PALBA.CZ

Slovenská štátna zbrojovka pomohla vyrobiť českú húfnicu, ktorá konkuruje dubnickej Zuzane
VLADIMÍR ŠNÍDL
Štátna akciovka ZTS Špeciál sa podieľala na vzniku húfnice Dita, ktorú súkromný holding českého zbrojára Strnada prezentuje ako svoj originálny výrobok.

O novej húfnici Dita píšu české médiá ako o sľubnom výrobku ich domácich zbrojárov. „Dita je ďalším výrazom toho, ako sa český zbrojný priemysel obnovuje a ďalej zveľaďuje svoje schopnosti,“ napísal pred časom špecializovaný web CZ Defence.

Pred dvoma rokmi ju predstavil holding CSG, ktorý založil vplyvný český zbrojár Jaroslav Strnad a ktorý dnes ovláda jeho syn Michal. Ditu označili za nástupkyňu húfnic, ktoré sa desiatky rokov vyrábajú na Považí.

„Kolesová samohybná húfnica Dita je nástupkyňa modelov DANA a Zuzana,“ napísala skupina CSG.

O úspech českého súkromného holdingu sa výrazne pričinila jedna z firiem ovládaných slovenským ministerstvom obrany. Ide o štátnu akciovku ZTS Špeciál z Dubnice nad Váhom, ktorú ešte od čias Smeru a SNS riadi generálny riaditeľ Miroslav Sim.

Produkt českého zbrojárstva?
Zbrojovka ZTŠ Špeciál sa najprv podieľala na vývoji húfnice Dita a teraz pre ňu sériovo vyrába aj niektoré dôležité komponenty. Potvrdilo to ministerstvo obrany. „Ide o manažérske rozhodnutie spoločnosti, že sa v rámci svojich kapacít podieľa aj na projekte Dita,“ napísala hovorkyňa Mária Precner.

Pre húfnicu Dita vyrábajú na Považí predovšetkým hlavne. Hlaveň je niekoľko metrov dlhá, mimoriadne pevná rúra, ktorá musí odolať extrémnym tlakom pri výstrele delostreleckého granátu.

Podľa manažérov ZŤS Špeciál je spolupráca s českými zbrojármi prirodzená. Generálny riaditeľ Sim označuje Ditu za spoločný projekt slovenskej štátnej zbrojovky s českou skupinou CSG a ďalších súkromných hráčov. „Podiel slovenského priemyslu na húfnici Dita je vyšší ako na húfnici Zuzana 2,“ odpovedali Denníku N manažéri ZTS Špeciál.

Strnadova skupina pritom húfnicu Dita vždy označovala za svoj vlastný produkt. Na veľtrhoch i v marketingových materiáloch ju prezentuje výlučne pod značkou firmy Excalibur Army zo Šternberka, ktorá je súčasťou holdingu CSG.


V propagačných materiáloch k húfnici Dita sú spomínané výlučne Strnadove firmy.
Konkurent slovenskej Zuzany
Prezentovanie Dity ako českého výrobku je skôr otázka marketingu či národnej hrdosti. Podstatnejšia je iná vec. Slovenské zbrojárstvo vyrába od 90. rokov svoju vlastnú húfnicu, už spomínanú Zuzanu.

Jej výrobcom je Konštrukta Defence z Dubnice nad Váhom, ktorá tiež spadá pod ministerstvo obrany. Ide teda o sesterskú firmu ZTS Špeciál. Riaditeľ tejto firmy Alexander Gurský má na Ditu jasný názor.

„Vnímame ju ako výrobok českého obranného priemyslu a považujeme ju za možnú konkurenciu v rámci obchodnej súťaže.“ Dochádza teda k bizarnej situácii: jedna štátna firma vyrába súčiastky na delo, druhá štátna firma tento výrobok považuje za svoju konkurenciu.

Čechov o výrobu pripravili komunisti
Na pochopenie kontextu tohto zbrojárskeho príbehu je potrebné vrátiť sa do minulosti. Húfnice, čo sú ľudovo povedané ďalekonosné delá strieľajúce za kopec, sa na českom území už sedemdesiat rokov nevyrábajú.

Historicky ich vyrábala Škoda Plzeň, po druhej svetovej vojne však komunistické vedenie štátu rozhodlo, že výrobu delostreleckých systémov presunú na Považie, kde aj vystavali zbrojársky gigant ZŤS Dubnica nad Váhom.

Na Považie sa presťahovali aj českí konštruktéri, ktorým s úctou hovorili „starí škodováci“. V 70. rokoch pomohli vyvinúť nový a dodnes úspešný typ samohybnej húfnice s názvom DANA. Išlo o delo posadené na podvozok Tatry, jeho prednosťou je okrem iného automatické nabíjanie.

Keď sa skončila studená vojna a rozpadli sa východné trhy, hľadali slovenské zbrojovky nové programy, ktoré by im umožnili prežiť. Väčšina z nich skrachovala. Prežila len výroba húfnic, a to vďaka projektu Zuzana.

Slovenské štátne firmy zobrali úspešnú Danu, čiastočne ju modernizovali a prispôsobili západným štandardom. DANA strieľa so 152- milimetrovými nábojmi, ktoré sa používali v armádach Varšavskej zmluvy, Zuzanu postavili pre kaliber NATO 155 milimetrov.

Vraciame sa k Čechom. Zbrojár Strnad, ktorý sa pôvodne špecializoval na opravy a obchod s vyradenou obrnenou technikou, sa pred dvanástimi rokmi rozhodol, že sa presadí aj v oblasti delostrelectva. Prvým jeho výrobkom bola modernizovaná verzia československej húfnice Dana, ktorú dnes dodávajú aj Ukrajine a v rozpore so zbrojným embargom ju vyviezli aj do Azerbajdžanu.

Stále však išlo o delá na takzvaný východný kaliber. Postupne sa Strnadova skupina rozhodla získať aj vlastnú húfnicu na perspektívnejší kaliber 155 milimetrov. Tak vznikla Dita, ktorá je hneď na prvý pohľad podobná moderným húfniciam z Považia. Takto to vidí aj výrobca systému Zuzana, štátna spoločnosť Konštrukta Defence.

„Samohybnú kanónovú húfnicu Dita vnímame ako výrobok, ktorý vychádza z konštrukčnej koncepcie húfnice Dana a húfnice Zuzana 2000,“ hovorí Gurský. Číslo 2000 pri označení výrobku je dôležité. Zuzana 2000 je názov prvej verzie tejto húfnice, ktorú vyvinuli ešte v 90. rokoch. Česká Dita je teda konkurentom staršieho slovenského typu.

Česi vyvíjajú aj novšie delo
Súčasná verzia, ktorú Slovensko vyrába aj pre Ukrajinu, má označenie Zuzana 2. Oproti prvej verzii má dlhšiu hlaveň, a teda aj väčšiu presnosť streľby, vyznačuje sa aj vyššou ochranou posádky a predovšetkým má moderný softvér na riadenie paľby.

Pre najnovšiu verziu Zuzany by tak Dita priamu konkurenciu predstavovať nemala. Na tom sa zhodujú obe strany.

„Tieto výrobky majú odlišné parametre, napríklad dĺžku hlavne, rozdiely sú aj v podvozkoch. Myslíme si preto, že oba systémy môžu na trhu koexistovať vedľa seba a byť úspešné,“ píše hovorca skupiny CSG Andrej Čírtek.

Strnadove firmy však chcú ísť ďalej a vlani ukázali už aj vylepšenú verziu húfnice, ktorú nazvali Morana. Tá už má hlaveň rovnako dlhú ako Zuzana 2. Podľa zahraničných armádnych webov sa aj na vývoji tohto dela podieľa firma ZTS Špeciál, jej manažéri to nepopreli.

Či v tomto prípade môže ísť o priameho konkurenta slovenskej modernej Zuzany 2, sa zatiaľ povedať nedá. Morana zatiaľ existuje len vo fáze prototypu.

Morana má už odlišnú koncepciu než húfnice z Považia, zatiaľ sa však sériovo nevyrába.
Štátna zbrojovka: boli sme pri tom
Dokázala by Strnadova skupina vyrábať svoju húfnicu bez slovenskej štátnej firmy?

To je veľmi otázne. Firma Excalibur Army sa pôvodne špecializovala na opravy a vylepšovanie už vyrobených húfnic (a inej obrnenej techniky), nie na výrobu nových. Najbližšie výrobné kapacity sú z pohľadu Strnada na Považí.

Manažéri ZŤS Špeciál potvrdzujú, že pri projekte húfnic Dita bola ich firma takmer od jeho začiatku. „Je to spoločný vývojovo-výrobný projekt spoločností ZTS Špeciál a CSG a ďalších, spustili sme ho v roku 2018,“ napísali Denníku N.

Informácia, že sa táto štátna zbrojovka podieľala aj na vývoji českej húfnice, doteraz verejne nezaznela. Strnadova skupina vo svojich verejných výstupoch vždy tvrdila, že vývoj si svojpomocne zabezpečuje jej firma. „Excalibur Army pracuje na vývoji úplne novej kanónovej húfnice kalibru 155 milimetrov, spoločnosť už dokončila výrobu jej demo verzie,“ napísal Strnadov hodling v januári 2021.

ZŤS Špeciál teraz tvrdí, že sa podieľala na vývoji súčastí, ktoré majú byť na Dite nové, čo je vežová časť so zbraňou, a zvyšok zabezpečili ostatní partneri.

V súčasnosti sa už Dita vyrába aj sériovo. Podľa informácií Denníka N získala skupina CSG objednávku na viac než desať kusov od zahraničného zákazníka. ZŤS Špeciál vyrába na každú z nich hlaveň.

Čo z toho štátna firma má?

Denník N sa spýtal manažérov ZŤS, aký je finančný prínos z húfnic Dita. Ich odpoveď je len všeobecná: na húfnicu Dita vyvinuli hlaveň s označením GTS 155/45, čo sa premietlo úspešne do zákaziek, a dnes majú objednávky v desiatkach kusov.

Družba so Strnadom
Pomerne nadštandardné vzťahy s českým holdingom nie sú v prípade ZTS Špeciál prekvapivé. Spájajú sa predovšetkým s érou súčasného generálneho riaditeľa Miroslava Sima.

Napríklad pred dvoma rokmi ním riadená firma predstavila projekt štvorkolesového obrneného vozidla. V skutočnosti išlo o vozidlo Strnadovej spoločnosti Excalibur Army, ktoré má označenie Patriot. Pre potreby Slovenska ho premenovali na GTS a predstierali, že je to originálne vozidlo firmy ZŤS Špeciál.

Pod týmto krytím sa ho podľa informácií Denníka N snažili dostať aj do výzbroje slovenských ozbrojených síl. Cez ministerstvo obrany, ktorému šéfoval Jaroslav Naď (pôvodne OĽaNO, dnes Demokrati), tento projekt neprešiel.

Pred dvoma rokmi ZŤS prezentovala na svojich prospektoch štvorkolesové vozidlo s názvom GTS, v skutočnosti išlo o české vozidlo Patriot.
Generálny riaditeľ Sim je jediný šéf štátnej zbrojovky, ktorý prežil výmenu vlád v roku 2020. Na čelo ZŤS Špeciál nastúpil v januári 2017 ako človek blízky Smeru. Počas prvej Ficovej vlády (2006 – 2010) bol v dôležitej funkcii šéfa služobného úradu na ministerstve obrany. Blízko má k Robertovi Kaliňákovi, s ktorým podľa starších zistení Denníka N sú alebo boli dlhoroční kamaráti.

Aj Kaliňák ako minister vnútra spravil viac obchodov s firmami zbrojára Strnada. Rozhodol o nákupe hasičských áut Tatra, čím pomohol zachrániť kopřivnickú automobilku, ktorú krátko predtým v dražbe kúpil Strnadov holding.

Neskôr si po dočasnom odchode z politiky založil malú firmu, ktorá sa mala venovať obchodu s ručnými zbraňami aj strojárstvu. Sídlo jej poskytol Strnadov holding vo svojej slovenskej prevádzke na Považí.

Podpora od ministra
Ministerstvo obrany v posledných rokoch tvrdilo, že generálny riaditeľ Sim má jeho dôveru. Bývalý minister Naď argumentoval, že ZŤS Špeciál má dobré hospodárske výsledky. A s rovnakým vysvetlením sa za neho postavil aj súčasný minister Martin Sklenár.

„Vzhľadom na ekonomické výsledky spoločnosti, doterajšiu skúsenosť a aj skúsenosti sprostredkované od bývalého ministra obrany Naďa nevidí Martin Sklenár dôvod na zmenu postoja a dôvery či spochybňovanie profesionálnych schopností Miroslava Sima,“ napísala ministrova hovorkyňa.

Podľa databázy Finstat narástli vlani firme ZTS Špeciál tržby o dva a pol milióna eur, pričom zisk sa zvýšil z 500-tisíc na približne 750-tisíc.


Vzhľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine, po ktorej začalo veľa štátov zbrojiť, takáto bilancia zbrojovky nie je až taká oslnivá. Napríklad sesterskej zbrojovke Konštrukta Defence sa vlani darilo výrazne lepšie: jej tržby sa zdvihli o vyše tretinu na 85 miliónov eur, pričom zisk poskočil z 1,4 na skoro 14 miliónov eur.

A čo hovorí minister na to, že jemu podriadená firma pomáha na svet českej húfnici?

Sklenár nechcel hodnotiť, či Dita predstavuje alebo nepredstavuje konkurenciu slovenským výrobkom. Má však pochopenie pre Simovo rozhodnutie využiť údajné voľné kapacity firmy pre projekt súkromného holdingu.

„Podľa nám dostupných informácií výrobné kapacity spoločnosti ZTS Špeciál v segmente 155-milimetrových hlavní výrazne prevyšujú potreby projektu Zuzana 2,“ napísala hovorkyňa.

Čo by Strnad robil bez ZTS?
Keby štátna zbrojovka takúto zákazku odmietla, podľa ministra by sa pripravila o časť tržieb. Situáciu na trhu by to podľa neho neovplyvnilo, pretože Strnadov holding by si mohol nájsť iného dodávateľa.

„Ak by sa spoločnosť ZTS Špeciál napriek dostatočným kapacitám rozhodla nepodieľať sa na projekte Dita, spoločnosť CSG by sa pravdepodobne obrátila na konkurenčné spoločnosti To by bolo v príkrom rozpore aj so záujmami ministerstva obrany a v širšom zmysle aj Slovenskej republiky,“ odpísala hovorkyňa.

Denník N konzultoval túto tému s ľuďmi zo zbrojárskeho biznisu, vrátane jedného z bývalých manažérov firmy ZTŠ Špeciál, ktorý si neželal zverejniť meno. Podľa nich by si Strnadove firmy alternatívneho dodávateľa hľadali ťažko.

Výroba hlavní nie je jednoduchá záležitosť. Na opracovanie osemmetrovej rúry, nábojovej komory a ďalších súčastí je potrebný veľký sústruh a veľký CNC stroj a také strojárske firmy bežne nemajú. Ide o prístroje, ktoré stoja jednotky miliónov eur. Potrebujú tiež rôzne meracie a kontrolné prístroje a aj priestory na to, aby už vyrobenú hlaveň zastrieľali.

Najbližší etablovaní výrobcovia delostreleckých hlavní sú na Balkáne, v západnej Európe či v Izraeli. V čase vojny a všeobecného zbrojenia však môžu byť vyťažení, a pokiaľ by aj mali voľné kapacity, je otázne, či by Strnadovmu holdingu poskytli rovnaké podmienky ako slovenská štátna firma, s ktorou má nadštandardnú spoluprácu.

Sim: pre Zuzanu vyrábame tiež
A je tu ešte jedna otázka. ZTŠ Špeciál vyrába hlavne aj pre slovenské húfnice Zuzana, ktoré sú z pohľadu štátu oveľa väčšou prioritou.

Potrebuje ich pre slovenské ozbrojené sily aj pre Ukrajinu, ktorá si najnovšie objednala ďalších šestnásť kusov. Výrobca Zuzán má navyše rozbehnuté aj ďalšie obchodné zákazky a pravdepodobne už čoskoro oznámi objednávku od ďalších zahraničných zákazníkov.

Nehrozí teda scenár, že ZTS Špeciál nebude stíhať vyrábať pre húfnice Zuzana, pretože bude vyťažený projektom Dita?

Sim a jeho manažéri ubezpečujú, že tieto dva projekty vzájomne nekolidujú.

„Naše výrobné kapacity v segmente hlavní výrazne prevyšujú potreby projektu Zuzana 2. V prípade húfnice Zuzana 2 si naša spoločnosť plnila zmluvné záväzky v termíne a nikdy sme neboli v omeškaní,“ odpovedala ZTS Špeciál.