Pár komentárov odo mňa...
Lord píše:S některými tanky to bylo jak píše Fidler. A ostatní masa tanků byla "nebojeschopná" hlavně z jiných důvodů, které v článku zmiňuji - tedy špatná logistika (benzín, munice). Malá soudržnost tankových divizí pod tlakem nepřítele. Špatná koordinace jednotlivých sborů, neschopnost Rudé armády zorganizovat solidní protiútok proti mobilním německým tankovým divizím, apod.
Ad1) Logistika - Toto je jedna zo "záhad" počiatočného obdobia vojny. Nedostatok benzínu vs. neschopnosť zorganizovať ich dodávku zo skladov k jednotkám.
Túto vec rozoberá aj Solonin v knihe
http://www.martinus.sk/?uItem=84453 v súvislosti z pokusom sovietskych mechanizovaných zborov o útok v prvých dňoch vojny. A čuduje sa, že sovietsky velitelia vo svojich hláseniach uvádzajú nedostatok benzínu ako jednu z príčin ich neúspechov, kým podla hlásenia F.Haldera išli tankové jednotky z 1/3 na "sovietskej" nafte a benzíne.
Pozri: M.SOlonin, Opravdový den M, Naše Vojsko 2010, str. 306-307 (tu sa odvoláva na a) Skritaja pravda vojny, Sbornik dokumentov. Red. P.N. Kňaševskij. Moskva 1992, str. 351
b) Franc Galder: Vojennyj dněvnik, T.3. Moskva Vojenizdat 1971.
- Rovnako aj reálne existujúci nedostatok protipancierových nábojov rozoberá Solonin na stranách 126-132, kde píše o zatknutí ľudového komisára "výroby streliva" Sergejeva a jeho námestníka (neskôr boli popravený) na konci mája 41. Je to paradox, lebo klasických šrapnelových nábojov dokázali sovietske fabriky vyrobiť slušné množstvo ale zákazka na protipancierové náboje celkom prepadla.
Ad2) Malá súdržnosť /zlá koordinácia: tu bude príčina pravdepodobne v tom, že okrem plánu krytu mobilizácie a plánu "ešte niečoho ďalšieho" nemali sovietsky velitelia k dispozícií nič čo by sa aspoň vzdialene podobalo na inštrukcie čo robiť pokiaľ na nás nepriateľ nečakane zaútočí.
Lord píše:Ovšem podle mého názoru by zas nemělo docházet k opačným myšlenkovým zkratkám a rezolutním názorům o "sovětské hrozbě". Protože jak vidíme Rudá armáda měla značné nedostatky. Samozřejmě je otázkou na kolik si toho byli odpovědné osoby vědomi.
Súhlas do extrémov by sa nemalo zachádzať.
Avšak tu by som zopakoval svoj už skôr vyslovený názor, že by sme rovnako nemali hodnotiť strategickú situáciu z pozície našich dnešných znalostí, keď už vieme "čo sa stalo".
Napríklad sa stále opakuje, že stalin bol "údajne" z výsledkov ČA počas vojny z fínskom rozčarovaný a že si "uvedomil/mal uvedomiť" v akých strašných problémoch sa nachádza. Následne sa mal báť "wermachtu" a mal sa snažiť za každú cenu vojnu oddaľovať. Lenže stalin sa choval nelogicky a to sa zase vysvetľuje jeho údajnou tvrdohlavosťou a odmietaním všetkých varovaní. Lenže tu zase chýbajú stenografické záznamy rokovaní ktoré by to potvrdzovali a tiež chýbajú plány strategickej obrany (pričom plány "krytu mobilizácie" sa nedajú považovať za operačné plány).
Dzin píše:Ono to má lae ještě jeden rozměr. V jistém smyslu je tvrzení, že RA měla nedostatek moderních tanků na zastavení německého přívalu relevantní. Asi takhle:
Ano, je když budu hodnotit starší sovětské tanky, jejich TTD nejsou tak zásadně horší, než u německé techniky obvzláště v počtech, kterých jsou nasazeni (potom určitě minimálně částečně vyvažují lepší kvalitu PZ III a IV). Ale pokud se podíváme na realitu boje, pouze jednotky s tanky T-34 a KV dokáží bojovat s Němci, jako rovní s rovnýma. Všechny ostatní tají jako sníh na poušti. Jendoznačně se zde projevilo, že pouze vynikající kvalita techniky T-34 a KV dokáže nahradit diletantismus Sovětů a vyrovnat tak výborné operační umění Němců. Proto se vyšším velitelům musela situace jevit tak, že jednotky vybavené moderními tanky bojují a ostatní jen ztrácejí. Proto z tohoto pohledu se jejich žehrání na nedostatek nových tanků nemůsí jevit jako poválečná propaganda, ale odraz jejich rozpoložení a má v sobě určitý reálný základ.
Dalo by sa súhlasiť, lenže zase sú tu ďalšie a ďalšie otázky (mnohé už nikdy nevyriešime) napríklad: diletantizmus veliteľov ČA. Tu budem súhlasiť, že najmä stredný veliteľský zbor ČA bol v omnoho horšej situácií než wehrmacht, čo sa týka profesionality dôstojníkov. Ale pravdepodobne už nikdy nebudeme schopný určiť , či ich neschopnosť a zaostávanie za nemcami bola takého rozsahu aby sa tým dali vysvetliť tieto porážky.
A čo sa týka stretov T-34/KV vs. PzKfw III (z 50mm kanónom)/Pzkfw IV tam je treba doplniť aj ten fakt, že ani "panzerwaffe" jednoducho nemala toľko tankov aby dokázala pokryť celé bojisko / aby zároveň získala niekoľko násobnú prevahu (pretože aj PzKfw III/IV majú poruchy a bojové poškodenia).
kacermiroslav píše:Tady bych jako ukázku informací z let komunistického režimu ukázal debaty se svým bývalým sousedem. Jeho táta táhnul se Svobodou z Buzuluku do Prahy (znali se dobře i osobně) a tak pořád soused i pivka mlel, jak měli Němci super techniku po celou dobu války atd. Horko těžko mohl rozdýchávat, když jsem začal chrilit parametry Pz. I, Pz II, počty a počty ruské techniky v roce 1941. Nedokázal to prostě pochopit, když jeho táta tvrdil něco jiného (ten o tažení se Svobodou napsal i knížku:-), nedokázal pochopit to, že Němci se tak hluboko na ruském území mohli ocitnout jen díky naprostému diletantskému vedení války ze strany Sovětů a že Ti se pak de facto učili bojovat za pochodu a za každou chybu a zkušenost tvrdě platili.
Ono to nieje nič prekvapujúce. Človek si prirodzene pamätá skôr to krajšie. V tomto prípade išlo skôr o to, že bolo jednoduchšie veriť legendám o "monohonásobne prevahe" wehrmachtu a "zastaralosti" výzbroje ČA, alebo o "hlúpom a dôverčivom" stalinovi. Ak by si mali priznať, že v lete 1941 významná časť mobilizovaných záložníkov ČA jednoducho radšej dezertovala alebo ušla do lesov ako by mala bojovať a umierať za "stalinov raj" - bol by koniec legende o neprekonateľnej vyspelosti socialistického zriadenia a vedúcej úlohe VKS(b) v boji z fašistickým okupantom.