https://dennikn.sk/4876614/kalinak-zist ... na-biznis/
Po piatkovom videorozhovore s európskymi partnermi hovorí minister obrany Robert Kaliňák (Smer) o nutnosti zintenzívniť budovanie protidronovej ochrany. Ako hlavný dôvod spomína nedávny vpád ruských dronov do Poľska, pri ktorom má stále zábrany používať prívlastok „ruský“.
„Drony nad Poľskom boli pre mňa rozhodujúcejšie. Ukázali, že je nevyhnutné urobiť opatrenia proti takýmto incidentom,“ povedal Kaliňák v nedeľu na Joj 24.
Minister ruskú provokáciu najnovšie používa na obhajobu nákupov, ktoré si naplánoval už v predchádzajúcich mesiacoch, doteraz však o nich príliš nehovoril. Predovšetkým ide o dva nákupy z Česka – o takzvané pasívne radary a podzvukové lietadlá.
Ani v jednom prípade Kaliňák nepočíta s otvoreným tendrom, ktorého by sa mohla zúčastniť aj konkurencia.
Navyše podľa niektorých odborníkov chce kupovať systémy, ktoré sa proti dronom v skutočnosti nehodia, alebo ich využitie na tento účel nie je finančne výhodné.
„Známe ruské drony ako Šahíd alebo Gerbera sa nedajú zachytiť pasívnymi radarmi. Tieto radary sú určené na sledovanie úplne inej techniky,“ upozorňuje vojenský publicista Vladimír Bednár.
Pless je najnovším výrobkom spoločnosti ERA Pardubice, ktorá nadväzuje na výrobu niekdajšieho štátneho podniku Tesla.
Čo presne chce Kaliňák
Kaliňák plánuje bez tendra kúpiť pasívne radary od spoločnosti ERA Pardubice, ktorú vlastní rodina zbrojára Richarda Hávu. Na Slovensku príliš známy nie je, ale českí novinári dlhodobo písali o Hávových kontaktoch s politikmi.
Pasívne radary vyvinulo ešte socialistické Československo na odhaľovanie „neviditeľných“ lietadiel s technológiou Stealth. Najznámejším bol radar Tamara. Keďže nevysielajú radarové vlny, tak sú na rozdiel od bežných aktívnych radarov ťažšie odhaliteľné.
„Chceme ísť cestou pasívnych systémov, ktoré by dopĺňali štandardné prehľadové radary. Tieto systémy dokážu zachytiť letiace objekty aj na veľké vzdialenosti,“ vysvetlil Kaliňák.
Minister plánuje konkrétne objednať radary s názvom Pless. Rovnaké sa rozhodlo kúpiť aj české ministerstvo obrany: za tri radary Pless zaplatí český rezort obrany v prepočte 100 miliónov eur.
Podľa vojenského publicistu Bednára má Kaliňák pravdu v tom, že tieto zariadenia dokážu zachytiť objekty aj na veľké vzdialenosti – výrobca hovorí až o dosahu 700 kilometrov. Lenže minister už nedodal, že týmito objektmi nie sú malé drony, ale veľké bombardéry.
„Pasívne radary sa používajú napríklad na to, aby armáda zistila, že proti nej štartujú strategické bombardéry. Nepoužívajú sa na sledovanie ich presného pohybu a už vôbec nezachytia väčšinu dnes používaných dronov,“ hovorí Bednár.
Obľúbení maďarskí oligarchovia
Ďalší nákup sa bude týkať podzvukových lietadiel L-39 Skyfox od leteckej fabriky Aero Vodochody. Tú pôvodne vlastnila skupina Penta, dnes patrí maďarským oligarchom blízkym Viktorovi Orbánovi vrátane šéfa Slovnaftu Oszkára Világiho.
K Orbánovej vláde má blízko súčasná slovenská vláda, premiér Robert Fico si s Orbánom notoval aj pri víkendovom stretnutí v Ostrihome.
Pri podzvukových lietadlách už Kaliňák o žiadnom tendri nehovorí, hoci tento typ techniky ponúkajú aj iné firmy – v Európe napríklad taliansky výrobca Leonardo.
Zostrelenie v. cena dronu
O českých lietadlách uvažoval už bývalý minister Jaroslav Naď (Demokrati). Vzdušné sily totiž potrebujú nahradiť staršie cvičné lietadlá L-39 Albatros. Kaliňák na jar oznámil, že chce objednať dvanásť strojov, ktoré by mohli stáť 120 miliónov eur.
Požaduje, aby boli vybavené aj kanónom na zostreľovanie dronov, a teda fungovali ako viacúčelové.
„Nasadzovať cvičné albatrosy proti dronom je oveľa efektívnejšie, než nasadzovať lietadlá F-16. Sú lacnejšie na nákup aj prevádzku,“ povedal minister na Joj 24.
Minister však ani v tomto prípade nedodal ďalšie súvislosti: nasadzovanie cvičných lietadiel je síce lacnejšie než nasadzovanie stíhačiek F-16, ale je stále drahšie, než je cena dronu.
„Ak si spočítate náklady na servis, pohonné hmoty, pilotov a mechanikov, ako aj na použitie 20-milimetrového kanónu, tak ste na vyššej sume, než sú náklady na výrobu väčšiny ruských útočných dronov,“ dodáva Bednár.
To popiera hlavnú filozofiu budovania európskej protidronovej ochrany. Jej podstatou je, aby štáty na východnej hranici dokázali ruské drony zostreliť efektívne a hlavne lacno.
Drony, ktoré Rusi pred troma týždňami vyslali na Poľsko, mali jednotkovú cenu okolo 10-tisíc eur. Prenasledovali ich však spojenecké stíhačky, pri ktorých bola cena letovej hodiny 10- až 20-tisíc eur. A cena jednej modernej rakety, ktorú proti dronom vypálil pilot holandskej stíhačky, sa počítala až v státisícoch.
„Ak nenájdeme na ruské provokácie lacnými dronmi primerane lacné riešenie, môže Rusko posielať drony do nášho vzdušného priestoru čoraz častejšie, pretože to preň bude ekonomicky výhodné,“ vysvetľuje bývalý minister obrany počas úradníckej vlády Martin Sklenár.
Čo robia Ukrajinci
Kaliňák popri tom hovorí aj o budovaní ukrajinskej verzie systému na odhaľovanie letiacich dronov Spočíva v rozmiestnení desiatok až stoviek mikrofónov v teréne aj na budovách, ktoré s pomocou umelej inteligencie dokážu zachytiť a popísať aj let menších dronov.
„Technológia postavená na báze zvukových vĺn môže byť veľmi prospešná. Nemá veľký dosah, ale má pomerne vysokú úspešnosť,“ hovorí Kaliňák.
Na rozdiel od Ukrajincov však preferuje iný spôsob zostreľovania dronov po ich zachytení. Ukrajinská armáda sa čoraz viac spolieha na využitie lacných stíhacích dronov, kým Kaliňák stále hovorí o zostreľovaní pomocou podzvukových lietadiel, ktoré Ukrajinci na tento účel využívajú len okrajovo.
Ani zostreľovanie technológiou stíhacích dronov Kaliňák nevylučuje. Rozhodujúce podľa neho bude, či takúto technológiu budú zvládať vyrábať aj slovenské firmy. „Pracujeme na tom, aby sme čoskoro vedeli predstaviť riešenia aj tohto typu,“ hovorí Kaliňák.
