Detto - druhý či tretí pár nôh mu prospeje.
Vidím, že som príspevkom pichol do správneho osieho hniezda. To je dobre, objavilo sa tu niekoľko celkom zaujímavých vecí.
Predovšetkým, ako naznačili obe skupiny videí, ktoré poslal skelet, existujú nateraz dva hlavné prakticky rozvíjané smery smery kráčajúcich prostriedkov - kráčajúce roboty pre transport menších nákladov - "robotické mulice" (neskôr využiteľné i na bezposádkové zbraňové platformy) - a rozšírenie silových možností ľudského vojaka - exoskeletony.
Na druhom videu o kráčajúcom robote BigDog od Boston Dynamics je dobre vidno pokrok, ktorý bol dosiahnutý za posledné obdobie. Je to už totiž tretí či štvrtý zostrih záberov z testov. Pokrok dobre vidieť u testu pokĺznutia na ľade. Na najstaršom videu, ktoré som videl, bol test robený v hale a robot na závese - pri pokĺznutí padol na bok do závesov. Na novšom chvíľu balancoval a potom "zaľahol" - spustil sa na "predlaktia" a po chvíli začal pomerne neúspešne skúšať akési plazenie do strany. Teraz to už celkom dobre ustál vo vztýčenej polohe.
K robotom typu BigDog - pokiaľ sa nepodarí výrazne zlepšiť stabilitu, zostanú aj naďalej "bezposádkové" - už obsedieť na ňom (alebo "v" jeho násobne zväčšenej verzii) by bol výkon hodný skúseného jazdca pre rodeo. Aj rozumná stabilizácia pozorovacích prostriedkov by bola celkom komplikovaná.
Ďalšou otázkou by bol výkon pohonu - celkom evidentne je v ňom namontovaný spaľovací motor, možno z väčšej motorovej píly, s výkonom aspoň pár kilowattov. Bezposádkové kolesové či pásové vozidlo by zrejme s rovnakým motorom dosiahlo väčšiu nosnosť a rýchlosť, aj keď možno nie priechodnosť.
To by bol asi prvý veľký problém kráčajúcich prostriedkov - výkonová efektivita kráčavého pohonu. (Argument, že nepoznáme zvieratá na kolieskach neberiem - živý organizmus počas evolúcie nie je schopný vytvoriť na svojom tele voľne rotujúcu časť. Bráni tomu nevyhnutné prerušenie krvného riečišťa a nervových dráh na deliacej ploche a tiež fakt, že "koleso" musí byť na rozdiel od "nohy" plne funkčné už od počiatku.)
Druhým je potom riadenie a stabilizácia. Ako pripomenul Asija, hlavnú časť sily pre pohyb vyvodzuje v živých organizmoch len niekoľko málo hlavných svalov, a ostatné slúžia predovšetkým na stabilizáciu polohy a tažiska. Podstatné ale je, že riadenie "hlavných" svalov je napodiv menej komplikované, ako riadenie tých "pomocných", ktoré zabezpečujú stabilitu. Aj keď je ich výkon relatívne malý, náročnosť na presnosť a rýchlosť reakcie je väčšia a zložitejší je i algoritmus riadenia.
Zaujímavou oblasťou sú exoskeletony, ktoré majú vo vojenstve dva hlavné smery vývoja - exoskeletony pre manipuláciu s ťažkými bremenami pri obsluhe techniky ("exokeletonické manipulátory") a prostriedky pre zvýšenie nosnosti ľudského vojaka ako nosiča nákladu ("exoskeletonické nosiče"). Kým u prvých je dôležitá predovšetkým nosnosť a presnosť manipulácie a autonómia činnosti nie je príliš významná, u druhých je to skôr naopak. V oboch prípadoch sa však dá riadenie výrazne zjednodušiť tým, že na časť procesov spojených s udržaním rovnováhy sa využije snímanie reakcií ľudského používateľa.
