PALBA.CZ

SpaceX zatim stale odpocitava pro liftoff dnes v 18.03, ale vzdali se pokusu o zachranu prvniho stupne. Automaticka lod na ktere se melo pristat byla navrzena pro operace v temer jakemkoli pocasi, nicmene atlantik je dnes extremni a v cilove zone jsou vlny vysoke jako tripatrove baraky a lamou se pres palubu pristavaci lodi. Vlivem podminek selhal i jeden z 4 lodnich motoru a udrzovani pozice je extreme narocne. Prvni stupen se pokusi o mekke pristani na plamenu na vodni hladinu, i v te extremni bouri. Ocekavana data budou velmi zajimava, nicmene preziti neposkozeneho prvniho stupne je velmi nepravdepodobne.

JiK: pokud vím, tak přistávací plošina je schopná udržet stabilitu pro přistání na vlnách do tří metrů - v době startu se potýkala s osmimetrovými... Jinak mise úspěšná, družice je na správné dráze, první stupeň dosedl ve vzdálenosti do deseti metrů od cílového bodu.

Z Mesiaca vidíme vždy maximálne 59 percent. Aby sme mali predstavu ako vyzerá zvyšných 41, pripravila NASA vizualizáciu, ktorá ukazuje odvrátenú stranu nášho satelitu. Video je na konci článku.

Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/7641347/pozrite-si ... z3RdQkYCZx

Díky. Mají to moc pěkné , kluci z NASA . Člověk by čekal , že to nebude stejné jako z přivrácené strany. Ale je. Ze záběrů Luny 3 ,když to fotla poprvé byli mnozí taktéž udiveni,vždyť je to stejné.

Európska kozmická sonda Rosetta sa v sobotu priblížila ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko len na vzdialenosť šiestich kilometrov a urobila veľmi podrobné fotografie jej povrchu.
Oznámili to vedci z riadiaceho centra misie z Európskej kozmickej agentúry.
Snímky zhotovené počas blízkeho preletu sondy by mali doraziť na Zem v pondelok. Vedci by tak mali získať detailné údaje o podobe a rozmeroch kométy.

http://tech.sme.sk/c/7646910/sonda-rose ... z3RncdKBYI

Slovensko v pondelok uzavrelo zmluvu s Európskou vesmírnou agentúrou, na základe ktorej sa krajina stane spolupracujúcim štátom tejto medzinárodnej organizácie. Bratislava tak získa širší prístup k informáciám v oblasti kozmických aktivít a výskumu. „Pre nás je to zavŕšenie mnohoročného procesu, keď sme sa zapájali čoby pridružený člen do projektov vesmírnej agentúry. Teraz získame väčšie možnosti podieľať sa na vedeckom výskume,“ povedal minister školstva Juraj Draxler, ktorý spomínanú dohodu podpísal so zástupcom ESA Karlheinzom Kreuzbergom. Text zmluvy parlament schválil koncom januára.
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/3 ... agenturou/

Progress letí k ISS
Z kosmodromu Bajkonur v Kazachstánu odstartoval Sojuz-U s nákladní lodí Progress M-26M, která dopraví zásoby posádce Mezinárodní vesmírné stanice
http://www.denik.cz/ze_sveta/z-bajkonur ... 50217.html

Arianespace porazila SpaceX
Satelity GEO-Kompsat 2A a GEO-Kompsat 2B vynese do vesmíru Arianespace. Korea si Arianespace vybrala po delším rozhodování. Nakonec převážila důvěra v dlouhodobou spolehlivost Ariane 5 (47 úspěšných startů). Jako reakci na ceny SpaceX zavedla Ariane "dvojmontáž" užitečné zátěže a tak lze najednou vynést dva satelity...
http://spaceflightnow.com/2015/02/16/ar ... atellites/

Holandská nezisková organizácia Mars One, ktorá chce na neštátnej báze zorganizovať vybudovanie základne s ľudskou posádkou na Marse, zúžila výber svojich kandidátov pre let na sto ľudí.
Je medzi nimi aj Češka Lucie Ferstová. Projekt ju nadchol a neodradila ju ani skepsa vedcov, ktorí upozorňujú na ťažkosti takéhoto plánu, informoval v utorok spravodajský portál idnes.cz.
Na začiatku bolo záujemcov o let na Mars až 200-tisíc. Po dvoch vyraďovacích kolách ich zostáva 100 - polovicu tvoria muži, polovicu ženy. Drvivá väčšina uchádzačov je vo veku do 45 rokov.
Dvadsaťpäťročná Ferstová je jedinou Češkou, ktorá do tretieho kola výberu prešla.

http://tech.sme.sk/c/7651651/medzi-vybr ... z3S1ikYmJK

petrp píše: Arianespace porazila SpaceX
Satelity GEO-Kompsat 2A a GEO-Kompsat 2B vynese do vesmíru Arianespace. Korea si Arianespace vybrala po delším rozhodování. Nakonec převážila důvěra v dlouhodobou spolehlivost Ariane 5 (47 úspěšných startů). Jako reakci na ceny SpaceX zavedla Ariane "dvojmontáž" užitečné zátěže a tak lze najednou vynést dva satelity...
http://spaceflightnow.com/2015/02/16/ar ... atellites/

Už si pripadám ako v Kocúrkove.Vyplýva mi z toho že Ariane 5 mala nosnosť na vynesenie dvoch družíc,ale doteraz vynášala len jednu?Štart rakety stojí desiatky miliónov a oni až teraz zavedú(vyvinú) vynášanie dvoch družíc .
Kto financuje Ariane?Je to štátna firma alebo súkromná?

kenavf: platí to vlastník družice - jenže ti už podle všeho začali přecházet ke SpaceX - pokud jim Ariane přijde drahá a nechtějí do Číny či Ruska. "Dvojmontáž" ovšem neřeší vše, pokud ovšem poslední stupeň nedokáže po oddělení první družice odtáhnout tu druhou někam jinam.
Jinak ovšem rakety často létají s nižším nákladem, než kolik činí nosnost - prostě není jiná varianta... Občas se ovšem zbytek nosnosti zaplňuje třeba cubesaty...

kopapaka píše:...Jinak ovšem rakety často létají s nižším nákladem, než kolik činí nosnost - prostě není jiná varianta... Občas se ovšem zbytek nosnosti zaplňuje třeba cubesaty...

Má pravdu předseda - buď jedna těžká, nebo dvě lehčí :-) Jako sekundární náklad byly například vyneseny všechny radioamatérské a jiné studijní družice, jako například Iridium. U dvojmontáže je možnost umístit druhou jinam - pozdějším vypuštěním a navedením na správnou dráhu vlastními motory. Vše je jen o spočítání správné dráhy...

Oslavuje dvadsaťpäť rokov. Možno najslávnejšia snímka Zeme, akú kedy vesmírna sonda zhotovila, prezývaná „Pale Blue Dot".
Americké zariadenie Voyager 1 sa vtedy, dňa 14. februára 1990 nachádzalo za obežnou dráhou Neptúna, keď Carlovi Saganovi napadlo obrátiť kameru naspäť k domovu - a zhotoviť posledné, rozlúčkové zábery.
Na snímkach sa napokon okrem slávnej bodky predstavujúcej našu Zem objavili aj Neptún, Urán, Saturn, Jupiter a Venuša. Mars mal nedostatok slnečného svetla, takže ho nebolo vidieť. A Merkúr bol zase príliš blízko k našej hviezde.

http://tech.sme.sk/c/7650108/malicka-mo ... z3S4z8qvoe

Technika z roku 1977 :-)
Voyager 1 se dnes nachází v mezihvězdném prostoru, ve vzdálenosti 130 astronomických jednotek (19,5 miliard kilometrů), tedy přibližně 3× dál než před 25 lety a stále funguje a stále komunikuje se Zemí...



http://www.tajemstvi-vesmiru.cz/voyager ... -kilometru

http://www.tajemstvi-vesmiru.cz/satelit ... t-stihacky

Jestli se to zrealizuje, tak bude mene kosmickeho smeti z nosnych raket.

Beda píše:http://www.tajemstvi-vesmiru.cz/satelit ... t-stihacky

Jestli se to zrealizuje, tak bude mene kosmickeho smeti z nosnych raket.

Dopraviť 50kg satelit za 1mil USD(20000USD/kg) sa mi nezdá tretina súčastných nákladov.Skôr by som to videl na rýchly spôsob dopravy vojenských družíc určených na sledovanie konkrétnej bojovej operácie niekde vo svete(neviem či 50kg družica také niečo dokáže).Skôr fandím(prespektiva výrazného zníženia ceny) SpaceX a ich znovapoužiteľnému 1.stupňu.

kenavf píše:...Skôr by som to videl na rýchly spôsob dopravy vojenských družíc určených na sledovanie konkrétnej bojovej operácie niekde vo svete - neviem či 50kg družica také niečo dokáže...

50kg je velmi slušný macek! Vem to tak, že dnešní Cubesaty mají hmotnost 1.3kg (!!!) a co dokážou. Váha elektroniky je zanedbatelná vůči mechanice a hlavně napájecím zdrojům. A při technologii palivových článků je rezerva dostatečná na velmi solidně vybavenou krabici na orbitě...

Palivový článok má veľmi obmedzenú kapacitu danú zásobou paliva a okysličovadla (na družicu musíš dať aj okysličovadlo).

---

50kg za milion $ je 20 000$ za kilogram, to je síce tretina súčasnej ceny, ale len pre americké rakety Delta alebo Pegasus pre DoD, rus dopravuje sojuzom ~7500kg za ~60-75 milionov$, teda zhruba 8000-10000$ za kilogram - a číňan ho je ešte schopný "podliezť". SpaceX sa svojím Falconom snaží dostať aspoň na "ruskú" cenu za kilogram.

---

Limit nie je hmotnosť elektroniky, ale priemer a hmotnosť objektívu, aby mal nejakú požadovanú rozlišovaciu schopnosť, aj teda definitívne obmedzený Rayleighový kritériom sin(theta) = 1,22 (lambda)/D, kde theta je uhlová rozlišovacia schopnosť, lambda vlnová dĺžka a D priemer objektívu. takže s 50cm objektívom rozlíšiš z výšky ~300km (v zelenom svetle ~500nm) objekty s rozmerom asi 10 metrov, s päťmetrovým asi meter. Existujú aj počítačové metódy skladania obrazov, kde sa to dá ešte vylepšiť, až asi na jednu tretinu, ale to už mohutne vznikajú aj obrazové artefakty, podobne ako u špeciálnych snímačov s rôznymi trikmi v konštrukcii - a tie treba celkom zložito analyzovať a vylúčiť.

---

Podľa mňa je to skrytý vývoj protidružicovej zbrane

Alchymista píše:..Existujú aj počítačové metódy skladania obrazov, kde sa to dá ešte vylepšiť, až asi na jednu tretinu, ale to už mohutne vznikajú aj obrazové artefakty, podobne ako u špeciálnych snímačov s rôznymi trikmi v konštrukcii - a tie treba celkom zložito analyzovať a vylúčiť.

---

Čo by sa stalo keby sa vyslal "ďalekohlad" v tvare podobnom ako delostrelecký diaľkomer,kde by boli objektívy 5m od seba,pomohlo by to v rozlíšení.(niečo podobné ako sa teraz stavajú dve observatória 200m od seba a pozorujú ten istý hviezdny objekt ale s lepším rozlíšením)

Alchymista píše:.
Podľa mňa je to skrytý vývoj protidružicovej zbrane

Tento spôsob už dávno vyskúšali,leda že by to bol ďaľší level.

Ten nápad s ramenami celkom iste nie je nový - je to ale extrémne náročné na realizáciu, požiadavky na presnosť sú dané vlnovou dĺžkou použitého svetla, stavá sa tak vlastne veľmi presný inteferometer.
Problém je, že pri astronomických prístrojoch máš viacmenej bodový zdroj svetla a ten chceš "nejak" zväčšiť a rozlíšiť prípadné detaily. Spracovávaš teda interferenčné obrazce jedného alebo niekoľkých málo "bodových" zdrojov, takže si schopný určiť, ktorý interferenčný obrazec ku ktorému "bodovému" objektu patrí.
To v prípade "scény" pri zobrazení zemského povrchu rozhodne neplatí, interferenčných obrazcov je príliš veľa a navzájom sa prekrývajú, takže sa nedajú "izolovať" a spracovať.

Astronomický ústav Akademie věd ČR:
Částečné zatmění Slunce nastane 20. března v 09:37, maximální fáze by mělo dosáhnout v 10:46 a skončit má v 11:57. Měsíc zakryje 3/4 slunečního disku.
Půjde o největší zatmění Slunce nad územím Česka, viditelné mezi lety 2011 až 2026...