Vlastimil Čech píše:Za sebe, milovníka motorů s vnějším spalováním, upozorňuji také na výhody plynoucí právě z paliva. Určitě tento mix není v ceně leteckého petroleje, určitě nemá tak nebezpečné vlastnosti a jeho výroba asi nebude tak náročná...
Mix leteckého petroleja a uhoľného prachu?
Cena? Zadarmo nebude, petrolej treba vyrobiť tak či tak, uhlie náležite zomlieť, namiešať zmes. A hlavne - počas celého existenčného cyklu paliva od momentu výroby, cez prepravu, SKLADOVANIE, plnenie až do spálenia neustále premiešavať - aby sa to neusadilo alebo nerozvrstvilo.
A bolo by vhodné venovať pozornosť "zbytočným" otázkam - napríklad otázke viskozity takejto petrolejovo uhoľnej zmesy...
Čo sú to "nebezpečné vlastnosti paliva"? V čom je zmes uhoľného prachu s petrolejom bezpečnejšia ako samotný letecký petrolej? Poprosím fakty, alebo testy, nie dojmologiu.
Však uhlie nemá definované ani chemické zloženie... A čo sa bude diať s "nebezpečnými vlastnosťami paliva" na miestach, kde dostane petrolej príležitosť odpariť sa...
Nehovoriac o už takých "drobnostiach" ako uzávery nádob a potrubí - ak je to tekutina, uzáver sa s trochou snahy pri konštrukcii dá vždy uzavrieť hermeticky, plynostesne. Ak je to ale disperzia prachu v tekutine, uzáver nebude nikdy považovaný za spoľahlivo plynotesný.
Vlastimil Čech píše:Někde jsem četl i reportáž o pokusech s parním motorem v ČSR- někdy před válkou. Bohužel už si nepamatuji, kde jsem to vzal. Zaujalo mne, že motor letounu byl tak tichý, že letec se voláním domlouval na své exhibici s diváky. Druhým benefitem pak byl -díky reversi chodu motoru- třeskutě zkrácená dráha přistávací.
Za prvej republiky sa toho skúšalo hoodne. Aj palivo bipoli...
Komunikácia s divákmi - dôvod bol omnoho skôr v tom, že lietadlo bolo tak pomalé a lietalo tak nízko, že nejaké vykrikovanie na pilota malo vôbec zmysel a stroj nestihol odletieť príliš ďaleko...
A skrátenie pristátia sa dá oveľa efektívnejšie dosiahnuť reverzáciou vrtule natočním jej listov.
Vlastimil Čech píše:Pokud se týká kybernetiky uvažované jako vliv na provoz parostrojů, zde ovšem s Vámi souhlasiti nemůžu. Právě kybernetika je schopna zajistit zcela bezobslužný provoz a bleskurychlý start boileru a rychlou přípravu páry. Sleduje a reguluje provoz-zkrátka vykonává práci topiče.
Jasné - a karbónová lopata s digitálnym riadením tromi mikroprocesormi má má oproti klasickej dreveno-železnej desaťnásobný výkon...
Štart bojleru a príprava pary je proces daný natvrdo fyzikálne - výkonom zdroja tepla. Pri rovnakom maximálnom výkone zdroja tepla nebude v rýchlosti štartu žiadny rozdiel.
Jediná výhoda automatického riadenia je v tom, že umožňuje ísť s riadenými výkonmi a rýchlosťou riadiacich procesov do oblasti, kam sa žiadny strojník neodváži, pretože nie je fyzicky schopný odsledovať všetky potrebné parametre a urobiť všetky potrebné riadiace zásahy.
K otázke lodných motorov:
Tieto obrovské vznetové dvojtakty by boli bez problémov schopné pracovať s uhoľným prachom, nebyť jednej nepríjemnej drobnosti - popola z uhoľného prachu. Je to abrazivum, ktoré sa nedá žiadnym spôsobom z paliva odstrániť a celkom brutálne znižuje životnosť motora - spalovacích komôr vo valcoch na 1% bežne dosahovanej životnosti (nie o 1%, ale skutočne na 1 stotinu). Dôvod je jednoduchý - pri teplotách v spalovacej komore sa popol čiastočne taví a vzniká materiál podobný sopečnému prachu.

Len taká nevyslovená drobnosť - ten stroj mal mať náporový motor Sänger Lorin.
A je celkom otázka, či tento motor bol schopný fungovať na uhoľný prach alebo skôr či bol vôbec schopný fungovať s nejakým použiteľným ťahom.