Po sprístupnení archívov po páde ZSSR a ďalšie boli sprístupnené 2008, viacerí historici skonštatovali, že v nich nenašli nič, čo by nasvedčovalo, že Stalin hral na obe strany, s tým, že by chcel Britov odpáliť alebo pre seba urvať čo sa dá a ani o jeho nejakej inej agresivite. Naopak - naozaj mu išlo o zachovanie všeobecnej bezpečnosti (aspoň teda do augusta 39).
Svedčí o tom jeho iniciatíva hneď v apríli osloviť Britániu a francúzsko, aby sa vytvorila politická a vojenská aliancia proti Nemecku s klauzulou, že ak jeden z partnerov bude napadnutý, zvyšný dvaja mu musia prísť na pomoc. (Myslím že aj sám Churchill sa vyjadril, že ruská ponuka sa mala prijať).
Stalin teda jednal pružne, hneď a včas. To sa nedá povedať o zvyšných stranách, ktoré mali pohnúť zadkom a behom mesiaca mohlo byť všetko vyriešené a dejiny by možno vyzerali inak. Od apríla do augusta ale liknavo naťahovali čo sa dá. Ak neberiem do úvahy problém Poľska (síce tu odznelo že tento problém zahral do karát práve Stalinovi - ale mohlo to byť aj inak, že zahral do karát Británie) tak aj tak nevidím žiadnu ochotu z druhej strany. Návrh západu znel, že ZSSR má prísť pomôcť, ak bude Británia a Fr. napadnuté Nemeckom. V návrhu nebolo ani slovo o tom, že to má byť aj naopak. K tomu sa konkrétnejšie nevyjadrovali, že kde sa Británia vylodí atď. ak by bol ZSSR napadnutý. Nie je teda nič čudné na tom, že Stalin chápal divnú liknavosť a nekonkrétnosť západu ako prejav toho, že on im síce má prísť na pomoc, ale nie je vôbec isté, či oni prídu jemu na pomoc, ako, kadiaľ, v akej vojenskej zostave. Pričom ZSSR mal mať pred sebou agresívne Nemecko a za zadkom možno hneď už aj agresívne Japonsko. A nie je nič divné na tom, že si asi myslel aj to, že celá "aliancia" speje k tomu, že ak by Nemecko napadlo ZSSR, Británia a Fr. sa budú len prizerať a to s radosťou.
Stalin musel z rokovaní zo západom nutne dôjsť k záveru, že s ním nie je jednané ako s rovnocenným partnerom. (Plus všetky tie ostatné okolnosti, ktoré som spomínala, chladný prístup delegácie a nejaký generálik a admirálik bez oprávnenia nielenže podpisovať nejakú zmluvu ale zo začiatku tuším aj rokovať).
Oficiálne - ako sa traduje - ale rokovania zablokoval fakt , že ZSSR žiada prechod vojsk cez Poľsko, Rumunsko, Litvu atď. Británia argumentovala, že tým by ich zatiahol do vojny (chudákov
) , ale ešte navyše (to sa samozrejme na plnú hubu nepovedalo) by potom z nich už neodtiahol. ZSSR mal teda ostať úplne izolovaný, obklopený štátmi, ktoré s ním vlastne nechcú mať nič spoločné.
Stalin musel mať z celého tajtrlíkovania západu dojem, že im ide len o vystrašenie Hitlera , s ktorým by sa napokon za chrbtom ZSSR dohodli a že o uzavretie aliancie so ZSSR nemali záujem od začiatku, len naťahovali čas. Stalin by stál napokon proti Nemecku sám a v chrbte s Japonskom - a toho sa naozaj bál.
Medzitým už bolo úplne jasné, nielen Stalinovi, že Nemecko si brúsi zuby na Poľsko, otázne preňho bolo, kde sa Hitler zastaví. Na hraniciach so ZSSR alebo bude pokračovať ďalej? Mal vari ohroziť bezpečnosť svojho štátu? A kvôli čomu a komu? Nuž, urobil zásadný obrat a v auguste začal jednať s Nemeckom rovnako rázne a rýchlo ako to urobil v apríli voči západu: Nemecko ovšem liknavé nebolo a výsledkom bol pakt, ktorý uspokojil obe strany.
Nemecko samozrejme pozorne sledovalo rokovania Stalina so západom. Vysielalo signály, že môže dať Stalinovi to, čo sa mu zo západu nedostáva - postavenie rovnocenného partnera, ktorý do žiadnej vojny zatiahnutý nebude. Že ponúka mier nielen so sebou ale aj s Japonskom (teda s krajinami, ktorých sa Stalin najviac bál - aspoň v tom čase určite). Navyše signalizovali, že Rusko môže prísť k územiam, ktoré mu kedysi patrili a ktoré vďaka revolúcii a WW1 stratilo a že by Nemecko proti tomu nič nemalo. Na základe týchto signálov, ktoré Stalin monitoroval, odvolal v máji zadubeného ministra zahr.vecí a nahradil ho takým, ktorý by dokázal reálne zhodnotiť aj návrhy Nemecka. Tento jeho krok si ale nemožno vysvetlovať tak, že už vtedy hral na všetky strany. Len pragmaticky reagoval a Litvinova by bol možno vymenil tak či tak.
Stalin uzavretím paktu s nemeckom získal (aspoň dočasne) pevné a bezpečné postavenie. Sám Churchill uznal, že keď sa Stalin postavil na líniu deliacu Poľsko na dve strany, že to bolo nutné vzhľadom na zabezpečenie Ruska pred nacistami.
Ešte dodám: že behom studenej vojny historici nenechali na Stalinovi nitku suchú a prevrátili celé rokovania so západom proti nemu. Stále - ako vidím - takýto názor pretrváva, našťastie archívy prehovorili a dnes sa mnohí - vrátane mňa - prikláňajú k názoru, že to bol práve Stalin ktorý konal promtne a že keď sa nedočkal odozvy na návrh obrany proti Nemecku, urobil to najlepšie pre seba - uzavrel dohodu s Nemeckom.
Prostě vkládáš Stalinovi do úst své vlastní předpoklady a tak trošku animozity.