Minister obrany v utorok oznámil ambíciu získať pre Slovensko jedno z centier excelentnosti NATO. Ďalšie dni vysvetľoval, čo tým vlastne myslel.
Minister obrany sa opakovane snažil vysvetliť voličom, že ním zamýšľané centrum excelentnosti nebude žiadnou základňou cudzích vojakov.
Kým premiér Robert Fico pred voličmi obviňuje západné krajiny z podpory „zabíjania Slovanov“, jeho vicepremiér Robert Kaliňák (obaja Smer) oznámil plán získať pre Slovensko nové pracovisko NATO.
Na Záhorí by podľa jeho predstáv mohlo vzniknúť aliančné Centrum excelentnosti pre nepriamu paľbu, čím sa v preklade myslí delostrelectvo.
Na Záhorí dlhodobo funguje štátny Vojenský technický a skúšobný ústav (VTSÚ), ku ktorému patrí aj rozsiahly výcvikový areál. Podľa Kaliňáka by pri tomto ústave mohol vzniknúť aj expertné stredisko pre potreby NATO.
Členské štáty by tam mohli vysielať svojich odborníkov, ktorí by sa v spolupráci so slovenskými špecialistami venovali vylepšovaniu húfnic, raketometov, mínometov či nábojov.
Minister tento plán predstavil v utorok, keď na Záhorí organizoval medzinárodný Priemyselný deň. „Rozhodli sme sa uchádzať o centrum excelentnosti NATO, pretože máme na tento účel ideálny priestor,“ povedal Kaliňák novinárom.
Počas stredy a štvrtka sa potom snažil uviesť svoj plán na pravú mieru. Z reakcií na internete pravdepodobne nadobudol pocit, že časť voličov vládnych strán ho nesprávne pochopila.
Kaliňák: Ako ma nepochopili
Napríklad vo štvrtok v dezinformačnom rádiu Infovojna Kaliňák rozprával, ako o tejto téme čítal článok na proruských Hlavných správach, pod ktorým mu diskutéri nadávali do vlastizradcov.
„Povedal som, že na Záhorí by bolo skvelé mať aliančné centrum excelentnosti. A hneď potom som si na Hlavných správach prečítal, že sme niekoho zradili a pozývame sem NATO,“ sťažoval sa minister obrany a vicepremiér moderátorom.
Podobné špekulácie potreboval Kaliňák okomentovať aj v stredu po rokovaní vlády. Na tlačovej konferencii hovoril o tom, ako niektorí ľudia pochopili jeho zámer tak, že plánuje na Slovensku cudziu vojenskú základňu.
„Niektorí ľudia mali hneď pocit, že pôjde o nejakú základňu a že sem niekoho pozývame. Niekto možno len chce mať stále dôvod hádať sa,“ povedal Kaliňák.
O čo by teda podľa ministra malo ísť?
Kaliňák toto centrum opisuje ako „certifikát kvality“, ktorý Slovensko dostane za to, že disponuje významným know-how v oblasti delostrelectva.
„Zahraniční kolegovia a spojenci sem môžu prísť, budú sa tu vzdelávať a zároveň im budeme prezentovať výrobky našich slovenských rúk,“ vysvetľoval Kaliňák.
Naď: Môže to byť len drahá zábavka
NATO v rôznych členských krajinách prevádzkuje približne tridsať pracovísk, ktoré sa označujú ako centrá excelentnosti (COE). Zameriavajú sa na rôzne typy vojenských spôsobilostí, ako je napríklad kybernetická bezpečnosť, chemická či biologická ochrana a vojenská medicína.
O tom, či centrum pre oblasť delostrelectva získa práve Záhorie, sa podľa Kaliňáka rozhodne na budúci rok. Okrem Slovenska sa oň podľa neho usilujú aj niektoré iné krajiny.
Jedno z takýchto pracovísk už na Slovensku je. V Trenčíne od roku 2011 funguje Centrum excelentnosti NATO pre oblasť výbušnín.
Tento príklad zároveň ukazuje, že skutočný prínos takéhoto strediska – bez ohľadu na jeho prestížne znejúci názov – môže byť obmedzený. Podľa bývalého ministra Jaroslava Naďa (dnes Demokrati) všetko závisí od ochoty členských štátov vysielať do takýchto centier svojich zástupcov. Personálne náklady na jedného vyslaného človeka totiž idú do státisícov až milióna eur ročne, takže štáty dôsledne zvažujú, či sa im takéto vyslanie oplatí.
„Pravidelne sa nám stávalo, že v Trenčíne pôsobil rok nejaký zahraničný expert a potom nám z jeho domovskej krajiny napísali, že ho sťahujú, pretože ho potrebujú na iné úlohy,“ hovorí Naď.
Pokiaľ by teda Kaliňákovi aj vyšiel plán zriadiť druhé centrum excelentnosti NATO, tentoraz pre delostrelectvo, podľa Naďa to v skutočnosti môže byť len „drahá zábavka“.
„Dobre to znie, lenže v praxi môže nastať situácia, že skoro nikto zo spojencov nevyšle do nášho centra svojho človeka. Tabuľkové miesta potom budeme musieť obsadiť vlastnými ľuďmi a na svoje vlastné náklady,“ dodáva Naď.
Znovu ide o biznis
Bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Peter Bátor, ktorý sa dnes angažuje v Progresívnom Slovensku, si zase myslí, že Kaliňáka vedú hlavne biznisové dôvody. Na Slovensku pôsobí viacero firiem, ktoré vyrábajú alebo modernizujú húfnice, raketomety či delostreleckú muníciu.
Niektoré patria štátu, ďalšie skupine českého zbrojára Michala Strnada, ktorej záujmy Kaliňák dlhodobo podporuje. Ak by centrum excelentnosti pre delostrelectvo bolo práve na Slovensku, mohlo by to ešte viac „nasvietiť“ ich projekty.
„Vidím za tým v prvom rade snahu čo najviac prepojiť činnosti ministerstva obrany s komerčnými aktivitami. To nemusí byť a priori zlé, pokiaľ by sa toto prepájanie dialo transparentne a nie tak, ako to vidíme doteraz,“ dodal Bátor.
Minister sa biznisovými motívmi ani netají. Aj v stredu po rokovaní vlády povedal, že úsilie o pridelenie tohto centra je predovšetkým súčasťou snahy pomôcť zbrojovkám preniknúť na trhy štátov NATO.
„Naše výrobky si zaslúžia takýto certifikát kvality. Dnes je o ne záujem na trhoch v Ázii, my by sme však radi prerazili aj tu v Európe,“ povedal Kaliňák.
https://dennikn.sk/4230419/kalinak-chce ... /#diskusia
toto je geniálne zdôvodnenie