niko píše:Arthur: Nemam preplatene sme.sk, takze nabuduce radsej aj s celym clankom.
O akej diskusii tam pisu ? Ked som spravne pochopil z artenom zverejneneho textu, tak clanok riesi personalne otázky okolo Zmeka a netransparentnost okolo BOV nie verejnu diskusiu okolo vyzbrojovania armady, ci je tam aj to ?
je tam toho ooovela viac. K tej transparentnosti:
Čo hovoríte na rozbehnuté nákupy armádnej techniky?
„Máme tu veľkú netransparentnosť ďalšieho smerovania ozbrojených síl. Nehovorím o konkrétnostiach, ale o princípe. Dlhodobo nám absentuje rozumná odborná diskusia o obrane a bezpečnosti. Na aké účely máme armádu, v akej štruktúre a prečo ju máme. V iných krajinách sa o tom otvorene diskutuje. Keď som v minulosti robil na ministerstve semináre o tom, ako sa robia obranné akvizície v zahraničí, videl som niečo iné. Keď dám za príklad Nórsko, tam sa najprv odborne vypracovali požiadavky ozbrojených síl, potom sa komunikovali hlavné projekty, napríklad fregaty pre námorníctvo, nové bojové vozidlá či nové letectvo. Pre odbornú komunitu, ale aj verejnosť. Aby sa vysvetlilo, čo to je, načo to je, akým spôsobom sa to zabezpečí. Nehovorím o technicko-odborných záležitostiach, ale o systémových. Všetko sa verejne diskutovalo, šlo to do parlamentu, ktorý schválil akýsi súbor balíčkov, v ktorých je dlhoročný výhľad záväzný pre všetky vlády.“
Minister Gajdoš sa pravidelne chváli, že Slovensko má po dlhom čase tiež podobné dokumenty.
„U nás by zásadné dokumenty mali byť podľa zákona prerokované vo vláde, ale aj v parlamente. Momentálne sme vyrobili obrannú stratégiu, bezpečnostnú stratégiu, vojenskú stratégiu a urobili sme aj dlhodobý plán. Vo vláde sa prerokovali vo veľmi rýchlom móde, no v parlamente sa z nejakého dôvodu zasekli a ďalej sa nevieme pohnúť. Zároveň vidíme, že sa dnes rozbiehajú projekty, na ktoré sa dávali v armáde požiadavky ešte dávnejšie v minulosti, no odvtedy akoby sme sa už ani my nemali zaujímať, čo s tým ďalej bude. Navyše verejnosť o tom nič nevie, a preto sme svedkami politických preťahovačiek o konkrétnych projektoch. Všetci sa zameriavajú na otázky, kto bude dodávať, čo bude dodávať a za koľko. O tom, prečo taká potreba vznikla, sa však nehovorí. To pritom nie je tajné, treba to verejne prediskutovať. Vo Švédsku prebehla celonárodná diskusia ešte aj o vojenskej stratégii. Na základe toho sa bez nejakej kontroverzie sa tam dokonca znova zavádza povinná vojenská služba.“
Pri spomínaných armádnych nákupoch analytici hovoria, že sú síce potrebné, no považujú spôsob, akým sa robia, za netransparentný. Je to aj váš pohľad?
„Áno, súhlasím s tým. Ťažko povedať, či je to prvoplánovo netransparentné, no v tejto oblasti sa pohybujeme ako slon v porceláne. Vyvolávame sami problémy a utvárame zbytočné otázky. Spätne musíme vysvetľovať, čo a prečo sa robí. Najprv komunikácia absentuje a následne sa hľadajú zdôvodnenia.“
Minister Gajdoš sa spočiatku snažil aj o spoluprácu s mimovládkami. Do úradu zároveň prichádzal s veľkou podporou vojakov. Čo sa zmenilo?
„Mali sme veľké očakávania a aj sme mu sľúbili podporu. Mysleli sme si však, že začne robiť inú než kabinetnú politiku. Že začne robiť politiku, ktorá by mala podporu širokej verejnosti. A naozaj, jeho prvotné rozhodnutia boli dobré. Zriadil tímy a malo nasledovať rýchle vypracovanie dlhodobých plánov, aby sa nemenili každým rokom. Postupne však nastal zlom a tu si myslím, že minister tento priestor vyprázdnil. Dôvod presne neviem identifikovať. Ako keby sa venoval každodenným veciam a na strategické zabudol.“
