PALBA.CZ

Petrz: ono je jedno jak ho budeš mít odolný. Ten zamaskovaný protivník tam určitě nebude sám, takže ten tvůj superodolný průzkumný tank rozloží na prvočástice tak jako tak. Akorát, že místo 20-30tun šrotu za cca 1,5mega USD tam bude 45-50tun šrotu za 3mega.

Ako náhradu za dnešný M2 browning alebo Mk19 40mm automatický granátomet by som doporučoval XM-307 (známu tiež pod názvami ACSW a OCSW). Umožnuje automatické časovanie munície, čo sa hodí do mesta aj proti vojakom v zákopoch, mimoto možnosť spraviť v okamihu s 25mm granátometu, 12,7mm sniper je k nezaplateniu proti protitankovej pechote útočiacej s odstupu s novými . Pri použití dvoch zbraní sa dá dobre kombinovať účinok a umožnuje strelcovy a komandérovy pokrýť 360 stupňov.
Stručné info:
http://www.defense-update.com/products/x/xm307.htm
http://www.youtube.com/watch?v=owZ4Hq8y_rs

Projekt XM-307 bol, pokiaľ viem, zrušený v roku 2007 - čo je trochu škoda, pretože to bol celkom zaujímavý prostriedok (hoci kaliber 25mm sa mi zdá pre granátomet dosť málo).
Podobná zbraň a hlavne munícia by sa dala spáchať aj z granátometu AGS-17 a náboja 30x28 (VOG-17; VOG-30), ktorý má zrejme podobné rozmerové, hmotnostné a rýchlostné parametre ako náboj 25x59 pre XM-307.

Ale takéto zbrane budú vo väčšine prípadov len podporný prostriedok a ich integrácie do výzbroje bojového vozidla môže byť urobená "kedykoľvek", pretože nie sú priamo napojené na tankový systém riadenia paľby.

K XM307 a XM312 jedna osobná poznámka. Nejak podvedome sa mi nepáčili, mali až príliš "filmový" vzhľad - ako niečo, čo je urobené na "dizajn", nie na "funkciu".

Môj návrh na koncepciu ďalšej generácie tanku pracovne nazvaného X1.



Základná špecifikácia

Výška veže 0,9m
Rozmery trupu: dĺžka 7m šírka 3,5m výška 1,5m vzdialenosť od zeme pri normálnom nastavení hydropneumatického odpruženia 0,4m
Hmotnosť: 50-55t s 10 tonovou rezervou pre dodatočný pancier

Pohon: 1500hp Europack v zadnej časti vozidla, 2x500hp elektromotor v prednej časti trupu.
Akcelerácia 0-32 za 4-5s
Maximálna povolená rýchlosť pri použití najnovšie vyvynutých pásov cez 80km/h, s kovovými okolo 70.

Konštrukcia a pancierovanie: kostra z Ti-6Al-4V lacnej (nepotrebuje opracovanie v argonovej atmosfére) vojenskej titánovej zliatiny, pancier je z vonkajšej strany wolfram karbid (ten je na proti KE menej ohrozených partiach nahradený ľahkým kompozitom) vnútri je silikón karbid zaliaty do pyramidovej matrice s titánovej zliatiny ktorá poskytuje extrémne namáhanie pod vysokými uhlamy. Bočnice idú doplniť o ERA pancier alebo vyvíjaný elektromagnetický pancier v UK. Aktívnu vrstvu ochrany predstavuje 3x aktívna ochrana na bokoch a vzadu (rozmerovo som použil na ukážke Izraelský IronFist). Predné partie sú chránené MW laserom ktorý zároveň slúži proti malým UAV ktoré su na veľke vzdialenosti ťažko zasažitelné konvenťnými zbraňami, taktiež môže slúžiť ako náhradný diaľkomer, zameriavač na laserom navádzanú muníciu alebo (dočasné, trvalé) oslepenie v mierových misiách pri nastavení nízkeho výkonu. Poklopy pre posádku sú za pancierovými sedačkamy vďaka čomu ani ich penetrácia neznamená výrazné ohrozenie posádky. Spodný poklop slúži ako únikový východ a pre potreby bezpečného výpúšťania prieskumných robotov alebo ako bezpečné WC pre posádku. Posádka samotná je umiestnená do odpruženej kapsle pre redukciu trvalého poškodenia z budúcich 140mm kanónov (resp. obdobnej technologie s podobným výkonom) a 155mm munícii artylérii. Medzi predkom kapsule pre posádku a predným skloneným pancierom trupu sa nachádza priestor pre elektromotory a batérie ktoré fungujú ako dodatočné pancierovanie. Medzi zadnou časťou kapsule a motorom sa nachádzajú zvyšné batérie pre pohon a 1200L paliva ktoré taktiež chránia priestor posádký v prípade penetrácie zadného panciera a motora. MW laser má palivové články vo veži po bokoch autonabíjača (klasické batérie niesu schopné podať požadovaný výkon) v prípade poškodenia batérii alebo dieselu pre pohon možu byť k tomuto účelu byť použité práve články a zabespečujú tak maximálne prežitie aktívnej elektroniky. Munícia je v zadnej časti veže a ani katastrofálna explózia municie z najväčšou pravdepodobnosťou neohrozí posádku vzhľadom nato že by musela preraziť predný pancier veže palivové nadrže a ešte aj batérie. Panely na odvedenie explózie munície sú v zadnej časti veže po každej strane (v strede v zadu je aktívna ochrana) tieto výklopné panely zároveň slúžia na nabíjanie autonabíjača zozadu a tuťiž bezpečne aj počas boja. Chladenie motoru je v zadnej hornej časti trupu krytého vežou (konkrétne zásobníkom pre nabíjač) pokiaľ vež nieje natočená pod vysokým uhlo šanca zasiahnuť motor nechránený zhora,zboku resp. zozadu je prakticky nulová. Výhodou taktiež je, že veža zameraná dopredu nedáva vidieť tepelným čidlám navádzaných striel na chladenie motoru, čím sa ďalej zvyšuje šanca na prežitie proti vyspelému oponentovy. Predná spodná časť ďalej obsahuje výsuvnú wolframovú plochu ktorá može slúžiť v spolupráci z meniteľnou výškou podvozku na zakopanie tanku, odhŕňanie prekážok a mín a samozrejme ako predstavaný panier ktorý znažne chráni s predu pásy a poskytuje pancier ideálny voči HEAT projektilom.

Pancier pri svojom zložení dáva približne 2x ochranu proti KE a viac než 2 proti HEAT pri stejnej hrúbke ako oceľ 4340 (obdobné vlastnosti ako RHa štandart). Pancier je koncipovaný pre jakž takž realizovateľny stupeň ochrany a rozloženie váhy.

Fyzické parametre pancieru:
Predok veže 60cm sklonených v dvoch rovinách o 30 stupňov (čo dáva spredu 60 stupňov a hrúbku 1,2m)
[Oprava výsledný pancier okolo 0,8m ďalších 0,4m vyriešených prídavným klínovým pancierom v štýle Type 99]
Boky a zadná časť veže 20cm pod uhlom 11 stupňov
Strop veže 30cm
Predná horná časť trupu 30cm pod uhlom 45 stupňov
Strop trupu 30cm
Boky trupu 20cm vydrži RPG-7V a 30mm muníciu s prídavným ERA pancierovaním by boky mali udržať HEAT muníciu zo 70 rokov, s elektromagnetickým aj najnovšie.
Zadná časť trupu 10cm tu sa hlavne spolieham na aktívnu ochranu. Keďže zadný pancier slúži aj ako dole vyklápacie dvere váha musí byť limitovaná kôli rozumnej hmotnosťi systému hydraulického (alebo iného) otvárania.

Zbrane a senzory:
Štandartná zbraň je upravená 120mm výsokotlaková L/44 použitá na Merkave ktorá poskytuje vysokú presnosť do 3km a je použiteľna v stiesnených priestoroch mesta, na väčšie vzialenosti sa použijú hypersonické scramjet penetrátory a riadené strely. Náboje v autonabíjači som koncipoval na dĺžku 1,2m čo by malo poskytovať dostatočnú výkonovú rezervu oproti dnešným APFSDS a ATGM strelám do budúcna. Všetka munícia je skladovaná vo veži, palebný priemer 40-45 kusov. Veža je dostatočne mohutná aby išlo použiť 140mm kanón (hydropneumatické odpruženie by to taktiež malo zvládnuť). Proti pechote a ľahko obrneným cieľom sú namontované na veži dve X-307 granatomety/ťažké ostreľovačské pušky. a samozrejme 7,62mm koaxial.

Senzorové vybavenie tvoria kamery do všetkých strán pre jazdu v meste, 3 otočné termovizie ktoré poskytujú panoramatiský obraz ktorý ďalej spracúva počítač a automaticky označuje potencialne cieľe
(krúžko pre humanoidov, kocka pre vozidlá a trojúholník pre lietadlá). Na zameriavanie kanónu by slúžili 2 malé špecializované termovízie z vysokým rozlíšením na malý pozorovací uhol, ktoré by boli vhodnejšie a zároveň podstatne lacnejšie než klasická dnešná termovizia v tankoch. Zameriavanie by sa tým pádom dialo na princípe merania posuvu pixelov na pasívnom senzore (princíp popísaný v diskusii o senzoroch http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=424 ... 19670e7e9f) čiže nedetekovaťelné. Samozrejmosťou je zosieťovanie, čo umožní maximálny bojový výkon a logistiku. Posádka bude najskôr tvoriť ešte stále troch členov (môj tank má síce 2 miesta, ale s výklopnymi sedadlami je možné napchať 3 členov bez redukcie panciera z volným miestom do širky 40mm) Skôr než na výklopný stožiar spolieham na lacné mini-UAV vďaka ktorým tank nepríde o temoviziu v cene 10 ročného platu člena posádky, Taktiež pásové mini roboty čoby prieskum v úzkych uliciach miest resp. obodoba mini Goliathov používaných Nemeckom proti Ruským tankom bude najskôr uvedená do činnosti a ľahko vypustiteľná zo spodného poklopu tanku.

Cena okolo 12-15mil $ pri dnešných cenách, reálny dátum nasadenia je okolo roku 2020-30. Vhodné pre krajiny USA,UK,Nemecko ktoré majú slabú toleranciu pre straty, vysoký technologický stupeň priemyslu, vyspelú ekonomiku, a predpokladaný úbytok populácie do budúcna, dvaja z nich taktiež vlastnia 3 dekády staré MBT.

Ty scramjety s pocatecnim urychlenim pomoci kanonu jsou zajimavy napad (jestli se to tu uz nediskutovalo)

MW laser je MicroWave nebo laser o vykonu 1MW (dulezitejsi je as spise energie vystrelu nez jen vykon)? Pokud sem spravne pochopil ze to ma sestrelovat UAV tak si neodpustim skepsi nad tim zda do roku 2030 bude k dispozici laser dost skaldny aby si ho mohl jen tak mimochodem instalovat do tveho uz tak nabuchaneho tanku (140mm kanon, hybridni pohon ...). Rekni alespon neco malo o tom jaky druh laseru by to mel byt chemicky ( COIL / HF ), plynovy (CO2), gasdynamicky, polovodicovy ?
A teda prijde mi trochu pritazene za vlasy aby vykonovy laser fungoval jako zalozni dalkomer. Regulace vykonu takoveho laseru je v celku problem.

Co ta wolframova deska pouzitelna na zahrabani (proc zrovna wolframova?)

1 MegaWattový polovodičový laser, polovidičové lasery sú mrňavé a ľahké, aj keď MW sú zatiaľ len vo vývojovej fáze, o 100KW som o úspešnom dokončení vývoja čítal už dávnejšie. U polovodičových je regulácia výkonu už zvládnuta, vezmi si napaľovačky

140mm kanón je ako potenciálny upgráde, vývoj munície možno vylúči jeho potrebu. Laser je ten fialový valec montovany v strede na veži tanku čiže veľkosť kanónu na neho nemá vplyv.

Ohľadom wolframu, je na to najidealnejší kov a spodná časť má menší priestor pre pancier vďaka nízko umiestneným elektromotorom, deska s vysokou hustotov je ideálna proti KE munícii a teoreticky poskytne okolo 2,5x lepšiu ochranu pri stejnej hrúbke ako Rha.

aha tak pokud lze vyrobit polovodicovy laser s 1MW kontinulaniho vykony tak je to asi docela v pohode (hlavne kvuli ucinosti). Ale nikdy jsem neslysel ze by se v nejakych slozitejsich aplikacich (kde potrebujes vysokou kvalitu svazku) s polovodicovymi lasery pocitalo. Poradne nevim proc (nemas odkaz na ten clanke o 100kW polovodicovem laseru?), co me tak ze skoly napada:
1] aktivni prostredi polovodicove laseru je z principu extremne male, s extremni proudovou hustotou a extremnim laserovym ziskem => vetsi laser je dost problem uchladit
2] Typicky polovodicovy laser sviti z hrany heterostruktury. Hloubka je dana zesilenim, sirka je dana principielne. Zvysovat vykon lze prakticky jen 1D zvetsovanim delky hrany. Teoreticky jde delat vrstveny sendwitch kde je naparenych nekolik heteroprechodu nad sebou, to ale zas jeste zvysuje hustotu vyvijeneho odpadniho tepla, a je to taky hodne darhe.
4] Laser ktery sviti z hrany a ma kratke aktivni prostredi ma znacne divergentni svazek je potreba ho fokusovat cylindrickou optikou. Nevim jestli kvalita svazku z laseroveho ukazovatka je dostatecna na sestrelovani letadylek na vetsi vzdalenost. Mozna jo.
5] V pripade baterie malych laseru slozenych do jednoho velkeho (coz je asi z hlediska uchlazeni asi jedina cesta) ta fokuzacni otika muze byt docela problem. To ale rozhodne neni k uzitku pro nejakou interferometrii nebo neco slozitejsiho, protoze jednotlive lasery by nebyly vzajemne koherentni.


Slibne by byly polovodicove lasery ktere sviti z plochy namisto z hrany. Moc jsem o takovych neslysel, ale v principu asi jejich vyroba mozna je, pouze je asi trochu problem ze heterostreuktura nemuze byt vyrobena na klasickem tlustem waferu (protoze polovodicovy substrat by svetlo pohltil nez by doslo k zrcadlum) ale musela by byt tesne mezi dielektrickymi vrstvenymi zrcadly, a to cele by muselo byt na nejake intenzivne chlazene podlozce.

Na vyhľadanie ti stačí google zadaj 100kW semiconductor laser, niečo už vyleze. V predvádzaných projektoch techniky budúcnosti tie výkonné lasery celkom často predvádzajú a armáda si ani obludy nemôže dovoliť takže sa tým malým rozmerom dá celkom veriť, každopádne s civilnym sektrom sa zatiaľ nechceli podeliť o svoje znalosti zhotovenia teda aspoň ja o tom neviem. Takže na tvoje teorie Ti zodpovedať neviem.

Pánové(Ionor,Alchymista,Skelet) uznáván váhu vašich některý argumentů,jdu si odpočinout od počítače a celé to vklidu promyslet. Nyní odpovím je na pár věcí Ionorovy.

Ionor: Nechci se samozřejmě přít,spíš dojít k nějakému závěru,nebo kompromisu. K tomu jsou ale potřeba konkrétnější údaje, pověz mi třeba, z čeho konkrétně z Ikalova článku sis odvodil toto:

Akcelerácia s hybridným pohonom a elektromotorom poskytujúcim pomer 20 hp/t podá lepšie jazdné charakteristiky než diesel o dvojnásobnom výkone.

Nechci být rýpal,ale článek Ikaly je drsně obecný(a drsně kvalitní(myšleno bez ironie)) a přestože si myslím ,že jsem ho pochopil, nezdá se mi že by toto z něj plynulo. Ale pokud máš jiné zdroje či informace,či jsem v článku něco přehlédl, tak to zde uveď od toho je diskuze.

Tebou spomínané údaje o výhodách silnejšieho motoru sú len tvoja teoria, nie fakt.

No upřímně to ,zdali motor o vysokém objemu pracující v nižších otáčkách, bude mít nižší tepelnou stopu než motor o malém objemu ve vysokých otáčkách(takových aby stejnému tanku dal stejnou rychlost)je jen můj nápad a nejsem si zatím jist jeho správností,nicméně pokud máš na mysli toto:

Zvýšil jsem výkon motoru hlavně zvětšením objemu,tzn. že naroste hlavně točivý moment,motor tedy bude předávat velký výkon při nižších otáčkách(než stejný motor o nižším objemu)..Takže k dosažení stejné rychlosti(pro překonání stejných jízdních odporů)bude motor o velkém objemu potřebovat nižší otáčky a nižší převodový poměr,kdežto stejný motor o nižším objemu(a výkonu) bude muset pracovat na vyšší otáčky při vyšším převodovém poměru(protože má menší točivý moment). Např. pro rychlost 20km/h v bahnitém terénu bude muset malý motor jet na dvojku při otáčkách např.1800 za minutu. Motor o velkém objemu pak na čtyřku při ot. např. 1200 za minutu.

Pak tato úvaha je naprosto správná. Na netu jsem našel pěkný článek jež to rozebírá:http://www.motorkari.cz/clanky/jak-na-t ... 13445.html

Mohu se samozřejmě mýlit,ale z tohoto článku a mých znalostí mi plyne,že motor o velkém objemu pracující tak, aby dal tanku stejnou(a ne větší) rychlost jako motor o malém objemu, bude mít(pouze v tomto režimu) jen o několik relativně málo procent větší spotřebu než malý motor. Jinými slovy instalací motoru o vysokém výkonu dosaženého zvýšením objemu mohu jezdit jen s o něco málo většími náklady na provoz(a budu mít stejnou spíše však o něco lepší dynamiku)a pouze v případě nutnosti využít rezervy ve výkonu(pak samozřejmě spotřeba prudce vzroste).
Jak ale řikám,mohu se mýlit.

Na ostatní argumenty neumím zatím odpovědět.

No porovnaj si trebars M113 Gavin, s Abrámsom a Leopardom 2.
Najlepšie jazdné vlastnosti má hybridná M113 aj keď má najnižší pomer výkonu. Aj v rámci Paľby tu máš tieto stroje rozpísané takže nebude problém. Porovnávať technológie motoriek a tankov je trochu od veci, hybridné motorký narozdiel od pásových vozidiel nejdu veľmi do módy stejne tak s plynovou turbínou, diesel v motorkách tiež nepatrí medzi najpouživanejší.

Zajímavé návrhy (i Petra i Ionora).
K prvnímu návrhu měl výtky už Ionor a v podstatě souhlas, snad jen, že jsi Petře děsně optimistický co se týče ceny, ta by se vyšplhala na min. 7,5 mil. dolarů.
K návrhu Ionora. Zatím jsem to jen rychle proletěl a snad jen dvě věci.
Za prvé jsem si nevšiml (možná to tam je a jen jsem nepozorný) jak řešíš rychlou výměnu motoru a dále toto: "Na zameriavanie kanónu by slúžili 2 malé špecializované termovízie z vysokým rozlíšením na malý pozorovací uhol, ktoré by boli vhodnejšie a zároveň podstatne lacnejšie než klasická dnešná termovizia v tankoch."
Upozorňuji, že zmenšování termovize a přitom zvyšování rozlišení (což skutečně potřebuješ, jestli chceš měřit vzdálenosti stereoskopicky) jde z fyzikálního hlediska proti sobě. Jen tak pro zajímavost termovizní objektiv o průměru 5 cm má stejné max. rozlišení jako objektiv o průměru 3 mm v optické části spektra. Rozlišení na vzdálenost 3000 metrů bude při 5 cm optice 70 cm a to navíc v naprosto ideálním případě.

Motor je vzadu a zadný pancier slúži zároveň ako padacie dvere, je to 10cm takže to unesie v pohode aj váhu powerpacku. Motor sa najprv vysunie na tieto dvere ktoré budu v otvorenom stave zarovno s podlahou a následne sa powerpack vytiahne na kladke údržbárskeho vozidla.

Takto, dnešné termovizie môžu mať senzorové body aka pixely o veľkosťi pod 18μm. Tieto termovizie ale za podmienky, že budú mať vysokú citlivosť čo zvykne byť problém u termovizii z mrňavými bodmi, musia byť malé aby bola aj cena prijateľná. Ale vysokocitlivé temovizie z malymi pixelmi už su (HgCdTe termovízie sú dostatočne vyspelé pre tento účel). Veľké termovizie pre tento účel ani nemajú zmysel, keďže podstatná je stejne len senzorová hustota v úzkej horizontálnej oblasti.

Nepochopil jsi mně. Velikost jednotlivých pixelů je jen jeden z problémů navíc řešitelný použitím kvalitních materiálů (tebou zmiňovaným HgCdTe) nebo metodami časové integrace TDI a skenováním.
Problémem jsou difrakční efekty spojené se zobrazením. Proto nemůžeš moc zmenšovat optiku, spíše naopak pokud chceš ještě pomocí termokamery měřit vzdálenost.

Termovizia pre účely zameriavania nemusí byť veľká len široká, ako som už spomenul, tenký obdlžník z hustou sieťov senzorov stačí. Šírka samozrejme zmenšovať veľmi nejde, ale oproti klasickým termovíziam bude mať len frakciu plochy, čiže je oproti ním menšia. Tak som to mal namysli.

Ionor - dalo mi trochu práci se v tom dokonale orientovat ale myslím, že i tak se mi to nepodařilo úplně.

Každopádně musím ocenit komplexnost Tvého návrhu.

Velmi mě zaujalo usazení věže do zadní částo strojového spodku. Myslíš si že je to ideální nebo dostatečně ergonomické řešení?

Máš to počítači. Skus si otočit kanón do polohy úplně vzad a zkus se potom podívat jakou délku vozidlo bude mít. Nepřipadá mi to zrovna dobré - mě z toho totiž vychází délka ca 13 metrů.

Dále si skus vytočit kanón do polohy úplně v pravo a vystřelit. Nehrozí díky této excentričnosti přílišné torzní namáhání strojovného spodku? To i v případě kalibru 120 mm. Co potom Tebou uvažovaný kalibr 140 mm

Tím nijak nezpochybňuji ten kus práce co jsi odvedl. Jdu na Tebe s tím co mě napadlo při prvních dvou přečteních. Při dalším se třeba ozvu zase.

Rabo - co si o tomto projektu myslíš Ty?

Ohledne toho "namahani podvozku vystrelem" - pro me je tezko si predstavit, skusim odhadnout - vystrel vyrobi nejakych 20MJ energie, hmotnost hlavne je 1000kg, hmotnost projektilu max 20kg => energie zakluzu 20MJ/50 = 0.4MJ energie, pri zakluzu 0.8m to je to nejakych 500kN ~ 50tun ..... no je to vlastne vic nez jsem cekal ale ani nic strasneho, zrychleni pusobici na tank by bylo ~1g

Dobře a ta délka v krajní poloze kanónu vzad?

Približne 12m.
Viem, že pre mesto to nieje práve idealne, ale tam počítam hlavne s použitím X-307 ktorý by mal vyriešiť väčšinu problémov.

Ohľadom kanónu problém u vozidla nad 50t nebude, vezmi si čo sa dávalo na T-64, v prípade problémou je tu možnosť prekonstruovať vež na XM-360 kanón pôvodne stavaný pre FCS 40t tank zo zhodným výkonom. Každopádne aj keď je kanón vzadu, na zadné ako Sheridan po každom výstrele to vďaka váhe predného panciera skákať nebude

Ohľadom torzných síl pri streľbe do boku, vezmi si, že podobne umiestnenie majú 155mm NATO pásové artilérie, kde je veža prakticky vždy vzadu. A pokiaľ viem 50t artilérie nepotrebujú veľmi ani tie podpery ktoré sú u ľahkých nutnosťou. Pri streľbe do boku z výskoku zas na stabilizáciu tanku pôsobí momentum značnej váhy.

Jistě kolego. Ale u samohybného děla se nepočítá s tím, že bude střílet za jízdy což je u tanku běžný předpoklad. Jestli samochodka potřebuje moc nebo málo opěrné teleskopy nevím ale pokud by je nepotřebovaly tak by je neměla.

Umístění věže vzadu by ve městě by až tak asi nevadilo, mě to jen tanku nesedí - a tank navíc střílí i vzad je-li opravdu nutno a to si v této konfiguraci neumím představit. To je dálka jako stodola.

tak ale zase je to kratsi kdyz je hlaven otocena dopredu, a treba pri prevozu. To je podle me vyznamejsi nez tech par pripadu kdy tank strili dozadu odhaluje nepriteli nejzranitelnejsi mista a jeste si stoupnul tak blbe ze nema misto za sebou (odkud prijel). Podle me je dulezitejsi mit dobre parametry v tech vetsine pripadu kdy je tank pouzivan spravne podle dokriny nez v tech par pripadech kdy uz je to stejne spatne. Takova situace se docela i tezko predstavuje, ze je tank zaparkovany mezi barakama kam jeste nejak slozite zacouval (aby nemel misto za sebou) a najednou potrebuje honem otocit 120mm kanon aby strelil do te zdi o kterou se zadkem opira, to uz spise pouzje nejake ty lehci zbrane.

podle me maji tanky vez uprostred proste kvuli tomu ze maji vzadu motor, nemyslim si ze by argunet "je priliz dlouhy kdyz strili vzad" se pri desingu tanku nejak moc resil.