Tie laná (bez ohľadu na to, či by systém fungoval alebo nie) - to, že sa hneď na začiatku uvoľnili - myslím si, to bola dosť zásadná chyba. Balón s ich záťažou rátal, bol na to skonštruovaný a či mám skoro 1 tonu záťaže naviac alebo nemám, to je dosť rozhodujúce. Ak ich náhle nemám, musím dosť improvizovať a hneď to ovplyvní aj iné podmienky.
Pridám ešte pár info, ktoré sa mi podarilo nájsť:
Tu je dobová karikatúra Andréeho v novinách ako sa pri skúšobnom lete na balóne Svea na malom ostrovčeku v Baltskom mori blízko Stockholmu, odkiaľ lietal tých 40 hodín, čo spomínam v článku, snaží nerealisticky udržať balón proti silnému vetru.
Oni sa vlastne už vtedy z neho smiali, že systém ktorý navrhol - na jednej strane laná, čo majú drhnúť o zem a na druhej strane plachty, ktoré majú balón hnať ďalej - nemôžu spolu fungovať, pretože by sa balón začal otáčať okolo svojej osi. Navyše, laná by sa mohli zapliesť do seba, prípadne by balón príliš ťahali k zemi a bolo by nebezpečenstvo, že balón spadne. Dnešní moderní vzduchoplavci v balónoch systém Andréeho odmietajú ako nerealistický.
Čo si o tom myslíte? Ja osobne si teraz myslím, že ak by laná balón nemal, možno by bol na tom lepšie a od začiatku by sa rátalo s inou hmotnosťou a inými podmienkami. Rátalo by sa iba s vetrom, ktorý mohol (a samozrejme aj nemusel) byť priaznivý. Respektíve s prúdmi vetra, ktoré sú rôzne a nedá sa dopredu povedať, ktorý sa momentálne podarí využiť. Stačí o pár metrov doletieť ďalej alebo vľavo, vpravo a už je balón v úplne inom prúde. Únik plynu by pri absencii lán tiež nebol taký veľký (aspoň na začiatku letu) a oplachtenie možno mohlo byť, ale v menšom rozsahu.
Zdroj:
http://www.cs.mcgill.ca/~rwest/wikispee ... f_1897.htm
A tu je ešte niekoľko informácií, ktoré mohli byť v článku, ale bohužiaľ. Tak aspoň teraz:
Pri priaznivom vetre sa Andrée spoliehal, že doletí na pól v priebehu 30-60 hodín, prípadne že aspoň v rozsahu tých hodín doletí k vyšším stupňom sev.šírky, než polárnici došli do tej doby. To mal byť veľmi krátky čas, oproti celej sezóne plavby na sever a prezimovaniu častokrát nie jedného, s ktorým museli rátať všetci ostatní pred ním. Andrée dúfal, že preletí až do Aljašky alebo do iných obývaných častí a jeho cesta by bola teda krátka a slávna. Zásoba plynu v balóne mu mala vydržať 30 dní.
Musím ale podotknúť, že sám neveril, že doletí až na Aljašku a pred letom sa vyjadril, že mu je prakticky jedno, kde na severe zosadne - len teda chcel, aby to bolo ďalej než ostatní, prípadne pri póle, na póle alebo tesne za pólom. Preto sa vybavil na dlhý pochod, pretože vedel, že ho asi čaká. Napriek tomu si pre istotu zabalil aj smoking, ak by doletel niekam, kde by ho vítali a usporiadali na jeho počesť recepciu.
Lenže od Špicbergov nefúka priaznivý vietor. Je potrebná znalosť všetkých prúdov vetra Arktídy, ktoré mal v roku 2010 k dispozícii Francúz Etienne, aby ich mohol využiť k letu čo najviac na sever. Takisto ani zásoba plynu v balóne by nevystačila. Únik bol väčší hneď na začiatku letu, ako som už spomínala kvôli vzletu balónu do veľkej výšky a celkove - výpočty neboli správne, unikalo v skutočnosti viac plynu. Aj na to Andréeho upozornil Ekholm, ktorý napokon z expedície odstúpil, že podľa jeho výpočtov, plyn vydrží iba 17 dní a nie 30. (Takže tu máme ďalší významný technický zádrh). Andréemu povedal, že ak si kúpi iný balón - väčší a viac utesnený, že ho na expedícii (druhý pokus) bude sprevádzať. Ale Andrée nemal peniaze, aby mohol kúpiť nový balón.
