Žiadne slová o veľkom víťazstve, Putinov prejav ku Dňu víťazstva 9. mája bol dosť nudný. Ako na vás zapôsobil?
Povedal jednu zaujímavú vec – že musíme urobiť všetko preto, aby sa nezopakovali hrôzy globálnej vojny. To znamená, že všetky naše obavy z nukleárnej vojny či vojny s NATO sú len súčasťou ruskej propagandy. Putin tak akurát vie robiť veľké bubliny, ktorých sa Európa aj Spojené štáty boja. Ukrajina sa ich nebojí. Teraz tá bublina spľasla. Táto hlavná fráza, ktorú Putin povedal, naznačuje ich maximálnu stratégiu: udržať si Chersonskú oblasť, získať celú Luhanskú a Doneckú oblasť a vyhlásiť víťazstvo pred ruským publikom. Celé to predstavenie bolo preňho. Ani jedno slovo nebolo nasmerované pre zahraničnú verejnosť. Putin sa musí ospravedlniť za svoju stupídnu vojnu pred ruskými obyvateľmi. Takže sme videli úplné interné divadlo.
Čo za dva a pol mesiaca dosiahol?
Má nejaké úspechy v Luhanskej oblasti, pretože Severodoneck je takmer obkľúčený a prišli sme o Popasnu. Sú však stále ďaleko od úspechov v Doneckej oblasti a hotoví nie sú ani v Chersonskej oblasti. Na Donbase stále prebiehajú veľmi ťažké boje najmä pri spomínanom Severodonecku a potom pri Iziume, Sloviansku a Kramatorsku. Budú sa snažiť dostať ku Krivému Rohu. Všetko je však z ich pohľadu veľmi malý taktický úspech.
Prišli sme z Charkivskej oblasti, kde sa vám podarilo získať niekoľko dedín späť. Bude už Charkiv mimo ohrozenia?
Nie, pretože severná hranica Charkiva je len 27 kilometrov od Ruska. Môžu neustále útočiť na Charkiv raketami s dlhším doletom zo svojho územia. Lenže na bojisku je to bezpečnejšie, keď ich naše jednotky zatlačili späť. Nemôžu na nás útočiť delostrelectvom ako doteraz a hlavne, posledné štyri týždne sa Rusi nad nami boja lietať, pretože sme im zostrelili veľa lietadiel a vrtuľníkov.
Mohli by ste podobne získať späť aj mestá ako Cherson a Mariupol?
Nie, to nie je možné. Potrebovali by sme na to veľmi veľa ťažkých zbraní – pretože Rusi nás vytlačili odtiaľ práve svojou prevahou ťažkých zbraní. Na jeden náš kanón majú päť kanónov. Situácia je pomerne paradoxná, pretože Rusi majú veľa ťažkých zbraní a málo bojujúcej pechoty. My jej máme dosť, no máme málo ťažkých zbraní. Je to hlúpa situácia, pretože nás čaká veľa ťažkých bojov. My sa vieme brániť a oni budú podnikať útoky. Obe strany pritom strácajú svoje kapacity pri bojoch každým dňom.
Ako sa to môže zmeniť?
Zmena situácie môže nastať len dvomi spôsobmi – Rusi podniknú úspešnú mobilizáciu, ak k tomu dôjde. Lenže, zatiaľ to skrývajú a pracujú iba na čiastočnej mobilizácii. A tou druhou možnosťou je, že nám Západ dá veľa ťažkých zbraní, pripravili by sme útočné brigády a podnikli viac protiútokov.
Čo čakáte v najbližšej fáze?
Očakávam dve veľké tendencie – tou je ruská skrytá mobilizácia, pretože nemajú dosť jednotiek. My sa zase snažíme získať potrebný arzenál.
Čo máte na svojom zozname želaní?
Rakety aj delostrelectvo s dlhým doletom, tanky, drony, vojenské vozidlá. Ofenzíva je oveľa komplikovanejšia než obrana. Radi by sme si to vymenili s Rusmi a prešli do ofenzívy, lenže je to ťažké, pretože na nás útočia z lesov a odpaľujú na našich rakety. Ale určite sa o to budeme pokúšať. Čakáme na tie zbrane od Západu. Z amerických otvorených zdrojov sa už vie, že niektoré húfnice M777 už prišli a trafili tucty cieľov. Mohlo by to zmeniť situáciu na fronte.
Rusko do 9. mája nedokázalo získať celý Donbas. V čom je najväčší problém ruskej armády?
Ruská armáda je ako sovietska armáda: ako má svoje silné, tak má aj slabé stránky. Moskve nezáleží na tom, aby rozvíjala svoju silnú stránku a potláčala slabiny. Funguje vo veľmi zlom centralizovanom riadenom systéme. Podriadené jednotky nemôžu improvizovať, vojaci stredných hodností sa nemôžu zapájať do rozhodovania. A k tomu pridajme veľmi, veľmi zlú logistiku. Rusko je autokratická krajina, ktorá sa nevie dopracovať k solídnym vojenským riešeniam na bojovom poli. Vedia robiť len to, čo povie Kremeľ. Napríklad tá operácia z Iziumu na Kramatorsk je absolútne stupídna z vojenského pohľadu.
Prečo?
Nemali na to dostatok síl. Podľa plánov mali podniknúť takú úroveň operácií, ktorá zodpovedala 20 dňom logistiky a posunu o dvesto kilometrov, ak by boli úspešní. Už majú vyše dva mesiace operácií za sebou a pohli sa tak 25 kilometrov. Desaťkrát menej – totálne hlúpe. Ruskí dôstojníci aj generáli vedia, ako to je, ale boja sa to povedať Putinovi. Politické ciele dominujú nad vojenskými, to je veľký problém pre Rusov. Ale snažia sa poučiť, už sú na tom lepšie než v prvej fáze tejto vojny.
A v čom je ich silná stránka?
Prevaha útočných síl, letectva, rakiet s dlhým doletom. Majú tri- až päť-krát väčšiu prevahu.
Nebojíte sa, že nakoniec prídete o celý Donbas?
Nie, pretože majú veľmi veľké straty. Platia životmi mnohonásobne viac ako my. Útočiť je ťažšie ako sa brániť. Je to ruský typ vedenia vojny, keď im nezáleží na stratách, iba sa snažia zbesilo útočiť. Problém tejto vojny však pre Moskvu je, že tie straty sú obrovské. Prichádzajú o svoje schopnosti bojovať.
Na Ukrajine je množstvo tiel mŕtvych ruských vojakov. Čo si myslíte o tom, že Rusko nerobí nič preto, aby ich získalo?
Je to ruský štýl, videli sme to od začiatku vojny. Už po prvých piatich dňoch mali tritisíc mŕtvych vojakov. Na prvých rokovaniach v Bielorusku sme im hovorili, aby si ich zobrali, je to pre vaše mamy a rodiny. Lenže oni povedali, že nemajú žiadne straty na Ukrajine.
Nie ste sklamaní, že tak málo Rusov protestuje proti vojne?
Nie. Putin zabil všetku ľudskosť vo svojich ľuďoch. Už pri prvej čečenskej vojne tam prišlo veľa matiek, ktoré sa snažili nájsť svojich synov. To sa však teraz nedeje – Putin im nedal povolenie. Teraz máme v nemocniciach tisíce ich tiel, ktoré si ruská vláda nechce prevziať a odovzdať rodinám.
Na druhej strane, čo je slabá stránka ukrajinskej armády?
Máme veľa problémov, samozrejme, a aj budeme mať. Napríklad naším čerstvým škandálom je využívanie teritoriálnej obrany na fronte bez toho, aby na to bola pripravená. Máme nejaké úspechy na strednej úrovni velenia, ktoré však začali ísť zlým smerom. Velenie armády s prezidentom snaží pochopiť, čo sa deje, a zastaviť to. Ďalším príkladom je naša prebiehajúca mobilizácia, pretože niektorí dôstojníci, ktorí majú vojenské skúsenosti, sa nevedia dostať do armády, a niektorých vzali z ulice napriek zlému zdravotnému stavu a poslali ich na front. To je strašne hlúpe.
Čo sa vám zatiaľ najviac podarilo?
Stále žijeme (smiech), stále máme centralizované riadenie, zabránili sme koncu vlády a odbili sme Rusov v Kyjive, Černihive aj Sumách. Zastavili sme ich pri Chersonskej oblasti a Mikolajive. Uspeli sme v Charkive. Máme veľa úspechov a jeden z nich je ten, že stále používame naše letecké sily, pretože aj tí najlepší vojenskí experti predpokladali, že prežijú len tri hodiny, ale je už 75 dní bojov a my stále podnikáme letecké útoky.
Koľko máte lietadiel?
To je vojenská informácia, nemôžem vám to povedať.
Zničili ste krížnik Moskva, teraz sa hovorilo o ďalšej lodi Makarov. Viete potvrdiť, že ste ju zničili?
Nie, je to fáma a nedorozumenie. Zasiahli sme menšie lode, o ktorých sa myslelo, že je to Makarov.
Viete potvrdiť zničenie ruskej vojenskej techniky na Zmijom ostrove?
Áno, zničili sme tri malé lode, obranný systém Tor, zabili desiatky vojakov a raketový systém Strela-10.
Predpovedali ste túto vojnu pred tromi rokmi. Jedna stará pani sa nás medzi zbombardovanými panelákmi na sídlisku Saltivka v Charkive spýtala, kedy sa skončí vojna. Kedy sa skončí?
Nikto to nevie povedať. Môže to byť zajtra, o mesiace alebo aj roky.
Na čo ste mysleli, keď sa rozbehla vojna 24. februára, verili ste, že budete bojovať tak dlho?
Myslel som, že by to mohol byť tak mesiac. V Rusku vyhrala strana vojny, ktorá nás chce dostať preč z Chersonskej, Luhanskej aj Doneckej oblasti. Rozprávame sa ešte minimálne o troch mesiacoch vojny od tohto momentu. Možno ešte viac, pretože sa dostaneme do pozičnej vojny, keď sa raz zastaví jedna strana a potom druhá. A každá môže prejsť do protiútokov. Do toho ešte pridajme útoky špeciálnych jednotiek, aké sme videli predchádzajúcich sedem rokov.
Čo môže zastaviť Putina?
Jedine vojenská porážka ruských jednotiek tu na Ukrajine. Pretože v autokratických režimoch sa končí pri vojenských prehrách.
Čo je najväčšie riziko pre Ukrajinu?
Použitie jadrovej zbrane, avšak myslím si, že to nie je realistický scenár. Najdôležitejším cieľom Putina, ako tvrdí, je vraj zabránenie globálnej vojny. A teda nepoužije nukleárne zbrane. Neurobia nič. Znamenalo by to pre nich len viac sankcií a viac zbraní pre Ukrajinu. Budeme bojovať s ešte väčším nasadením, ak by použili taktickú jadrovú zbraň. No Západ musí reagovať.
Jednoznačne vyhrávate informačnú vojnu, nehrozí však, že aj práve preto sa Západ začne o Ukrajinu starať menej?
Západ veľmi dobre vie, čo sa tu deje, a rozumie tomu. Všetko sa zmenilo po Buči, Mariupole a Irpini. A nové Buče sa ešte objavia, nové masové hroby, masové zabíjanie a znásilňovanie. Videli sme na summite G7, že chcú, aby Putin za svoju vojnu a snahu zmeniť globálny bezpečnostný systém zaplatil vysokú cenu.
Aj slovenskí forenzní experti sa podieľali na dokumentovaní zločinov, napríklad aj prípadov znásilňovania. Prečo je tých prípadov tak veľa, čo to hovorí o ruskej armáde?
Nie je to o sexe, ale o dominancii. Rusko je polozločinecký národ, ktorý prichádza z malých depresívnych ruských regiónov. Z takých častí Ruskej federácie pochádza typický ruský vojak. Veľmi depresívnych malých miest a dedín. Vôbec nevedia, čo je to civilizácia, a snažia sa nám za ňu teraz pomstiť, pretože Buča, Hostomeľ a Irpiň sú veľmi európske mestá a jednoducho im ide len o pomstu za to, že to nemajú. Je to polokriminálna kultúra, ktorú v Rusku vybudoval Putin.
Po Buči sa už Západ trochu spamätal?
Bol to obrovský skok. Vidíte to na Nemecku, odmietli akúkoľvek vojenskú pomoc pre Ukrajinu a po Buči niektorí predstavitelia schvaľujú aj ťažké zbrane.
Stačí to? Stále kupujú ruský plyn…
Je to veľmi ťažké, pretože technicky na to nie sú pripravení. Potrebujú na to pol roka. Veríme, že sa to pohne dobrým smerom, hoci to zoberie nejaký čas.
Ako pristupovať k tým, čo aj po Buči veria skôr ruskej propagande?
Jedine hovoriť pravdu a hľadať dôkazy o vojenských zločinoch. Odmietli sme s prezidentom používať informácie ako zbraň od prvého dňa vojny. Rusko a Čína považujú klamstvo za súčasť informačnej vojny, my hovoríme len pravdu. Samozrejme, nie celú, nehovoríme o svojich stratách či bojových plánoch, ale hovoríme iba pravdu. A dáva to zmysel.
Ako často ste so svojím prezidentom?
Každý deň.
V akej je nálade?
Má veľa energie, ale je veľmi unavený ako každý z nás. Už vyše 75 dní spíme tak tri hodiny. Chodíme už ako námesační.
Je možné, že sa diplomatické rokovania ešte vrátia?
Je to stále na stole, ale hlavné rozhodnutie padne na bojisku.
Čo by bolo pre vás kľúčové pri mierovej dohode?
Aby sa Rusko stiahlo do stavu spred 24. februára a snaha nájsť politické a diplomatické riešenie pre Donbas a Krym.
Mohlo by sa to ešte zvrhnúť do veľkej európskej vojny?
Nie. Videli sme to pri Putinovej reči na Červenom námestí. Chce len bojovať za Cherson, Doneck a Luhansk.
Odesu nie?
To je vylúčené. Nedokázali dobyť ani Mikolajiv.
Ste teda optimista…
Absolútne. Tú vojnu vyhrávame. Zo strategického pohľadu sme ju už vyhrali, ešte potrebujeme vyhrať z operačného pohľadu. Zapamätajte si, čo povedali Rusi na začiatku, že budú v Ľvive do 72 hodín.
https://dennikn.sk/2842241/zel...
