obc píše:Mě by zajímalo, zda se to někdy zastaví, nebo to časem ještě poroste o několik řádů. Dokonce ani Němci si nanárokují taková kvanta zničených tanků a to nebyli žádní troškaři. Ruští historici se zřejmě umí pohybovat jen v extrémech - buď neudávají ztráty skoro žádné, nebo naopak megalomanské.
Neviem prečo by sa uvedené čísla mali spochybňovať???
V oficiálnej poblikácií historikov GŠ OS RF: "Grif sekretnosti sňat" z roku 1993 (Red. G.F.Krivošejev, Vojenizdat 1993) alebo "1941 god: Uroki i vyvody" z roku 1992 (Red. V.P.Nelasov, Vojenizdat 1992) sa uvádzajú počty na rozhraní 23 000 až 24 000. Rozloženie tankov v Mech.Korpusoch je uvedené v článku N.P. Zolotov - S.I. Isajev: Bojegotovy byli..., In: Vojenno-istoričeskij žurnal č. 11/1993, s. 75-77. Hitler v jednom prejave na konci roka 1941 hovoril o zničených ruských tankoch, ale teraz neviem či spomínal 17 000 alebo 21 000.
Tanky samozrejme nikto reálne nespočítaval, ale vychádzalo sa z tajných hlásení Hlavnej Tankovej a automobilovej správy ČA. Zatiel som nikde nenarazil na spochybnenie tohto čísla.
---
Dzin píše:O to zajímavější je, že se Stalin, paranoik nad paranoiky rozhodle jako na potvoru věřit právě Hitlerovi. Zajímala by mě psychologická studie tohoto fenoménu. Osobně si myslím, že Hitler se choval podobně, jako Stalin a on si do něj projektoval sám sebe a tím se utvrdil, že je to "jeho člověk", u kterého dokáže přesně odhadnout jeho motivace.
Nechcem sa hádať a chytať za slovíčka, ale už som to jednom príspevku spomenul. Ide o to že nevieme a už nikdy nebudeme vedieť v akom psychickom rozpoložení sa nachádzal Stalin. Nemáme žiadne podklady ktoré by nám ho umožnili diagnostikovať. Toto treba brať do úvahy, lebo spomienky spolupracovníkov sú síce fajn ale žiaden z jeho spolupracovníkov nebol kvalifikovaný psychológ/psychiater aby mohol určiť príčiny Stalinovho chovania.
Ja si dovolím tvrdiť to, že Stalin sa javí skôr ako psychopat a Hitler skôr sociopat (uvedomujem si že som neodborník takže ide len o moju domnienku!!!):
http://afinabul.blog.cz/0809/psychopat-a-sociopat
...Psychopat: extrémne organizovaná osobnosť, mlčanliví, manipulatívny, vonkajšia osobnosť je často charizmatická a okúzľujúca, ukrýva svoju skutočnú osobnosť vo vnútri, avšak s ostatnými necíti, môže napodobňovať chovanie normálnych ľudí a tak sa javiť tiež normálne. Pri stretnutí človek so psychopatom a sociopatom má normálny jedinec tendenciu skôr uveriť psychopatovi, než sociopatovi....
...Z kriminálneho hľadiska sú činy sociopata zmätené, spontánne, vo výbuchoch násilia ľahko zabudne na usvedčujúci dôkaz, zatiaľ čo činy psychopata sú dobre naplánované, je ťažšie ho usvedčiť a niečo mu dokázať...
Dzin píše:Co se týká Stalina naopak armádou přímo žil a starat se o ní bylo jednou z jeho priorit. Kde si vzal opak?
Súhlas. Podla odtajnených a publokovaných záznamov zo Stalinovej pracovne (najpr. v 90tych rokoch to publikoval jeden odborný ruský časopis a neskôr to vyšlo aj knižne ako: Na prijme u Stalina, Tetradi (žurnali) zapisej lic, priňatych I.V.Stalina (1924-53 gg.) Moskva Novyj Chronograf 2008), tam predstavitelia NarKomu Oborony a GenŠtaba ale aj iných ľudových komisariátov boli dosť často. Overiť sa to dá aj na militaria.lib.ru kde je dostupný veľmi užitočný zborník "1941 god" Dokumenty Kn.1 & 2, Red.V.P. Naumov, Moskva Mežunarodnyj fond "Demokratija" 1998 (mám to stiahnuté a chystám si s toho spraviť preklad).
---
josefg píše:Když už, tak dnešní ruští hstorici včetně tebou jmenovaných uvádí číslo cca 24000. S tím, že v prvních měsících války přišli o 17 tisíc.
Pozor, pozor. Tu sa bavíme o začiatku roka 1939. Tu Solonin (in. 23. červen aneb opravdový "den M", Naše vojsko 2010) na str. 59 a 60 uvádza nasledovné:
a) Nemecko v jan.1939 - 71ks PzKfw III a 115ks PzKfw IV
Nemecko 1.9.1939 - 98ks PzKfw III, 211ks PzKfw IV a 280ks PzKfw 25(t) a 38(t)
B) ZSSR k 1.1.1939 - 11 765ks tankov vybavených 45mm konónom (typ T-26, BT-5 a BT-7). Celkový počet všetkých tankov v ČA k rovnakému dátumu je 21 110ks (zahrnuté aj tie s kanónom/húfnicou 76mm /zrejme BT-7A/ a ľahké tančíky z gulometmi)
Tieto údaje viz. M.I.Meľtjuchov: Upuščennyj šans Stalina, Moskva, Veče 2000, str 601 /je tam krásna tabulka z počtami tankov ČA od 1.1.1934 až do 1.6.1941 -
sovietska mierumilovnosť mala ostré a špicaté zuby 
/
josefg píše:oni stejně blbě, vedli i útočnou činnost. Často útočili do prázdna, a vjížděli do neprozkoumaného terénu, tak že jim mnoho vozidel uvázlo a pak neměli prostředky jak je vyprostit. Neuměli ani vydat rozkazy pro útok, tak že vojsko nevědělo kde se zastavit, kde budou doplňovat PHM apd., neuměli spočítat množství týlového zabezpečení, tak že technika zůstavala bez paliva, případně i bez střeliva. To všechno svědčí o tom že se léta výcviku příliš nevěnovali.
Dá sa suhlasiť, aj ked len podmienečne. Predovšetkým, a to treba zdôrazniť, dňa 22.6.41 ČA ešte nedokončila proces strategického rozvinutia podla svojho plánu. Je k dispozícií len hlásenie z 13.6.1941 kde sa Stalinovy referuje o priebežnom stave tohto procesu, ktorý mal skončiť niekedy okolo 10.7.41. A tam sa mimochodom o žiadnom 1. a 2. strategickom slede ČA nič nepíše (to je len dalšia sovietska legenda, viz. Jiří Fidler, FILMAG speciál 26/11, červen 2011

)
A ČA toto rozvinutie svojich jednotiek vykonávala najriskantnejším možným spôsobom : teda za prísneho utajenia, bez vyhlásenia otvorenej mobilizácie a pri normálnom režime železničnej dopravy!!!
Možnosti ČA k odrazenie náhleho útoku teda boli mimoriadne sťažené a svoje (a tu súhlasím) urobil aj slabý výcvik posádok. Tu ide o velmi zložitý problém, určiť čo z porážky ČA ide na vrub zlého a nedokonalého výcviku a čo na vrub chaosu spôsobeného nemeckou inváziou a
nerealizáciou "plánu krytu štátnej hranice počas (otvorenej) mobilizácie"
josefg píše:A co se Stalina týká, je notoricky známo, že se na rozdíl od Hitlera o armádu příliš nestaral co mu přišlo v hlášení to většinou akceptoval jako bernou minci.
???
No neviem neviem, nejaký odkaz na zdroj by nebol.
josefg píše:No vidíš a já jsem si práce současných ruských historiků vyložil trochu jinak než ty. Podle mne Stalin a s ním celé politbyro moc dobře vědělo o německých plánech. Nezapomeň, že v Německu bylo dost lidí pro které byl Bismark skoro jako pámbu a základ jeho poliky byl " za každou cenu držet mír s Ruskem.
Tak neviem, asi sme obaja čítali iného Meľtjuchova. Ja som na základe toho čo bolo publikované /vydané v JOTE ako Veľká Vlastenecká Katastrofa (red. A.Košelev)/ utvoril názor taký ako som uviedol v predchádzajúcich príspevkoch.
Je predsa rozdiel vedieť o všeobecných strategických zámeroch protivníka /momentálne "spojenca"/ a vedieť a poznať jeho dokumenty a operačné plány.
Zatiaľčo to prvé sa dalo celkom dobre odhadnúť, to druhé už je problém. Naviac ak aj sú k dispozícií informácie o prípravách na nejaký útok, dôležité su aj informácie o tom kedy to začne, kde sa to bude realizovať akými silami a z akým cieľom. A dobré je poznať aj celkovú silu protivníka aby sa dalo určiť, či už protivník završil rozvinutie svojich iváznych síl na hraniciach alebo ešte nie.
Ad: Bismarck - lenže je otázka či sp ludia na takých pozíciách aby mali k dispozícií (prístup k...) naozaj hodnotné znalosti/správy a nie len všeobecné politické informácie. Predpokladám že narážaš na rozhovor Veľvyslanca von Schulenburga z Dekanozovom, ktorý spomína Meľtjuchov (in. Veľ.Vlast.Katastrofa, JOTA, str. 168)
josefg píše:Proč by nemohli dát Stalinovi echo hned po schválení plánu Barbarosa na podzim roku 1940. Tomu by odpovídalo nejen provádění skryté mobilizace v Rusku, ale i existence řady dodnes utajovaných dokumentů a to ze dvou důvodů. Jak to vysvětlit lidem za prvé, tak i zachování agenturní síťě v Německu.
Echo by mu mohli dať, ale museli by mať prístup k smernici č. 21. A to by muselo byť najprv nejako doložené. Niečo také spomína aj Meľtjuchov, že informácia v tom to zmysle (že sa niečo chystá proti ZSSR) prišla naozaj už koncom decembra z Berlína a potom sa to rozviedka ZSSR (voj.atašé Tupikov) v Berlíne pokúšala ďalej overiť. lenža zároveň s tým prichádzali aj nemecké dezinformácie, britské "varovania" a k tomu kopec neoveraných fám a dalšieho spravodajského balastu.
josefg píše:Navíc R.A. nebyla zdaleka morálně pevná, podle současných ruských historiků z ní v první fázi bojů zdrhlo cca 5 000 000 vojáků.
Ano, aj o tom to píše Solonin a je to skutočnosť ktorú treba brať do úvahy.
Môj súkromný odhad(!!) je taký, že ČA v lete 1941 mala vo svojich radoch cca. 1/3 vojakov ktorý sa stotožnili zo Stalinovým režimom a boli ochotný zaň zomierať (to je dôvod prečo sa ČA celkom nerozpadla), cca 1/3 takých ktorý sa zo stalinským režimom nadobro rozišla a využila prvú príležitosť na dezerciu alebo skôr na "odchod domov" ak pochádzala práve z oblastí pod kontrolou nemcov. Týto ludia boli jednou z príčin ohromných problémov ČA. A ten zbytok bol váhajúci, jednoducho vzhľadom na vývoj vojenskej situácie nedostal možnosť/šancu (nebol postavený do tej hraničnej situácie) urobiť to osudové rozhodnutie či zostať brániť stalinský režim, bez ohľadu na následky alebo dezertovať.