenská zbrojovka sa dohodli, že skúsia postaviť spoločnú húfnicu
VLADIMÍR ŠNÍDL


Húfnicu Eva predstavili v roku 2015, sériovo sa doteraz nevyrába. Teraz by mohla byť základom spoločného ukrajinsko-slovenského projektu. Foto - Konštrukta
Húfnicu Eva predstavili v roku 2015, sériovo sa doteraz nevyrába. Teraz by mohla byť základom spoločného ukrajinsko-slovenského projektu. Foto – Konštrukta
Kým Smer či Republika chcú ukončiť vojenskú podporu Ukrajiny, štátna zbrojovka si s Ukrajincami dohodla viaceré spoločné projekty. Vstupujú však do nich aj viaceré riziká
Skúsenosti s bojovým nasadením húfnic Zuzana motivovali Ukrajincov, aby nadviazali tesnejšiu spoluprácu s ich výrobcom, štátnou firmou Konštrukta Defence z Dubnice nad Váhom. Dohodli sa na vývoji spoločnej húfnice, ktorej základom by bola slovenská zbraň.

Touto zbraňou by nebola známa Zuzana, ale menej známa húfnica Eva, ktorá tiež používa muníciu kalibru 155 milimetrov. Je však výrazne ľahšia. Zmyslom spoločného projektu by bolo prispôsobiť Evu ukrajinským požiadavkám a integrovať do nej niektoré technické vylepšenia od ukrajinských partnerov.

„Naším cieľom je, aby sme do jedného roka postavili funkčný prototyp novej húfnice,“ hovorí riaditeľ dubnickej Konštrukty Alexander Gurský.

Partnerom na ukrajinskej strane sa stala fabrika Kramatorský závod ťažkého strojárstva (KZVV), ktorá vyrába vlastné húfnice s názvom Bohdana.

Obe firmy už podpísali memorandum o spolupráci. Denníku N to potvrdil aj riaditeľ ukrajinskej zbrojovky Vitalij Zagudajev – s tým, že so slovenskou Konštruktou si už dohodli aj ďalšie aktivity.

„V Konštrukte Defence sme našli dobrého a spoľahlivého partnera, s ktorým rozvíjame projekty v oblasti mínometov, munície, modernizácie projektu Bohdana a aj pri vývoji novej húfnice kalibru 155 milimetrov,“ uviedol Zagudajev..

Prínos Ukrajincov: skúsenosti z boja
Spolupráca sa podľa Gurského začala rozvíjať vďaka tomu, že Ukrajinci sú spokojní so slovenskými húfnicami Zuzana. Vlani v lete nakúpili osem kusov (jednu z nich už zničil ruský dron).

Následne prejavili záujem o ďalších šestnásť kusov v hodnote 92 miliónov eur, ktorých nákup zaplatia tri západoeurópske štáty NATO: Dánsko, Nórsko a Nemecko.

Tento obchod oznámil už vlani na jeseň bývalý minister obrany Jaroslav Naď (dnes Demokrati), reálne ho však obe strany podpísali až tento týždeň. Slovenské húfnice museli totiž najprv prejsť ukrajinskými skúškami.

„Ukrajina už nie je v takej situácii ako na začiatku agresie, keď brala všetko, čo jej kto ponúkol. Keď už si dnes vyberie nejaký systém, tak to urobí až po dôkladnom vyhodnocovaní,“ rozpráva Gurský.

Z tejto spolupráce sa zrodil aj nápad postaviť úplne novú húfnicu, do ktorej by každá zo strán vložila to najlepšie zo svojich kapacít.

„Konštrukta má dlhoročné skúsenosti v oblasti delostreleckých systémov, my môžeme zase ponúknuť vysokokvalifikovaný personál. Spojením síl môžeme byť veľmi efektívni,“ potvrdzuje šéf ukrajinskej zbrojovky Zagudajev.

Slovenská Konštrukta má skúsenosti s vývojom moderných húfnic, ktorých paľba je riadená pokročilým počítačovým systémom.

Ukrajinci zas majú oveľa väčšie výrobné kapacity, keďže práve na Ukrajine sa koncentrovala významná časť sovietskeho zbrojného priemyslu. Zároveň majú skúsenosti s nasadzovaním húfnic v ostrom boji, ktorý sa nedá vierohodne namodelovať žiadnou simuláciou. Tie poukázali na niektoré limity slovenských húfnic – napríklad prílišná citlivosť na kvalitu munície.

„Ukrajinci intenzívne nasadzujú naše Zuzany na frontoch. Práve od nich vyplynuli viaceré podnety na vylepšenie, ktoré by sme mohli premietnuť aj do spoločného prototypu,“ dodáva Gurský.

Už myslia na obdobie po vojne
Projekt je plánovaný ako dlhodobý, novú húfnicu teda nevyvíjajú preto, aby zasiahla napríklad do aktuálnej ukrajinskej protiofenzívy.

Ukrajinskí zbrojári sa už snažia pozerať aj do budúcna. Pripravujú sa na komplexnú modernizáciu vlastnej armády, pri ktorej chce Kyjiv využiť čo najviac domácich kapacít. Aj prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň povedal, že Ukrajina by si mala byť schopná sama vyrábať viaceré kľúčové zbrane.

Slovenským zbrojárom sa tak otvára možnosť uchytiť sa na trhu, kde by sa v blízkej budúcnosti mohli točiť miliardy dolárov.

„Projekt spoločnej húfnice by nám priniesol prácu na roky dopredu, prinieslo by nám to tržby za predaj licencií a ďalšie benefity,“ rozpráva Gurský.

Rozdiel by bol už len v kvantite. Slovensko doteraz vyrábalo najviac štrnásť húfnic ročne a najväčším zákazníkom bolo slovenské ministerstvo obrany, ktorého najrozsiahlejšia objednávka bola na 25 kusov typu Zuzana 2.

Ukrajinci majú na jednej strane oveľa väčšie výrobné kapacity a zároveň aj oveľa väčší dopyt. Pokiaľ by si ich armáda spoločnú slovensko-ukrajinskú húfnicu objednala, znamenalo by to prakticky objednávky v počtoch desiatok kusov.

„Naozaj sa tu rozprávame o úplne iných počtoch, než na aké sme zvyknutí zo slovenského trhu,“ potvrdzuje Gurský.

Čo bude po voľbách?
Zatiaľ sú to všetko len plány, ktoré sa napokon nemusia podariť. Hneď prvým rizikom sú septembrové slovenské voľby.

Ak po nich ministerstvo obrany ovládnu nominanti strán, ako je Smer, SNS či Republika, v prvej fáze môžu vymeniť manažment štátnych firiem, medzi ktoré patrí aj dubnická Konštrukta, a v druhej fáze zastaviť spoluprácu s Ukrajinou.

Tieto strany dnes okrem iného sľubujú ukončenie vojenskej podpory Ukrajiny. Pokiaľ by na tom trvali aj po prípadnom prevzatí moci, akákoľvek – hoci aj komerčná – spolupráca pri vyzbrojovaní ukrajinskej armády by pre nich mohla byť neakceptovateľná.

„Ja ako konateľ akciovej spoločnosti sa nepozerám na voľby, ale na záujmy svojho podniku. Snažím sa byť apolitický, hoci pravdou je, že pri obchode s vojenským materiálom to nie je úplne možné, pretože toto odvetvie kopíruje smerovanie našej zahraničnej politiky,“ reaguje Gurský.

Pripomína však, že veľké zbrojárske projekty bežne pokračujú aj po prípadnej zmene vlády. Vývoj slovensko-ukrajinskej húfnice považuje za natoľko sľubný, že by bola škoda pre celé zbrojárstvo, keby ho niekto umelo zabrzdil.

„Projekt s ukrajinskými partnermi je obrovskou príležitosťou pre celé naše zbrojárske odvetvie, ktoré od roku 1989 buď upadalo, alebo prešľapovalo na mieste,“ dodáva šéf štátnej firmy.

Riziká medzinárodných projektov
Potom sú tu aj ďalšie potenciálne riziká. Medzinárodné zbrojné projekty sú vo všeobecnosti komplikované a slovenské firmy s nimi nemajú mnoho skúseností.

Každý z partnerov môže pochádzať z iného prostredia, môže mať iné technologické postupy, metódy práce a na každého môžu byť vyvíjané aj odlišné politické tlaky.

Partnerský kramatorský závod je síce formálne súkromný, zároveň je však spájaný s ukrajinským oligarchom Maximom Jefimovom, ktorý je aj poslancom ukrajinského parlamentu.

Obaja partneri sa zároveň môžu rozkmotriť na vlastných biznisových záujmoch, keď si každý z nich bude chcieť ukrojiť čo najväčší podiel z tržieb.

Navyše nikto vopred nezaručí, či spoločný výrobok prejde všetkými potrebnými testami a či sa pri vývojových prácach nevyskytne technologický problém, ktorý by celý proces neúmerne zdržal a predražil. Gurský je však optimista.

„Naši ukrajinskí partneri aj my máme dlhoročné skúsenosti s vývojom delostreleckých systémov. Máme najlepšie predpoklady na to, aby sa ten projekt podaril,“ hovorí.

Projekt spoločnej húfnice nepovažuje ani za príliš drahý, ani za technologický náročný. Väčšina potrebných technológií je už vyvinutá, úlohou zbrojoviek tak bude hlavne nájsť spôsob, ako ich integrovať do novej zbrane, prípadne ďalej vylepšiť.

„Naše spoločné produkty sa môžu využiť nielen pre potreby Ukrajiny, ale aj na trhoch v krajinách NATO,“ hovorí riaditeľ závodu v Kramatorsku.

Menej známe slovenské delo
Názov novej húfnice je podľa Gurského detail, o ktorom sa zatiaľ nerozprávali. Jasnejšia je však koncepcia nového dela.

Základ by tvorila slovenská platforma. Touto platformou by nebola Zuzana, ale menej známa húfnica Eva. Ide o ľahší typ húfnice, ktorý Konštrukta prvýkrát ukázala v roku 2015 na zbrojárskom veľtrhu v Brne. Sériovo sa nevyrába – existuje len ako prototyp.

Jej výhodou oproti Zuzane je, že váži o desať ton menej. To jej umožňuje lepšie sa brodiť blatom, prejsť aj cez menej pevné mosty a zároveň sa jednoduchšie prepravuje letecky.

„Húfnica Eva vykazuje rovnakú palebnú účinnosť ako Zuzana, má však lepšiu priechodnosť terénom. V zimnom období dokáže vyjsť aj na kopec, na ktorý sa Zuzana nedostane,“ hovorí Gurský.

Nevýhodou, naopak, je slabšie pancierovanie, nižšia ochrana posádky a menšia zásoba munície – namiesto štyridsiatich delostreleckých granátov uvezie dvadsať. Posledne menovaná nevýhoda je však podľa Gurského len hypotetická.

„Reálne skúsenosti ukazujú, že húfnica počas operačného nasadenia nikdy nevystrelí všetkých štyridsať granátov. Dvadsať granátov je tak úplne postačujúcich,“ dodáva.

Ukrajinské know-how
A v čom by, naopak, spočívala pridaná hodnota Ukrajincov?

Kramatorský závod by podľa Gurského dokázal dodať vylepšenia, vďaka ktorým by bola húfnica menej citlivá na kvalitu munície.

Zuzana i Eva využívajú samonabíjací mechanizmus, pri ktorom ich delo dokáže strieľať bez toho, aby ho posádka musela po každom výstrele prečistiť. Podmienkou však je použitie kvalitnej munície.

Ľudovo povedané: hlaveň musí byť po každom výstrele prázdna. Použitý náboj preto musí mať kvalitnú prachovú náplň, čo je zložka, ktorá vymrští granát von a následne zostáva v hlavni. Aby mohol mechanizmus naládovať nový náboj, zvyšky tejto náplne musia po výstrele úplne zhorieť.

Ukrajinskí vojaci sú však na fronte bežne nútení strieľať s čímkoľvek, čo majú k dispozícii, teda aj staršími a menej kvalitnými nábojmi. Ich prachová náplň tak nedokáže úplne zhorieť, preto sa softvér Zuzany zháči a neumožní ďalšiu streľbu.

Ukrajinská zbrojovka podľa Gurského prišla s riešením, ktoré si s týmto problémom dokáže poradiť.

„Náš partner má technologické riešenie, ktoré vzniknutý problém rieši. Toto riešenie sa už teraz snažíme aplikovať aj na naše húfnice Zuzana 2,“ dodáva Gurský.

Aktívni Slováci
Dubnická Konštrukta nie je zďaleka jediným výrobcom húfnic v Európe. Ukrajinská armáda za posledný rok získala moderné delá aj z Francúzska, Poľska či Nemecka.

Prečo si teda kramatorský závod vybral na spoluprácu práve slovenskú firmu?

Podľa Gurského boli oslovení preto, že sa snažia byť na Ukrajine veľmi aktívni. Slovenská štátna firma napríklad poskytuje servis svojich húfnic priamo na ukrajinskom území, kým väčšina konkurentov ich na opravy odváža späť na územie štátov NATO.

„My na Ukrajinu reálne jazdíme a snažíme sa im vychádzať čo najviac v ústrety. To si zrejme všimol aj náš partner,“ hovorí Gurský.

Obe zbrojovky si podľa šéfa Konštrukty trúfajú v projekte napredovať aj v podmienkach vojny. Ukrajinský výrobca húfnic síce pôvodne sídlil v Kramatorsku, meste pomerne blízko frontu, na ktoré pravidelne dopadajú ruské bomby a rakety, veľkú časť kapacít však dokázal presunúť do zázemia.

„To nám umožňuje začať naplno pracovať na vývoji húfnice, ktorá bude šitá na mieru potrebám ukrajinskej armády,“ dodáva Gurský.