PALBA.CZ

Při troše dobré vůle to mohly občas zažít i vrtulové stíhačky...

Zní to hrozně, ale já to beru spíš z pohledu Japonců, kde to kolikrát bylo naprosto vstřícné...až do konečného objetí se letounů

Ano, Japonci byli svou vstřícností nejen vůči letadlům, ale i vůči lodím docela známí

Komet :-D ale to bude asi taky překlep

Hans S. píše:Většina ACM mi byla předávána přes letecké simy (+ konzultacemi), v dostupných knížkách toho zase tak moc není..i když teď docela nedávno jsem sehnal jednu dokonce českou (od českých autorů), velmi obstojnou, byl jsem mile překvapen. Tady u sebe ji ale nemám, abych dal autory a název..koupil jsem ji v Luxoru na Václaváku..a na těch 150 stránek byla drahá docela fest. Ale nelituju..pro základní uvědomění si charakteristik leteckého boje, jakožto boje v prostoru je to naprosto perfektní čtení - a dle mého názoru pochopitelné i pro lidi, kteří se o to do té doby nijak detailně nezajímali.

Takže konečně dodatek - ta kniha se jmenuje Letecká Střelba.
autoři: doc. Ing. Miroslav Janošek, CSc. a prof. Ing. Lubomír Popelínský, DrSc.

I když co jsem četl, tak se studenti dané Uni čertí, že je autoři vykradli - konkrétně jejich diplomové práce. Ale to je zajímavá informace spíš pro mě, jako studenta technické univerzity, než pro klasického čtenáře dané knihy
Jak už jsem psal, můžu vřele doporučit. Je tam sice pár % dezinformací (především historická technická fakta), ale klady rozhodně maximálně převládají.

trochu úsmevné čertenie, pretože študáci asi vykradli pár ruských príručiek
Nejaké som mal v rukách, mali názvy ako "osnovy aviacionnoj streľby" a bolo to "8. ispravennoe izdanie" asi z polovice 70. rokov, biblia hrubá nejakých 500 strán, plná vzorcov a nákresov. V republike ich bolo asi len zopár - a práve prof. Popelínský k nim mohol mať aj priami prístup.

Mal by som jednu otázku. Je mi jasné, že F 22 pravdepodobne nebude v režime EMCOM odhalena prostriedkami na odhaľovanie lietadiel na základe ich vyžarovaniu EM emisi. Mňa ale zaujma ako potom získa raptor kľúčovú výhodu first look, keď nemá zapnutý radar? V prípade, že sú na bojisku TAMARA a spol sú radar, pave pillar a iná špičková elektronika úplne zbytočné, lebo sa musia buť vypnúť, alebo tieniť. Raptor bude musieť potom radary zapnúť a nerátať zo stealthom- ako v prípade elektroniky ďaľšie vyhodené peniaze. Navyše bez stealthu je stroj dosť zraniteľný systémami PVO S 300 a duplom S 400 Triumf. Ak sú na bojisku tieto EM radary, tak má raptor prúser, to je podľa môjho názoru jeho najväčšia slabina. Ja viem mohol by na si pomôcť AWACSkom, ale je blbé, že stroj za 133 mil sa spolieha na oveľa zraniteľnejší AWACS. Je možné, že by v prípade absolútnej vzdušnej nadvlády by nemusel byť ohrozený, ale v konflikte z krajinou, ktorá má aspoň ako také( aj kvantitatívne ale aj kvalitatívne-Irán) letectvom, by boli pravdepodobne zničené aj napriek tomu (vraví sa), že dokáže pražiť elektroniku striel. Na AWACS, ktorý nie je stealth stačia aj Sa 6 aj staršie rakety, ktorými disponujú aj krajiny zo všeobecne zastaralou výbavou. AWACS upraží elektroniku jedej rakety, ale čo tak odpáliť ich viac na raz? Veď taký nemotorný stroj nemá ani teoretickú šancu vymanévrovať hoci aj starú strelu napr Sa 6.

Ak by sa mal F 22 Raptor porovnávať s inými strojmi a hodnotiť ho ako celok, malo by sa uvažovať aj zo systémami PVO, ako aj AESA aj EM radarmi. Totiž je rozdiel keď sa proti sebe pustí jedna letka Su 35 a proti nej letka F 22 a na zemi nič a v 2. prípade bude na zemi všetko vybavenie, čo protivník má. V reálnom konflikte 1. situácia nikdy nenastane. Drtivá väčšina súčastných konvenčných radarov by F 22 nezachytila skôr ako by ich ona zničila JDAMkou. EM radary však celú bojovú situáciu raptorovi výrazne sťažia. Pýtam sa: Dokážu EM radary (myslím tie najmodernejšie) F 22 aj uzamknuť do streleckého radaru, alebo PRESNE určiť jeho polohu ak by teda zapol radar? Dokáže F 22 raptor nejako svojím vybavením EM radary oklamať? Alebo má na vyššie uvedenú situáciu nejakú aspoň taktickú odpoveď?

Inač som názoru, že F 22 raptor je oveľa lepšie lietadlo ako Su 37, ale nechcem znova rozpútať diskusiu, ktorá tu už nie raz bola, takže prosím nereagujte na môj osobný názor.

P.S. Že nemám pravdu. Desí ma, čo mi vyšlo z hlavy proti môjmu najobľúbenejšiemu lietadielku...

Podľa mňa Raptor bude skutočne ,,super mega najlepší´´ iba vtedy, keď bude špica v BVR vynikajúci v dogfightu, bude aspoň trochu cenovo prijateľný, ale aj čo najviac nezávislý na akýchkoľvek silne zraniteľných prostriedkov typu AWACS a vobec nejakých radarových staniciach.

-AWACSy se zásadně nepouštějí do oblastí a letových hladin kde by hrozilo nebezpečí od 2K12 - v tohmel ohledu je spíš nebezpečí od stíhaček protivníka, jelikož je každý AWACS HVAA
-Radar Raptoru má LPI, a tedy není nutné jeho zaměření ani v případě vysílání
-Raptor dostane v budoucí verzi IČ čidlo jako F-35 nebo F/A-18E/F
-Umí zaměřovat nepřítele na záíkladě jeho vysílání
-Stačí když bude svítit jeden raptor, ostatním nasdílí informace přes datalink

Teraz tomu celkom nerozumiem, ale dik, že si mi moju úvahu aspoň čiastočne vyvrátil.

Ale radar zo schopnosťou LPI je schopný nebyť odhalený EM radarmi ANI keď svieti? A tak trochu off topic, ale radar AESA má hneď LPI, alebo je to špeciálna technológia? To sa týka predovšetkým nového IRBISU.

Dokážu radary na základe EM emisii ZAMERAŤ a ODPáLIŤ raketu? Alebo tak všeobecnejšie, môže akýkoľvek PVO systém (aj S 400 Triumf) na základe nahlásenej polohy od napr TAMARY odpáliť raketu na daný cieľ?

Radar Raptoru má LPI, a tedy není nutné jeho zaměření ani v případě vysílání

To znamená, že keď časť vysielacích/príjmacích prvkov / jeden radar. lúč / antény kategórie AESA budú zameriavať jeden cieľ. / ostatné budú napr. prehľadávať horizont, vyhľadávať, zameriavať iné ciele atď. / Ten to nezistí? Prečo? Bude sa to EM vlnenie správať inak, ako napr. v prípade radar. lúča z radaru kategórie PESA. Čím je dosiahnutá tá schopnosť LPI u radaru AN/APG-77, ktorú ostatné radary, aj AESA, nemajú?

Umí zaměřovat nepřítele na záíkladě jeho vysílání

Raptor má na svojej palube pasívne zariadenie schopné detekovať a presne zameriať EM vlnenie / radary, datalinky .../, na základe ktorého môže zameriavať cieľe ? Aké? Iného druhu, ako ostatné lietadlá / napr. RWR / ?

LPI je celý soubor vlastností znesnadňujících pravděpodobnost zaměření - od toho taky název LPI = Low Propability of Intercept - znamená tedy kromě toho úzkého svazku hlavně to, že radar skokově mění svoji frekvenci v rámci daného pásma podle pseudonáhodného algorytmu, a podle toho samého algorytmu si pak skládá obraz. Fór je v tom, že i pokud něco detekuje ten radar, než ho zaměří, ten už zase vysílá na trochu jiné frekvenci - a v následujícím zlomku vteřiny zas na jiné a zas na jiné...

Tedy ho teoreticky není moc dobře možné zaměřit ani palubním RWR.

A tohle LPI není samozřejmostí ani u AESA - je to dost náročný prvek navíc.

LPI je celý soubor vlastností znesnadňujících pravděpodobnost zaměření - od toho taky název LPI = Low Propability of Intercept - znamená tedy kromě toho úzkého svazku hlavně to, že radar skokově mění svoji frekvenci v rámci daného pásma podle pseudonáhodného algorytmu, a podle toho samého algorytmu si pak skládá obraz. Fór je v tom, že i pokud něco detekuje ten radar, než ho zaměří, ten už zase vysílá na trochu jiné frekvenci - a v následujícím zlomku vteřiny zas na jiné a zas na jiné...

A toto nedokážu iné typy radarov? Bol som v tom, že to je využívané u radaru AN/APG-77 / menenie frekvencie / hlavne pri viac režimovom fungovaní radaru - viac lúčov? / prehľadávanie priestoru, zameriavania iných cieľov atď./ Je možné aby to robili radary kategórie PESA, nie viac lúčové / to je pri PESA dosť ťažké /, ale s menením frekvencie? Ak je schopný skladať radar AN/APG-77 / tie "obrazy" / je možné, aby ho zachytil, obdobný systém?

rabo píše: Je možné aby to robili radary kategórie PESA, nie viac lúčové / to je pri PESA dosť ťažké /, ale s menením frekvencie? Ak je schopný skladať radar AN/APG-77 / tie "obrazy" / je možné, aby ho zachytil, obdobný systém?

Skokovú zmenu vysielacej frekvencie zvládajú aj rádiolokátory typu PESA.

LPI proti systémom pasívnej rádiolokácie (ako je Tamara) nie je dosiahnutá ani tak skokovou zmenu frekvencie, ako skôr účinným potlačením bočných smyčiek. Zmena frekvencie síce zameranie sťažuje, ale nie znemožňuje.
Podobne zmena frekvencie nezabráni zachyteniu pomocou palubného varovného prímaču, ale skomplikuje určenie smeru, vzdialenosti a identifikáciu typu hrozby.
V režime navádzania striel je použitie skokovej zmeny frekvencie komplikované tým, že rovnaké prepínanie prímanej frekvencie musí robiť aj strela, čo môže byť dosť nepraktické.

Boj s lietadlami typu AWACS:
Už staršie systémy PVO, napríklad S-200 Vega, mali dostrel na bežné ciele do 200 km, ale na ciele typu "rušič" bol dostrel väčší a v režime streľby na lietadlá typu AWACS dosahoval diaľku až do 300km, i viac. Je ta dané okrem iného tým, že pri streľbe na veľmi veľké diaľky bola volená odlišná trajektória strely - stúpala do veľkých výšok a väčšiu časť dráhy sa pohybovala po optimálnej dráhe s čo najmenšou stratou rýchlosti. AWACS je zároveň relatívne veľmi veľký a pomali manévrujúci cieľ, čo riadenej strele zjednodušuje koncové navedenie. Navyše je to cieľ s relatívne veľkou plochou pre zásah - kým proti cieľu typu stíhač je účinný polomer ničenia hlavice z S-200 cca 200 metrov, pre AWACS je to viac, niekde som čítal - až 350 metrov.

Skokovú zmenu vysielacej frekvencie zvládajú aj rádiolokátory typu PESA.

LPI proti systémom pasívnej rádiolokácie (ako je Tamara) nie je dosiahnutá ani tak skokovou zmenu frekvencie, ako skôr účinným potlačením bočných smyčiek. Zmena frekvencie síce zameranie sťažuje, ale nie znemožňuje.
Podobne zmena frekvencie nezabráni zachyteniu pomocou palubného varovného prímaču, ale skomplikuje určenie smeru, vzdialenosti a identifikáciu typu hrozby.
V režime navádzania striel je použitie skokovej zmeny frekvencie komplikované tým, že rovnaké prepínanie prímanej frekvencie musí robiť aj strela, čo môže byť dosť nepraktické.

To znamená, že keď je aj F-22A ožiarená radarom s rovnakou schopnosťou skokovej zmeny kmitočtu, má rovnaké problémy identifikovať typ hrozby, smer, vzdialenosť ,ako iné lietadlo ?

Samozrejme, čo platí pre jedného, platí aj pre druhého. To nie je ani otázka typu lietadla, ale schopností palubnej elektroniky, schopností varovného systému. Otázka potom je, ako je varovný systém urobený a čo dokáže. Zameranie ako také sa robí porovnaním signálu z dvoch alebo viac antén, teda na určenie smeru stačí teoreticky jeden impulz.
Dá sa predpokladať, že F-22 ho bude mať urobený veľmi dobre a so skokovou zmenou frekvencie už počíta a dokáže takéto signály spracovávať - teda dokáže potrebné parametre určiť (alebo aj nie ).

Rozhodně bych si nebyl jistý schopností přesně určit směr - to by musel RWR F-22 znát algorytmus podle kterého mění frekvence radar-vysílač.

Je možné to zachytit nějakým relativně "širokopásmovým" systémem, ale pak to pravděpodobně nebude tak přesné...

Zaujma ma ešte jedna vec. Na akú vzdialenosť môže robiť datalink a navádzanie strely? Dá sa na základe EM emisii ZAMERAť f 22

Datalink by mal fungovať v celom rozsahu diaľok streľby - teda v dostrele riadenej strely. Význam má práve pri streľbe na veľké diaľky, kedy je odraz cieľa príliš slabý pre poloaktívny systém samonavedenia a cieľ je ešte príliš ďaleko pre aktívny systém samonavedenia.
Treba si uvedomiť, že komunikácia pomocou datalinku je veľmi krátka, celá informácia je odoslaná v čase okolo jednej milisekundy, navyše relácie sú vyslovene náhodné, je to len korekcia pre navedenie do bodu stretnutia RS s cieľom.

Prosím experty, Ty co sledují novinky.
Je pravda co jsem našel na webu, že se vyrobil 100. kus Raptoru?
Prosím o nějaké ověření!

michan píše:Prosím experty, Ty co sledují novinky.
Je pravda co jsem našel na webu, že se vyrobil 100. kus Raptoru?
Prosím o nějaké ověření!

Je to tak, byl vyroben stý F-22 a předán letectvu. Skončí u 90. Fighter Squadron, Elmendorf AFB na Aljašce.