Bránilo by sa Slovensko ruskej invázii? Odpovedajú náčelník generálneho štábu a ďalší experti
Podľa náčelníka generálneho štábu si časť politikov stále nedokáže reálne predstaviť, že by reálne museli poslať vojakov do ostrého konfliktu.
V slovenských ozbrojených silách slúži necelých 15-tisíc profesionálov, ich modernizácia stále nie je dokončená a doteraz najväčší vojenský spojenec, USA, sa stal nevyspytateľným.
Hoci generálny štáb vedú profesionáli, ktorí sú jasne prozápadní, podliehajú politickej reprezentácii, ktorej časť vyjadruje pochopenie pre Rusko.
Bránilo by sa Slovensko za tejto situácie ruskej agresii? Podliehajú aj vojaci ruskej propagande? Čo dnes armáde najviac chýba?
Denník N oslovil k tejto téme náčelníka generálneho štábu Daniela Zmeka a niekoľkých expertov na obranu z politiky i mimo nej. Z rozhovorov s nimi sme zostavili odpovede na deväť otázok, ktoré sa týkajú slovenskej obranyschopnosti.
1. Čo je predpoklad úspešnej obrany?
Náčelník generálneho štábu hovorí, že pre úspešnú obranu akejkoľvek krajiny nie je dôležitá iba armáda, ale celková súdržnosť spoločnosti. Ozbrojené sily sa môžu úspešne brániť len vtedy, keď cítia podporu väčšiny obyvateľov.
„Obrana vlasti nestojí len na vojakoch. Je to komplex zahŕňajúci všetky časti spoločnosti, ktorý stojí na ekonomickej odolnosti, sebestačnosti v kľúčových otázkach, funkčnej infraštruktúre, ale aj legislatíve podporujúcej obranu,“ zhŕňa Zmeko.
Napríklad spoločenská súdržnosť na Slovensku do značnej miery chýba, pred čím dlhodobo varujú aj sociológovia.
„Mnoho občanov si stále neuvedomuje, že každé euro investované do ozbrojených síl je investíciou do ich vlastnej bezpečnosti. Miesto toho počúvam krčmové reči typu, že tank vydrží na bojisku len 30 sekúnd a že armádu vlastne nepotrebujeme,“ dodáva Zmeko.
Podľa generála tento pocit prestupuje spoločnosťou až k politickým špičkám. Z jeho skúsenosti si ani mnohí politici nepripúšťajú, že by aj Slovensko mohlo byť skutočne napadnuté.
„Viacerí predstavitelia nepočítajú s tým, že by museli armádu reálne nasadiť do ostrých bojov. Tento dojem som si odniesol z mnohých rokovaní a zďaleka nešlo len o súčasnú vládnu garnitúru,“ hovorí Zmeko.
Ako sa to prejavuje?
Zmeko to opisuje na príklade Poľska, kde je dlhodobá politická zhoda na potrebe budovať silnú armádu. Poliaci neškrtali výdavky ani v čase ekonomickej krízy a po roku 2014 ich zvyšovali až na súčasných 4,7 percenta HDP, čo je najviac v Európe. V súčasnosti má Poľsko tretiu najpočetnejšiu armádu v NATO (po USA a Turecku), v ktorej slúži viac než 200-tisíc vojakov.
Na Slovensku však podľa Zmeka žiadny politik nevyhrá voľby tým, že voličom sľúbi silnejšie vojsko.
„Na Západe aj členovia kráľovských rodín rukujú do armády, pretože to považujú za vec cti, dokonca aj Viktor Orbán má svojho syna v armáde. U nás takúto tradíciu nemáte,“ konštatuje Zmeko.
Susedné Poľsko sa už na možnú ruskú inváziu pripravuje aj fyzicky. Vojaci opevňujú východ krajiny, stavajú tam ploty, protitankové prekážky, dokonca hovoria aj o mínových poliach.
Na Slovensku by takáto príprava neprichádzala do úvahy. Zmeko v tejto súvislosti upozorňuje na prehliadanú vec, a tou sú obmedzenia vyplývajúce z legislatívy, ktorá sa týka prípravy štátu na obranu ešte pred samotnou vojnou. Slovenské zákony sú totiž písané do mierových čias.
„Nereflektujú aktuálne poznatky z moderných konfliktov, kde zásadnú úlohu pri zaujatí obrany zohráva reakcia na zhoršenie bezpečnostnej situácie a čas na prijatie príslušných opatrení,“ píše generálny štáb.
Čo to znamená v praxi?
Armáda nemá právomoci v mierových časoch zabrať niekomu kopec, aby tam inštalovala svoje systémy, alebo postaviť niekomu na roli bunker, nehovoriac rovno o mínovom poli.
„Nemáme možnosť flexibilne rozmiestniť vojenskú infraštruktúru na vlastnom území vzhľadom na vlastnícke vzťahy a ďalšie legislatívne obmedzenia využiteľnosti súkromných pozemkov v stave bezpečnosti,“ potvrdzuje Zmeko.
Aj tieto obmedzenia podľa neho súvisia s atmosférou v spoločnosti: ak si dnes väčšina občanov nepripúšťa možnosť reálnej vojny, nereagujú na to ani politici.
„Odolnosť štátu závisí aj od dobre nastavenej legislatívy. Pokiaľ však občan nepociťuje hrozbu, nepociťuje ju ani ním volený zákonodarca a ten potom nepripraví také zákony, ktoré budú zohľadňovať aktuálnu hrozbu,“ dodáva Zmeko.
2. Existujú vojenské plány na obranu Slovenska?
Takéto plány existujú, sú však v režime prísne tajné, preto ich obsah nie je verejne známy. Podľa informácií Denníka N je v nich ako hlavná vojenská hrozba pomenovaná ruská agresia, hoci túto skutočnosť, zvlášť za súčasnej vlády, zrejme nikto verejne neprizná.
Zmeko k tejto téme len všeobecne hovorí, že pracujú s rôznymi bezpečnostnými hrozbami, na ktoré sú ozbrojené sily pripravené reagovať. „Dnešný svet sa tak dynamicky mení, že sa zrazu môže objaviť hrozba, ktorá by pred pár rokmi nikomu nenapadla,“ hovorí Zmeko.
Vojenské plány konkrétne počítajú s využitím hornatého terénu a ďalších prírodných prekážok, ktoré zvýhodňujú obrancov. A tiež sa spoliehajú na odstrašenie: potenciálny agresor by mal vidieť, že krajina je odhodlaná brániť sa, preto si svoj útok rozmyslí.
„Potenciálny nepriateľ by si mal spočítať, že útok na nás by bol preňho príliš drahý. A pokiaľ sa už rozhodol pre agresiu voči štátom NATO, tak aby jeho červené šípky viedli mimo nášho územia,“ povedal Denníku N jeden z dôstojníkov generálneho štábu.
Pokiaľ by už k útoku došlo, vojenskí plánovači počítajú s tým, že Slovensko by sa nebránilo samo. Slovenské ozbrojené sily by mali vlastnými silami zadržať nepriateľa do času, kým nezačnú masívnejšie prichádzať jednotky štátov NATO.
Podľa bývalého veľvyslanca pri NATO Petra Bátora to znamená, že musia vydržať bojovať aspoň niekoľko dní. „Každý členský štát má povinnosť udržiavať také ozbrojené sily, ktoré mu umožnia sa samostatne brániť až do uskutočnenia kolektívnej akcie. Treba počítať s tým, že rozhodnutie o aktivovaní článku 5 sa neudeje v priebehu minút, ale skôr dní,“ dodáva Bátor, ktorý je dnes politikom PS.
3. Pomohli by štáty NATO Slovensku?
Aj oslovení opoziční experti chcú veriť, že by štáty NATO Slovensku prišli na pomoc aj za súčasnej vládnej koalície, ktorej viacerí členovia vyjadrujú pochopenie pre Rusko. „Nekonanie v prípade napadnutia čo i len jedného členského štátu by totiž ohrozilo samotnú podstatu fungovania Aliancie,“ hovorí Bátor.
Aj vlády spojeneckých štátov musia byť presvedčené, prípadne o tom musia vedieť presvedčiť voličov, že má cenu brániť aj krajinu, ako je Slovensko.
Súčasná vláda však podľa opozičných politikov robí viaceré kroky, ktoré takúto ochotu spojencov oslabujú.
Premiér Robert Fico napríklad odmieta jasne povedať, či podobne ako väčšina iných štátov na východnej hranici NATO masívne zvýši výdavky na obranu. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) pri tejto otázke povedal, že jemu stačí aj „desatina“ percenta HDP navyše.
„Slovensko tak môžu spojenci znovu vnímať ako krajinu, ktorá nedostatočne investuje do vlastnej obranyschopnosti,“ hovorí exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati).
Okrem toho vláda zanedbáva rozvíjanie vzťahov s krajinami, ktoré môžu byť pre obranu Slovenska kľúčové.
„Miesto toho urážame spojencov, obviňujeme ich z vojnového štváčstva a predlžovania vojny. Vláda nás izoluje, vylučuje z najdôležitejších formátov a stavia nás na perifériu európskych záujmov. A tým do značnej miery podrýva našu vlastnú bezpečnosť,“ dodáva Bátor.
V tomto kontexte je dôležité, že na Slovensku aj naďalej pôsobia stovky vojakov zo štátov NATO, ktorí sem prišli po ruskej agresii ako súčasť odstrašenia. Najväčší kontingent momentálne majú Španieli, ktorých na Slovensku podľa aktuálneho mandátu môže slúžiť až takmer 800.
Pôsobia na strednom Slovensku vo výcvikom priestore Lešť, kde pravidelne cvičia aj so slovenskými vojakmi.
Aj túto zahraničnú pomoc spočiatku spochybňovali hlavne politici Smeru, keď napríklad súčasný premiér Fico označil nemeckých vojakov, ktorí sem po februári 2022 dočasne priviezli protiletecký systém Patriot, za nacistický Wehrmacht. Po parlamentných voľbách už s touto rétorikou aj polici Smeru prestali a Kaliňák príležitostne jazdí týchto zahraničných vojakov navštevovať.
4. Nariadili by politici armáde bojovať?
Odpoveď na túto otázku dnes nikto nepozná. Pokiaľ by ruská armáda Slovensko napadla a nebolo by možné zasadanie vlády či parlamentu, zodpovednosť by prevzala Bezpečnostná rada, ktorú vedie premiér Robert Fico.
Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka je v čase krízy dôležité, aby politické vedenie bolo zladené a prejavilo odhodlanie brániť krajinu.
„Keď však počúvam vyjadrenia ministra Kaliňáka, podľa ktorého je niekedy obrana zbytočná, lebo Rus aj tak raz odíde, tak som na pochybách,“ hovorí Macko s odkazom na nedávne Kaliňákovo vyjadrenie pri návšteve Poľska.
Ďalším dôležitým hráčom by bol prezident Peter Pellegrini, ktorý ako hlavný veliteľ môže vypovedať vojnu (na návrh parlamentu) alebo nariadiť mobilizáciu (na návrh vlády). „Ani pri pánovi prezidentovi si jeho rozhodnosťou nie som istý,“ dodáva Macko.
Pellegrini ešte počas kampane pred prezidentskými voľbami vyhlásil, že by mal problém s tým, aby slovenskí vojaci vyrazili na pomoc napadnutému spojencovi z NATO. Potenciál armády zhadzoval slovami, že údajne už nemá žiadne zbrane.
„Nemali by sme im čo dať do rúk. Momentálne nevieme pomôcť našim spojencom, pretože máme zdecimovanú armádu,“ hovoril v debate RTVS pred druhým kolom prezidentských volieb.
V posledných týždňoch sa prezident začal prihovárať za vyšší rozpočet na obranu. „Vojna nám v plnej nahote ukázala, že naše ozbrojené sily na európskom kontinente nie sú vôbec pripravené čeliť prípadnej hrozbe,“ povedal Pellegrini pri návšteve generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho na Slovensku.
Náčelník generálneho štábu Zmeko nechce politikov komentovať. Nevyjadril sa ani k aktuálnym úvahám Kaliňáka o tom, či má zmysel sa brániť. K súčasnému ministrovi však hovorí, že od svojho nástupu prejavuje aktívny záujem o tému obranyschopnosti Slovenska.
„Ako prvý minister napríklad absolvoval šesťhodinový brífing, kde sme mu detailne predstavili obranné plány Slovenska,“ hovorí Zmeko, ktorý je vo funkcii od jari 2018.
5. Ako by sa vojaci zachovali v skutočnej vojne?
Vo všeobecnosti platí, že čo zažije vojak v reálnom boji, sa nedá nasimulovať žiadnym, hoci aj intenzívnym tréningom. „Žiadne cvičenie vám nenasimuluje situáciu, keď kamarát vedľa vás zahynie alebo príde o nohu a vy musíte ďalej fungovať,“ hovorí Macko.
Praktické skúsenosti s bojovými operáciami majú na Slovensku hlavne príslušníci špeciálnych síl, ktorí v Afganistane v tímoch s Američanmi a miestnymi jednotkami vyhľadávali nepriateľských ozbrojencov, ktorých boli pripravení aj v prípade boja eliminovať.
„Ani väčšina iných európskych štátov NATO však nie je na tom s bojovými skúsenosťami lepšie,“ hovorí Macko.
Slovenskí vojaci navyše žijú v krajine, kde je silný proruský sentiment a kde ich niektorí politici odrádzajú od prípadného boja proti ruskej agresii. „Slovák nikdy nepozdvihne zbraň proti Rusovi, nech si to americká agentka zapíše za uši,“ hovoril dnešný europoslanec Smeru Ľuboš Blaha v januári 2022 na proteste proti obrannej dohode s USA a posielal tak odkaz vtedajšej prezidentke Zuzane Čaputovej.
Vojaci a bývalí vojaci, s ktorými sa Denník N rozprával, sa zhodli, že by pri odhodlaní profesionálov riskovať životy záležalo aj na tom, kde by sa bojovalo: či by bránili Slovensko alebo niektorú zo spojeneckých krajín.
Pokiaľ by Rusi bombardovali slovenské mestá podobne ako ukrajinské, motivácia by mohla byť oveľa vyššia než napríklad pri útoku na pobaltské štáty. Tam má Slovensko aj dnes jednotku v rámci predsunutej prítomnosti NATO.
Zvýšeniu odhodlanosti bojovať mohla pomôcť aj vojna na Ukrajine: po februári 2022 si už aj slovenskí vojaci začali reálnejšie predstavovať variant, že k ozbrojenému stretu s Ruskom môže skutočne dôjsť.
„Ak sa nám posledné tri roky hlásili nováčikovia alebo ak niekto predĺžil kontrakt, tak už tento scenár musel brať vážne. Viac ich teda musel motivovať patriotizmus než peniaze,“ povedal Denníku N jeden z dôstojníkov, ktorý si neprial uviesť meno.
Generál Zmeko hovorí, že nemá pochybnosti, že by slovenskí vojaci v prípade rozkazu reálne bránili krajinu. Odkazuje aj na prvé dni a týždne po februári 2022, keď vojaci držali východnú hranicu v plnej pohotovosti, hoci ešte nebolo isté, či sa Rusi nepreženú cez celú Ukrajinu.
„Ani v týchto krízových časoch sme nezaznamenávali žiadne prípady dezercie. Naši príslušníci riadne plnili rozkazy, aj keď nikto nevedel, ako sa bude situácia na Ukrajine vyvíjať,“ dodáva Zmeko.
6. Podliehajú aj vojaci ruskej propagande?
Denník N takéto prípady opísal už pred troma rokmi. Rozprávali sme sa vtedy s radovým vojakom pozemných síl, ktorý napríklad neveril, že Rusi reálne bombardujú ukrajinské mestá. „To sa ešte len ukáže, kto naozaj tie paneláky zbombardoval,“ hovoril nám vojak z posádky na východnom Slovensku.
Ešte pred ruskou inváziou si robilo ministerstvo obrany interný prieskum medzi vojakmi, kde sa ich pýtali na sympatie k členstvu v NATO. Výsledky nezverejnilo. Vtedajší minister Jaroslav Naď (dnes Demokrati) len konštatoval, že prieskum nedopadol zle, hoci sa aj tuprejavil rozdiel medzi vojakmi v nižších a vyšších hodnostiach.
„Drvivá väčšina príslušníkov ozbrojených síl má jasné proaliančné postoje. Čím vyššie vzdelanie a hodnosť, tým je inklinácia k NATO vyššia,“ povedal vtedy Naď.
Podľa súčasných či bývalých vojakov, s ktorými sme hovorili, je inklinácia k ruskej propagande v armáde nižšia než napríklad v policajnom zbore. Pokiaľ aj vojak prejavuje takéto názory, „systém“ mu neumožní kariérne postupovať.
„Vojak, ktorý obdivuje Putina, nemá v armáde čo robiť,“ vyhlásil Zmeko po napadnutí Ukrajiny. Za týmito slovami si stojí aj po troch rokoch. „Áno, podpisujem ich,“ hovorí dnes.
Ešte počas pandémie dávali viacerí vojaci najavo odpor k očkovaniu či pandemickým opatreniam, od vypuknutia vojny zrejme nastal posun aj v tejto oblasti.
„Vieme, že počas covidu boli zaznamenané individuálne prípady nevhodného vystupovania niektorých jedincov na sociálnych sieťach, tri roky od vypuknutia konfliktu sú už takéto rozporné reakcie výnimkou,“ tvrdí náčelník generálneho štábu.
Prakticky všetci hlavní predstavitelia generálneho štábu si prešli západnými vojenskými kurzmi či pôsobením v medzinárodných misiách. A čo je nemenej podstatné: na rozdiel od napríklad polície nedošlo v ozbrojených silách po posledných, ale ani po predchádzajúcich voľbách k personálnym čistkám.
„Ak pri zmene politického vedenia bude odchádzať podstatná časť odborníkov, do ktorých štát investoval nemalé finančné prostriedky, tak to bude znamenať oslabenie našich síl. A je na škodu Slovenskej republiky, ak sa to deje v iných zložkách,“ povedal po voľbách 2023 Zmeko.
Ozbrojené sily sú dnes ako jedny z mála stále ochotné nahlas povedať, že Ukrajina čelí ruskej agresii, bez ďalšieho „ale“ – hoci to už robia menej často ako za minulých vlád. Naposledy pri treťom výročí uviedli, že „táto bezprecedentná plnoformátová ruská invázia je dôkazom, že mier a pocit bezpečia už nemôžeme považovať za samozrejmosť“.
„Ozbrojené sily si udržujú vysoký štandard apolitického postavenia a intenzívnej spolupráce s našimi aliančnými spojencami, ktorí sú na našom území prítomní na posilnenie našej obranyschopnosti,“ dodáva Zmeko.
7. Čo dnes ozbrojeným silám chýba?
Ľudia. V ozbrojených silách slúži necelých 15-tisíc profesionálov a profesionálok, z toho približne 1500 je takzvane vyčlenených – neslúžia na útvaroch, ale pracujú na ministerstve, na vojenskej akadémii, sú na zahraničných kurzoch alebo vo vojenskej diplomacii.
Armáde aktuálne chýba viac než 5000 vojakov, čo je dané aj tým, že po začiatku vojny jej vláda zvýšila počet tabuľkových miest o niekoľko tisíc.
„Proti nám hrá nízka zamestnanosť, výška platov v súkromnom sektore a hlavne demografia. Mladých mužov a žien schopných a ochotných slúžiť v armáde je v spoločnosti objektívne menej, než bolo pred dvadsiatimi rokmi,“ hovorí Zmeko.
Súčasný minister obrany Kaliňák urobil viaceré kroky, ktoré by mohli tento trend trochu zvrátiť. Jedným z nich je čiastočné obnovenie vojenského stredného školstva, ktoré štát zrušil v roku 2003 pri prechode na profesionálnu armádu.
Na niektorých stredných školách ministerstvo otvorilo duálne vzdelávanie, keď študenti budú môcť počas štúdia stážovať aj v ozbrojených silách a po maturite môžu rovno nastúpiť ako profesionáli. Pilotný projekt začalo na odbornej škole technickej v Sečovciach, postupne chcú doň zapojiť aj stredné školy v Sečovciach, Handlovej a Snine.
Kaliňák zároveň posunul do parlamentu aj posilnenie takzvaných aktívnych záloh, ktoré premenoval na Národné obranné sily. Ak návrh poslanci schvália, tak po novom aj civilisti, ktorí neslúžili v armáde, budú môcť prejsť vojenským výcvikom a za finančnú odmenu sa upísať pre potreby ozbrojených síl.
Túto iniciatívu oceňujú aj viacerí analytici, podľa ktorých je pri vedení vojny dôležitý nielen počet vojakov v zbrani, ale aj počet tých, ktorí ich môžu dopĺňať.
„Vedenie intenzívnych, rozsiahlych bojových operácií konvenčným spôsobom nie je možné bez významných záloh na dopĺňanie strát,“ hovorí riaditeľ bezpečnostného Adapt Institute Matej Kandrík.
8. Aká technika chýba?
Okrem iných vecí je dlhodobou slabinou Slovenska, že ministerstvo obrany stále nedokázalo vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu, čo je záväzok voči NATO. Ide o jednotku so silou 2500 až 3000 ľudí, ktorá by bola vyzbrojená tankmi, bojovými transportérmi, húfnicami, ale aj prieskumnými jednotkami či ženijnou podporou.
Niektoré systémy do tejto brigády už objednal bývalý minister Naď, predovšetkým švédske pásové vozidlá CV-90, ďalšie chce dokupovať Kaliňák – napríklad bojové tanky. Aj po ich dodaní však potrvá aspoň dva roky, kým sa vojaci s novou technikou dokážu zžiť.
Zmeko dlhodobo opakuje, že vojakom chýbajú aj moderné prostriedky rádioelektronického boja: radary, rušičky, vysielačky a ďalšie zariadenia. „Musíme vidieť a počuť,“ hovorí.
Istý posun už v tejto oblasti nastal. Bývalá vláda odsúhlasila výber izraelských radarov pre protivzdušnú obranu, vojaci zároveň vlani prevzali prvé stíhačky F-16, ktoré sú vybavené veľmi výkonným radarom. Do výstroja armáda zavádza moderné vysielačky, ktoré budú schopné prenášať informácie z týchto lietadiel aj k vojakom v poli.
„Je veľmi dôležité tieto systémy prepojiť, aby sa informácie z lietadiel F-16 prenášali v reálnom čase aj k jednotkám na taktickej úrovni,“ hovorí Zmeko.
Generálny štáb vyzdvihuje, že tieto lietadlá disponujú najmodernejšími riadenými strelami na zabezpečenie ochrany vzdušného priestoru, ktoré je možné využiť aj proti nepriateľským strelám s plochou dráhou letu či autonómnym dronom. Okrem toho ich možno dodatočne vybaviť aj protizemnými alebo protiradarovými strelami ďalekého dosahu, ktoré sú určené pre program najpokročilejších stíhačiek F-35.
Vedenie armády hovorí, že na odstrašenie prípadného agresora potrebuje práve takéto strely, ktoré budú môcť zasahovať ciele hlboko na jeho území.
„Tieto systémy sú dôležitou súčasťou odstrašenia, keďže majú dolet niekoľkých stoviek kilometrov. Vzdušné sily ich chcú obstarať v rámci priebežného doplňovania súčasnej konfigurácie už obstaraných lietadiel,“ píše generálny štáb.
Popri tom je však dôležitá ešte jedna vec a tou je rozsah zásob, predovšetkým munície, ktoré by umožnili vojakom viesť intenzívne boje aspoň niekoľko dní. A práve tieto zásoby pre prípad vojny sa podľa generála vo výslužbe Macka stále nezvyšujú.
9. Ako je na tom armáda s dronmi a AI?
Odborníci, s ktorými sme hovorili, uznávajú, že v oblasti bojových dronov zaostávajú takmer všetky štáty za Ruskom a Ukrajinou: s výnimkou USA a Číny. Slovenská armáda dodnes ani žiadnymi bojovými dronmi nedisponuje, čo však Zmeko nepovažuje za chybu, ale za „strategickú trpezlivosť“.
„Vývoj ide tak rýchlo dopredu, že komerčne dostupné systémy, ktoré by sme si dnes objednali, by boli v čase dodania už zastarané,“ hovorí Zmeko.
Ilustruje to tým, že samovražedné drony ovládané optickými vláknami ešte pri vypuknutí vojny neexistovali a dnes nimi už Rusi bežne útočia na Ukrajincov. „A za tri roky už možno budú bojové drony ovládané umelou inteligenciou a postupne nahradia aj drahé rakety v systémoch protivzdušnej obrany,“ dodáva Zmeko.
Znamená to, že ozbrojené sily v tejto oblasti nič nerobia?
Filozofiou generálneho štábu je vycvičiť si v prvom rade vojakov, ktorí dokážu drony obsluhovať, až potom rozhodnúť o nákupe konkrétnych typov. Tento rok by chceli mať pripravených až tisíc operátorov, ktorí by zatiaľ len trénovali na komerčne dostupných prieskumných dronoch.
„Prechod na využitie ofenzívnych kapacít si potom už bude vyžadovať len relatívne malé docvičenie,“ napísal Denníku N nedávno generálny štáb.
Aj pozorovatelia mimo armády priznávajú súčasnému veleniu generálneho štábu, že sa snaží ísť v rámci svojich možností s dobou.
Zmeko napríklad presadil vznik špeciálneho 11. pluku zameraného na testovanie technologických noviniek. Podľa plánov by v ňom mali pôsobiť programátori, technici či odborníci na umelú inteligenciu, ktorí budú v kontakte so zahraničnými odborníkmi.
Mali by skúmať najmodernejšie systémy, testovať ich v priestoroch skúšobného ústavu Záhorie a následne navrhovať ich prípadné zavedenie do ozbrojených síl. „Vojaci budú pracovať s modernou a s jedinečnou výzbrojou a technikou a na základe získaných skúseností budú ďalej rozvíjať svoje vedomosti a schopnosti,“ napísalo k tomuto pluku ministerstvo obrany.
„Dostupné informácie však ukazujú, že v budovaní zásob sa postupuje len pomaly. Väčšina delostreleckej munície vyrobenej na Slovensku smeruje na export, pričom primárne ide o komerčné objednávky od štátov NATO či o vývoz na Ukrajinu,“ hovorí Macko.
https://dennikn.sk/4502606/branilo-by-s ... e1d910d0fe
