https://komentare.sme.sk/c/20532559/nev ... z4hlZkvhhm
Neviditeľné nákupy vrtuľníkov
Cesta akože výhodných priamych nákupov vedie do rozpočtového pekla a k nedostatočným bojovým schopnostiam armády.
Slovensko ide nakúpiť deväť vrtuľníkov Bell 429 zo Spojených štátov. Ale na Slovensku sa k nákupu nikto nehlási. Vyzerá, že v pozadí je „ruvačka o korisť“ Kaliňákovej skupiny a SNS. So silným potenciálom medzinárodného škandálu.
“ Požiadavka NATO na investovanie dvoch percent HDP do obrany – teda cieľovanie cez náklady, je principiálny nezmysel. Skorumpované politické elity dokážu míňať obrovské peniaze, aj bez adekvátneho nárastu bojových schopností.„
Koncepcia rozvoja vzdušných síl Ozbrojených síl SR, prijatá v roku 2014, plánovala do budúcnosti obstaranie osemnástich viacúčelových vrtuľníkov. Prevádzkovaním jedného univerzálneho typu sa malo výrazne ušetriť na prevádzke a servise.
Dopadlo to ako vždy: priamo, bez tendra, boli zakúpené americké Sikorsky UH-60M Black Hawk – superdrahé, s vysokými nákladmi na prevádzku. Peňazí však nebolo dosť, a tak sa kúpilo len deväť strojov – v „holej“ konfigurácii, neschopné pôsobiť v bojovej zóne.
Bolo zrejmé, že si nákup a prevádzku tak drahého typu nemôžeme dovoliť a na to, aby boli nakúpené stroje vôbec schopné plniť požadované úlohy, budú potrebné ďalšie veľké investície do ich výbavy.
To potvrdila Biela kniha o obrane prijatá minulého roku novou vládou. Požaduje doplniť vybavenie Black Hawkov, a koncepcia sa opäť mení - v budúcnosti sa už majú kupovať len ľahké vrtuľníky, v prakticky civilnej modifikácii.
Minulý mesiac sa na stránkach americkej vládnej agentúry objavil oznam, že Slovenská republika požiadala o nákup ľahkých vrtuľníkov Bell 429 – v konfigurácii, ktorá vyhovuje Bielej knihe. Sedí aj počet – deväť kusov (do pôvodne požadovaných osemnásť).
Nekonajú sa však zvyčajné bombastické tlačovky, nie sú dostupné žiadne informácie. Ministerstvo obrany sa dokonca od nákupu vehementne dištancuje a odkazuje na ministerstvo vnútra. To ale obstarať vrtuľníky cez vojenský program FMS štandardne nemôže a súvislosť popiera.
Kaliňákova výhodná výmena
Minister Kaliňák pred dvoma rokmi „výhodne“ vymenil dva staršie vrtuľníky Mi-171 za nové ľahké Bell 429. Obchod išiel, ako inak, cez schránkovú firmu. Odborníci silne spochybňovali znaleckú cenu väčších Milov, a teda faktickú výhodnosť zámeny.
Pointa je však v tzv. Glváčovej finte – je neefektívne prevádzkovať v jednej kategórii techniky rozdielne typy, od rôznych výrobcov. Malým počiatočným nákupom sa tak prakticky zadefinuje dodávateľ aj pre ďalšie dodávky. Pre iného výrobcu by aj bolo ťažké dorovnať cenu služieb už prevádzkovaného typu, s vybudovanou infraštruktúrou. Favoritom ďalších nákupov sa stal Bell 429.
Kaliňák sa tým vôbec netajil, podľa neho „by to bolo ideálne aj z ekonomického pohľadu.“ Lenže – nákup mal byť spolufinancovaný z fondov EÚ, a tak musel byť vypísaný riadny tender. V ňom ale prekvapujúco vyhral koncern Augusta Westland s typom AW 109.
Zrazu sa objavuje ďalší, praktický utajený nákup, priamym zadaním sa má kupovať Bell 429. Nikto sa ale k nemu nehlási, kto a kedy dopyt Američanom zaslal, nechce nikto priznať. A ministerstvo vnútra avizuje, že ich tender je ešte otvorený a obálky s upresnenými ponukami sa budú otvárať znova. Pozíciu Bell 429 však oslabuje aj fakt, že v krátkej dobe havarovali už dva stroje tohto typu.
Zdá sa, že niekto strašne chce, aby sa na Slovensku kupoval Bell 429. Možno už v minulosti vznikli aj nejaké záväzky, ale nedarí sa dodať plnenia. A tak niekto zadá požiadavku na kúpu ďalších cez americký vojenský program. Zároveň je tu však niekto iný, dostatočne silný, aby ministerstvo obrany celý nákup sabotovalo.
Ak by, samozrejme teoreticky, Kaliňákova a Glváčova skupina v Smere bola zainteresovaná v nákupoch od Bellu, ale zároveň by sa nedohodla na delení koristi s inou silnou skupinou, povedzme za SNS – navonok by to vyzeralo presne takto. Obrana totiž pripravuje iný nákup a ten má byť skutočne najväčší v histórii.
Drahý nákup nebojových spôsobilostí
To nie je jediný problém „amerického“ nákupu. Druhým je cena. Predstavme si, že k nejakej dohode aktérov predsa len dôjde a Belly sa nakúpia. Základná cena typu Bell 429 sa pohybuje okolo piatich miliónov eur. Slovenskú záchranársku firmu stál v minulom roku, aj so špeciálnou výbavou, 6,2 milióna eur. Kaliňákova „výhodná“ zámena stanovovala hodnotu stroja na 5,36 milióna eur. Ďalšia špecializovaná výbava mala stáť 1,2 – 2,2 milióna eur.
Teraz je indikatívna cena 137 miliónov eur, vyše 15 mil. eur/ks. To je skrátka strašne veľa. Aj keď sa dopytujú ďalšie služby a zabezpečenie. Nie je dôvod, prečo by nákup väčšieho počtu strojov mal mať vyššiu jednotkovú cenu, naopak. Ani dôvod, prečo by podpora, výcvik, logistické zabezpečenie mali cenu tak výrazne zvýšiť. Na Slovensku sa už daný typ prevádzkuje, v Poprade je dokonca servisné centrum Bell a výcvikové stredisko Air Transport Europe.
Táto kauza len opäť poukazuje ako nekoncepčne a draho sa vyzbrojuje armáda. „Holé“ Black Hawky stáli 238 miliónov eur. Ak by sa nakúpili aj Belly, teoreticky by armáda mala požadovaných osemnásť vrtuľníkov. Prakticky však schopnosti iba na plnenie nebojových úloh. Minutých by však už bolo 375 miliónov eur.
Ďalšie vybavenie Black Hawkov, aby mohli pôsobiť v bojovej zóne, bude stáť desiatky miliónov eur navyše. A ak by sme chceli aj všetky pôvodne avizované spôsobilosti, tak by sa celková cena mohla vyšplhať až nad 50 miliónov eur za kus. Teda 450 miliónov za všetky stroje a s Bellmi by sa účet vyšplhal na neuveriteľných 587 miliónov eur.
Niekoľko čísel na porovnanie
V Česku práve prebieha tender na viacúčelové vrtuľníky. Vytýkať sa mu dá všeličo, avšak výrobcovia sa doslova predbiehajú v znižovaní cien. Jedným z favoritov je Augusta Westland AW-139M s poslednou cenou približne 20 milióna eur za kus.
Ide len o orientačné porovnanie, nepoznáme presný obsah ponúk. Česká armáda však dopytovala aj špecializované vybavenie, servisnú podporu, výcvik, dokonca aj zbraňové systémy.
AW-139M však u nás možnosť súťažiť s Black Hawkmi v tendri nedostal, napriek tomu, že firma sa pobiť chcela. Ak by sme, teoreticky, vtedy robili tender, prípadne dnes tendrovali spolu s Čechmi, výsledná suma za 18 plnohodnotných vojenských, stredných vrtuľníkov by mohla byť okolo 360 miliónov eur. Cenový nepomer je do očí bijúci.
Tieto čísla a celá naša nešťastná „vrtuľníkova anabáza“ dokazujú dve veci: Po prvé, cesta „výhodných“ priamych nákupov vedie do rozpočtového pekla a k nedostatočným bojovým schopnostiam armády. Transparentné tendre dokážu zvýšiť efektivitu nákupov aj dvojnásobne.
Po druhé, požiadavka NATO na investovanie dvoch percent HDP do obrany – teda cieľovanie cez náklady, je principiálny nezmysel. Skorumpované politické elity dokážu míňať obrovské peniaze, aj bez adekvátneho nárastu bojových schopností.
Krajiny NATO sa musia dohodnúť na cieľovaní výsledku - v podobe dohodnutých bojových schopností.