Re: Nový stíhací letoun pro OSSR
Napsal: 21/3/2020, 16:27
Vyjadrenie novej hlavy pomazanej a.k.a ministra obrany Naďa - bohužiaľ nie som predplatiteľom N-ka, a tak sa ďaleko nedostanem.
Nový minister obrany: Stíhačky majú tento rok stáť 500 miliónov, to je šialenstvo
Vladimír Šnídl DennikN
Mal som ponuku byť riaditeľom SIS aj ministrom zahraničných vecí, hovorí Jaroslav Naď. Prioritou pre neho bola obrana.
Jaroslav Naď posledné roky kritizoval nominantov SNS a Smeru na ministerstve obrany, teraz prichádza na ich miesto. V rozhovore hovorí:
či považuje OĽaNO za víťaza koaličných rokovaní,
čo bude so šéfom vojenského spravodajstva Balciarom,
ako armáda môže pomôcť s koronavírusom,
čo urobí s ešte nepodpísanými nákupmi po SNS
Keď sme robili rozhovor krátko po voľbách, z vášho hlasu bolo cítiť, že s funkciou ministra obrany veľmi nepočítate. Čo sa zmenilo?
Vy ste možno mali ten pocit, ja som hovoril, že to môže byť ešte inak. V zozname kandidátov, o ktorých sa rokovalo, som bol ako možný minister obrany napísaný už od druhého dňa po voľbách. To, že médiá vyťahovali Milana Krajniaka a že to isté urobil aj Boris Kollár, bola možno súčasť nejakej vyjednávacej pozície. V skutočnosti sa šlo v línii, že tým ministrom obrany budem ja.
Aj vy ste v tom rozhovore hovorili, že sa nehodíte o zem, ak sa ministrom obrany nestanete. A tiež ste vraveli, že si viete predstaviť pôsobenie aj v parlamente.
Poviem niečo, čo som ešte verejne nepovedal. Pozícia v parlamente pre mňa nebola nikdy v hre. Mal som celkovo tri možnosti na pôsobenie v exekutíve, z ktorých som si na základe ponuky od Igora Matoviča mohol vybrať. Prioritou bola pre mňa obrana.
Aké boli tie ďalšie ponuky? Mohli ste byť ministrom vnútra alebo šéfom niektorej z tajných služieb?
Dostal som ponuku, či by som nechcel robiť ministra obrany, ministra zahraničia alebo riaditeľa SIS.
A obrana prevážila. Prečo?
Pretože som išiel do politiky s cieľom zlepšiť pomery na ministerstve obrany. To, že som sa stal ministrom, je pre mňa veľká príležitosť tento cieľ dosiahnuť a som za to vďačný.
Boli ste súčasťou najužších vyjednávacích tímov. Je OĽaNO víťazom koaličných rokovaní, ako písali niektorí komentátori?
OĽaNO bolo v dobrej pozícii už tým, s akým náskokom vo voľbách uspelo. Áno, niektorí politickí komentátori písali, že Matovič zobral všetko zaujímavé. Faktom je, že sa nám podarilo získať niektoré rezorty, o ktoré sme stáli. Ale faktom je aj to, že o niektoré rezorty žiadna iná strana neprejavila záujem a my sme ich museli obsadiť.
O aké rezorty nebol záujem? O kultúru?
Napríklad aj o zdravotníctvo.
Prejdime k ministerstvu obrany. Koho si tam so sebou privádzate?
Mám tím viac než dvadsiatich odborníkov, s ktorými som robil volebný program OĽaNO pre oblasť obrany. Časť z nich si plánujem so sebou zobrať. Pôjdem výlučne cestou odbornosti.
Napríklad koho?
Môžem povedať, že mojím najbližším spolupracovníkom bude Marian Majer (bývalý Naďov kolega z inštitútu SSPI, posledné roky vedúci kancelárie štátneho tajomníka Róberta Ondrejcsáka – pozn. red.).
Akú bude mať funkciu? Bude vo funkcii šéfa služobného úradu, ktorú doteraz zastával Dankov kľúčový človek Hoľko?
Chcel by som ho navrhnúť ako štátneho tajomníka, vláda rozhodne, či ten návrh schváli.
Za svojho najbližšieho spolupracovníka Naď považuje Mariana Majera, s ktorým pred tým pôsobil ako úradník na ministerstve obrany a neskôr v inštitúte SSPI. Foto – TASR
Je možné, že by ste spolupracovali aj s končiacim štátnym tajomníkom Róbertom Ondrejcsákom, ktorý bol nominantom Mosta-Híd?
S Robom Ondrejcsákom veľmi intenzívne komunikujeme. Ja som mal záujem, aby určite zostal v oblasti obrany, bezpečnosti a medzinárodných vzťahov. Robo mi povedal nejakú svoju predstavu, ktorú som pochopil a budem robiť všetko preto, aby som mu k nej pomohol.
Ondrejcsák sa na ministerstve venoval najmä medzinárodným vzťahom, mohol by pracovať napríklad v diplomacii?
Toto nemôžem konkretizovať, môžem len povedať, že pokiaľ by Róbert Ondrejcsák robil naďalej pre Slovenskú republiku, bolo by to dobré.
Kto sú ďalší ľudia z vášho tímu? Bývalí vojaci, alebo skôr ľudia z mimovládok?
Je to kombinácia oboch prostredí. Sú tam aj bývalí vojaci, veľmi rešpektovaní, potom ľudia z mimovládneho prostredia a tiež ľudia, ktorí dnes pôsobia v štátnej správe, ale na iných ministerstvách. Budem veľmi rád, ak sa podarí dostať ich na obranu.
Čo generál Pavel Macko? Predvlani odišiel z armády na protest proti pôsobeniu SNS, neskôr kandidoval za PS/Spolu.
Paľa Macka poznám ako odborníka a človeka, ktorý naozaj má čo rezortu obrany povedať. Na politickú funkciu s ním nepočítam, ale to neznamená, že si spolu nesadneme o pár týždňov a nepovieme si, kde by sme mohli využiť jeho skúsenosti. Otázka je, či vôbec bude mať záujem o takúto spoluprácu. Uvidíme. Paľo Macko je pre mňa v prvom rade skúsený generál.
OĽaNO sa po príchode Jaroslava Naďa začalo v kampani zameriavať aj na tému obrany a skúšalo oslovovať vojakov. Foto – OĽaNO
Ministerstvo obrany riadili štyri roky nominanti SNS, ktorí si tam priviedli svojich ľudí. Čo bude s nimi?
Asi by bolo prekvapenie, keby som dokázal pracovať s ľuďmi, ktorých som doteraz kritizoval za netransparentnosť a za zneužívanie svojho postavenia. Na druhej strane: sme v čase epidémie, prioritou pre mňa bude, aby rezort obrany v maximálnej miere pomáhal pri riešení tejto situácie. Preto v niektorých prípadoch budem veľmi opatrný, lebo nechcem narúšať manažment. Sú ľudia, ktorí už v sobotu budú vedieť, že s nimi nepočítam. A potom sú ľudia, ktorým dám šancu, pretože nechcem narúšať procesy krízového manažmentu.
Kandidáti na ministra vnútra dostávali otázky, čo bude s policajným prezidentom, ktorého dosadil Smer. Analogická otázka na vás: čo bude s náčelníkom generálneho štábu Danielom Zmekom, ktorého dosadila SNS?
S pánom generálom sme sa stretli a dohodli sme sa, že máme záujem na dobrej spolupráci. Pre mňa je dôležitá odbornosť, stopercentné nasadenie a lojalita. Ak budú tieto aspekty splnené, tak verím, že sa nám bude s pánom generálom veľmi dobre robiť.
Úplne iný príbeh asi bude šéf Vojenského spravodajstva Ján Balciar, známy svojimi podozrivo získanými nehnuteľnosťami ako aj tým, že proti vám inicioval trestné stíhanie.
Myslím si, že tam nebude žiadne prekvapenie pre verejnosť.
Takže Balciar skončí?
Mám nejakú predstavu o tom, ako majú funkcionári v takýchto pozíciách pôsobiť. A som presvedčený, že Ján Balciar takto nepostupoval. Verím, že aj pán generál si uvedomuje, že naša spolupráca nie je možná a postaví sa k tomu čelom.
Kto bude miesto neho šéfovať vojenskej tajnej službe?
Predstavu mám, ale takéto veci sa nehovoria dopredu.
Hlavnou témou novej vlády bude koronavírus. Armáda dnes poskytuje asistenciu policajtom a pripravuje provizórne priestory pre pacientov na cvičisku Lešť. Môže robiť viac?
Zapojenie ozbrojených síl môže byť veľmi široké. Okrem asistenčných úloh pre ministerstvo vnútra to môže byť aj nasadenie vojenskej poľnej nemocnice a zdravotníckeho personálu. Máme takmer 500 zdravotníkov, čo verejnosť možno ani nevie. Hneď na sobotu večer mám zvolaných odborníkov z rezortu obrany, ktorí sa venujú koronavírusu. Budeme rozoberať rôzne možnosti zapojenia. Žiaľbohu, tá situácia sa zrejme vyvinie tak, že to zapojenie bude musieť ísť ešte nad rámec toho, čo vidíme dnes.
Čo ďalšie ešte môže armáda robiť? Je v hre scenár, že by uzatvorila celé oblasti?
Nechcem špekulovať, v Taliansku vidíme, že ozbrojené sily robia aj také úlohy, ako sú prevozy zranených, ale aj mŕtvych a rôzne ďalšie aktivity, pri ktorých verím, že k nim nedôjde. Musíme však byť pripravení na všetky alternatívy.
Môže armáda poskytnúť civilným lekárom svoje ochranné pomôcky?
Keby sme presunuli zdravotnícke pomôcky, ktoré majú ozbrojené sily, napríklad záchranárom, tak sa tým nič nevyrieši. Pre štát je dôležité, že s nimi niektorá jeho zložka vôbec disponuje. Rezort obrany je pripravený maximálne pomáhať, napríklad kapacitami Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, rovnako kapacitami nemocnice ministerstva vnútra a ministerstva obrany v Bratislave. V oboch prípadoch ide o špičkové zariadenia.
Máme už spomínanú poľnú nemocnicu, ktorá ak nebola presunutá, tak je v Liptovskom Mikuláši. Disponujeme aj modernými sanitkami, ktoré boli nakúpené za ministra obrany Galka a potom za Glváča. Jednoducho to, čo máme, poskytneme, nebudem nič držať zbytočne na skladoch. Pri tej súčasnej epidémii sa práve môže ukázať, aké dôležité sú ozbrojené sily pre občanov.
Ministerstvu obrany sa posledné roky zvyšoval rozpočet, ale doba hojnosti sa zrejme skončila. Ako sa s tým vysporiadate?
Áno, doba hojnosti sa skončila, a ja nemám pocit, že by ozbrojené sily niečo zásadné vyťažili z toho, že sme mali dobré ekonomické obdobie. Uvedomujem si, že tie výpadky nielen v našom, ale aj v celom štátnom rozpočte, budú masívne. Zároveň sme v situácii, keď má ministerstvo obrany zazmluvnené veľké projekty, stačí spomenúť len stíhačky F-16.
Tento rok máme v zmysle tejto zmluvy zaplatiť okolo 500 miliónov eur, čo je v podstate tretina obranného rozpočtu. Aj preto sa chcem pozrieť na to množstvo podpísaných zmlúv, a to vrátane zmlúv, ktoré boli podpísané na poslednú chvíľu, či dokonca po voľbách. Budeme skúmať, aké „chuťovky“ nám Slovenská národná strana zanechala.
Zrejme budete čoraz častejšie dostávať otázky, či v čase krízy kupovať stíhačky za viac než dve miliardy. Dá sa s týmto projektom niečo robiť?
Môžem mať nejaký názor, ale zatiaľ som nevidel zmluvu, preto nebudem posielať žiadne odkazy či už našim spojencom alebo mojim kolegom vo vláde. Na zmluvu sa pozrieme veľmi pragmaticky, pozrieme sa na to, čo už sme zaplatili a čo už máme za sebou z hľadiska výcviku pilotov (Slovensko už poslalo prvých dvanástich pilotov do USA na výcvik – pozn. red.). Faktom je, že ročná splátka vo výške tretiny rozpočtu je šialenstvo a ja nechápem, kto mohol s takouto myšlienkou prísť.
Môj názor je, že projekt F-16 nebol najvýhodnejším riešením pre Slovensko. Teraz sa ukazuje, že keby sme sa dohodli na ochrane vzdušného priestoru s Českou republikou, bolo by to pre nás výhodnejšie. Alebo keby sme si len prenajali letové hodiny na určitú dobu. Rozhodnutie však už padlo, spochybňovať ho nebudem, ale pozriem sa na tú zmluvu a uvidím, čo sa dá urobiť.
Prečítajte si
Matovič pripúšťa rušenie stíhačiek F-16, sú minimálne tri dôvody, pre ktoré by to nešlo ľahko
Podľa zmluvy kupujeme štrnásť stíhačiek, dnes máme na papieri jedenásť. Budete hľadať cestu, ako počet kusov znížiť?
Nebudem posielať žiadne odkazy cez médiá. Musíme sa pozrieť na všetky alternatívy. A možno zistíme, že zmluva je napísaná tak, že s ňou nedokážeme pohnúť ani o milimeter. Mimochodom, platí moje vyjadrenie z minulosti, že všetko, čo nebude musieť byť tajné, odtajním. Preto verím tomu, že sa dozvieme mnohé zaujímavé veci, ktoré boli doteraz pod rúškom utajenia.
Hovoríte, že Slovensko sa malo dohodnúť s Českom na ochrane vzdušného priestoru. Už spomínaný Róbert Ondrejcsák však hovorí, že to neprichádzalo do úvahy. České letectvo nemalo dostatočnú kapacitu, aby mohlo dlhodobo chrániť aj Slovensko.
To je otázka momentálneho nastavenia. Aj Chorvátsko nedávno požiadalo Taliansko a Maďarsko o ochranu svojho vzdušného priestoru. Pokiaľ sa chceme držať rozhodnutia ponechať si nadzvukové letectvo, tak sú naše možnosti veľmi obmedzené. Ak by sme však mali otvorenú myseľ ako mnohé iné krajiny, tak tých možností by sme mali viac. Takáto debata o nadzvukovom letectve však neprebehla, o stíhačkách F-16 sa rozhodlo od stola. Toto rozhodnutie podložili účelovou analýzou, ktorá ho len mala potvrdiť. No ale keďže rozhodnutie ponechať si nadzvukové letectvo už Slovensko urobilo, tak to budem musieť rešpektovať a správať sa zodpovedne.
SNS chcela nakúpiť fínske transportéry Patria za 400 miliónov, nakoniec stihla objednať len jeden prototyp, ktorému následne robila promo aj v Teleráne. Foto – FB Teleráno
Predchodcovia vám zanechali aj ďalšie, zatiaľ nepodpísané obchody: fínske transportéry za 400 miliónov a izraelské radary za 155 miliónov. Okrem toho ÚVO zastavil tender na vozidlá 4×4 za 800 miliónov. Čo bude s nimi?
Na základe informácií, ktoré teraz mám, som presvedčený, že nebudem chcieť pokračovať v žiadnom z týchto projektov.
Ani v radaroch pre protivzdušnú obranu, ktoré vojakom akútne chýbajú?
Niektoré obstarávanie budeme musieť urobiť, hlavne radary sú top priorita. Ale chcem to všetko robiť cez otvorený medzinárodný tender, do ktorého sa budú môcť prihlásiť aj tie firmy, ktoré už moji predchodcovia vybrali ako víťazov.
Jediný dokončený nákup SNS je 25 húfnic Zuzana za 170 miliónov. S nimi už asi nič neurobíte.
Asi nie. Som presvedčený, že tieto húfnice boli predražené. Predpokladám, že teraz sú už v procese výroby, takže neviem, čo by sa s tým dalo robiť. Škoda vyhodených 170 miliónov, ktoré sa nám mohli teraz zísť.
Je možné, že za niektoré doterajšie zmluvy budete podávať aj trestné oznámenia?
Dám absolútne voľnú ruku všetkým orgánom. Ak nájdu nejaké pochybenie, tak platí zásada, ktorú veľmi rád hovoril odchádzajúci premiér Pellegrini, že padni, komu padni. Ja sa však chcem pozerať hlavne do budúcnosti. Rezort obrany má za sebou štyri veľmi komplikované roky a pre mňa bude dôležité, ako tomuto rezortu pomôcť.
Jaroslav Naď (1981)
Vyštudoval Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela. Absolvoval viac špecializovaných školení v zahraničí, v júli dokončil doktorandské štúdium na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 2003 až 2013 pracoval na rôznych pozíciách na ministerstve obrany, podieľal sa na tvorbe strategických dokumentov, pôsobil aj v Bruseli v Stálej delegácii Slovenskej republiky pri NATO.
Po odchode z ministerstva pracoval pre inštitút Globsec, neskôr spoluzakladal a viedol Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI). Ako konzultant ad hoc spolupracoval s niektorými firmami z domáceho i zahraničného vojenského priemyslu. Na jeseň 2018 sa pridal k OĽaNO, bol jednou z hlavných tvárí hnutia v predvolebnej kampani, na kandidátke bol číslo dva. Vo voľbách 2020 získal zhruba 100-tisíc preferenčných hlasov.
