Podľa týchto dvoch fotiek
je zrejmé, že prídržné rýchlomatice sú na spodnej strane blokov a sú súčasťou "vodiacich lyžín/rámiku" do ktorého sa samotný blok elektroniky zasúva. Všimnite si čierne bloky v pravom dolnom rohu - v spodnom rade je vidieť v neosadenom piestore samotný montážny rám "poličku", na ktorý sa "vodiace lyžiny/rámiky" montujú, v druhom rade odspodu je dosť dobre vidno, ako sú "vodiace lyžiny/rámiky" na montážny rám namontované. Logicky musia lyžiny/rámiky byť nejak spojené s rámom/poličkou, nitmi alebo skrutkami. Pomer veľkosti otvorov rýchloupínacích matíc a "vytrhnutých" otvorov ako vo vodiacej lyžine/rámiku, tak v montážnom ráme/poličke sú zhruba rovnaké.
elspec21 - dobrá modelácia. Urob ale ešte tri
- strela prilieta ako si ju nakreslil posuň strelu vyššie, zhruba na úroveň hornej hrany okien kabíny
- nasimuluj strelu prilietajúcu zľava zboku, pod uhlom 60-70° od osy lietadla,
stúpajúcu pod uhlom 10-20° a vybuchujúcu na rovnakom mieste
- nasimuluj strelu prilietajúcu zľava zboku, pod uhlom 60-70° od osy lietadla,
klesajúcu pod uhlom 10-20° a vybuchujúcu na rovnakom mieste
Prečo?
1) strela exploduje krátko za bodom maximálneho priblíženia z cieľu, keď doplerovkýc rádiolokačný zapalovač zaregistruje zmenu doplerovskej frekvencie z "približovania" na "vzďalovanie"
2) alternatívny smer útoku - miesto vypustenia rakety v inej pozícii, vyššia pravdepodobnosť, že zvyšky zadnej časti rakety zasiahnu koniec krídla
3) ako 2), navyše sa znižuje možnosť, aby črepiny zasiahli spodnú časť trupu (o raketách KUB je známe, že na ciele útočia "zhora", túto schopnosť/vlastnosť treba predpokladať i u rakiet BUK)
Úvaha k problému "prečo si raketa vybrala pre zásah kabínu a nie stred trupu".
Je to pravdepodobne vlastnosť/schopnosť založená priamo do riadiacej logiky počítačov v systéme BUK. K jeho cieľom môžu patriť aj veľké lietadlá, či už bombardéry ako B-52 alebo stroje nepriateľského dopravného letectva dopravujúce vojská alebo výsadok, alebo i iné veľké lietadlá - RC-135, AWACS, protiponorkové lietadlá atď... Zásah takýchto veľkých strojov raketou BUJ nemusí viesť k "okamžitej deštrukcii cieľa vo vzduchu", čo je u rusov od istej úrovne systémov PVO častá požiadavka - proste cieľ rakety nesmie byť schopný po zásahu nielen pokračovať pokračovať v ďalšom lete, ale nesmie byť schopný ani "núdzovo" odhodiť svoj bojový náklad (u B-52 to predstavuje napríklad odistenú jadrovú bombu). S menšou bojovou časťou BUKu je to trochu problém. Riešením môže byť likvidácia posádky a riadiaceho a ovládacieho systému lietadla - a teda zásah rakety do priestoru kabíny pilotov.
Takže je možné, že počítače BUK dokážu na základe vzdialenosti a intenzity rádiolokačného odrazu cieľa vyhodnotiť, aký veľký je asi cieľ a podľa toho navádzajú rakety "na stred" u menšieho cieľa, alebo "na kabínu" u väčšieho cieľa.
když se do toho někdo řádně zabere, tak vidí díry po železe všude ... tohle prostě jenom "upadlo"
