PALBA.CZ

Alchymista píše:Treba si uvedomiť, že prach na Marse môže byť v bezvodnom prostredí značne jemnejší, než na Zemi, a pokiaľ sa raz dostane do väčšej výšky, zotrvá tam dlho, pretože ho voda z atmosféry nevymýva.

Do úvahy je potrebné zahrnúť aj 2/5 gravitáciu Marsu oproti Zemi. Zároveň aj atómová hmotnosť marsovskej atmosféry je väčšia.
Na druhej strane povrch Marsu obsahuje viac železa ako povrch Zeme, či to platí pre prach neviem.

Detailná pekná fotka mikro duny na Marse:
http://www.npr.org/blogs/thetwo-way/201 ... ou-tell-us

Isteže, nižšia gravitácia a vyššia hustota marťanskej atmosféry (asi 1,5 násobná ako hustota vzduchu pri rovnakom tlaku a teplote - v istom rozmedzí teplôt, tak do -50°C, ju možno aproximovať aj ako "čistý" CO2), sa určite spolupodiela na "vysokej životnosti" prachu v atmosfére.
Prach je výrazne načervenalý, takže podiel oxidov železa je vysoký.
Marťanský prach má údajne častice s typickým priemerom 3 mikrometre, takže je jemný. V takom prípade a v riedkej atmosfére sa na jeho vznášaní podieľajú aj elektrostatické a van der Waalsove sily (známa je napríklad aj elektrostatická levitácia prachu na Mesiaci, kde atmosféra prakticky neexistuje).

Obsah prachu v marťanskej atmosfére je, napodiv, relatívne malý - pri veľkej globálnej prachovej búrke na Marse v roku 2001 predstavovalo množstvo prachu v atmosfére ekvivalent len trojmikrometrovej vrstvy (to je oveľa menej, ako máme v byte po upratovaní). Aj "životnosť prachu" je menšia ako v zemskej atmosfére - pri spomenutej veľkej prachovej búrke sa prach udržal v atmosfére asi sedem mesiacov, prach z výbuchu pozemskej sopky Pinatubo sa udržal v zemskej atmosfére zhruba dva roky.

Takže o množstve prachu v atmosfére Marsu rozhoduje viacero protichodných vplyvov a síl. Bezvodá atmosféra, nižšia gravitácia, zloženie atmosfére, rovnako ako malé rozmery prachových zŕn a elektrostatické sily napomáhajú udržať prach v atmosfére. Naopak nízky atmosferický tlak zasa spôsobuje rýchlejšie vypadávanie prachu a keďže pri nízkom tlaku je i silové pôsobenie vetra slabé, relatívne menej prachu je do atmosféry zdvihnutého z povrchu.

Celkovo je teda marťanská atmosféra značne priehľadnejšia, ako pozemská.

Keď už o tom vedieme reč - na Marse začína ďalšia veľká prachová búrka. Presnejšie - spozorovaná bola 10.11.2012. Je to prvý prípad od sond Viking, v 70. rokoch, kedy je možnosť pozorovať marsovskú prachovú búrku súčasne pomocou prístrojov na obežnej dráhe i na povrchu Marsu.

Orbitálna sonda MRO (prístroj Mars Climate Sounder) už spozorovala oteplujúci efekt v atmosfére nad búrkou - vo výškach okolo 25 km stúpla teplota prostredia až o 25°C.

Alchymista píše:Orbitálna sonda MRO (prístroj Mars Climate Sounder) už spozorovala oteplujúci efekt v atmosfére nad búrkou - vo výškach okolo 25 km stúpla teplota prostredia až o 25°C.

A čo na to oteplovanie hovoria klimatologovia?

Väčšina sa radšej nevyjadruje a ďalej sa skúšajú našroubovať namerané dáta pozemskej klímy na svoje katastrofické "oteplovacie" klimatické modely.
A nedarí sa a nedarí, aj keď už namerané dáta okresali ako sa dalo i nedalo a zo svojich "relevantných dát" vypustili všetky meteorologické stanice, ktoré neukazovali dostatočné oteplenie...

Nový termín: čierny prúd. astronomové NASA pochopit něco nevysvětlitelného: množství galaxií, které známe pod názvem „Vesmír“, se žene vstříc něčemu obrovskému. Tento fenomén označili vědci za „černý proud“. http://czech.ruvr.ru/2012_08_11/84760601/

Opět tak důvěryhodný zdroj. Chachá

jersey.se píše:Opět tak důvěryhodný zdroj. Chachá

V znaku máš mýtického gryfa, tvoje postoje sú už čiťateľné. Vedecká metóda poznania je metóda poznania, ktorá podľa klasickej schémy začína vymedzením problému, stanovením jeho vzťahu k doterajšiemu empirickému a teoretickému poznaniu; ďalej stanovenie overiteľných hypotéz, uskutočnenie experimentu, analýza ziskaných údajov, potvrdenie alebo zvrhnutie hypotéz, začlenenie výsledku do systému daného vedeckého poznania, empirické overenie.http://cs.wikipedia.org/wiki/V%C4%9Bdeck%C3%A1_metoda

oc-14-4a-01 píše:množství galaxií, které známe pod názvem „Vesmír“, se žene vstříc něčemu obrovskému

Hmmmm.
Pravděpodobně ten, co ho známe pod názvem "Hospodin", a který nechal ve výlevce tak dlouho stát vodu po mytí nádobí až se mu v ní vytvořilo to, co známe pod názvem "Vesmír", vytáhl špunt.
A tak se to množství galaxií, které známe pod názvem „Vesmír“, se žene vstříc něčemu obrovskému, tomu, co ten, co ho známe pod názvem "Hospodin", zná pod názvem "KANALIZACE"

Skeptik píše: vytáhl špunt.
zná pod názvem "KANALIZACE"

Tvoja hypotéza sa mi vôbec nepači. Počkajme ako sa s tým vysporiadajú.

600km/s? Tak to máme ještě fůru času.

Asi tak doterajšiu dobu existencie vesmíru - plus pár dní navyše.

A jen tak mimochodem: jestli je to průměrná rychlost, tak ty zadní voje našeho všehosvěta naopak od té černoty couvají - a pěkně rychle!

Zrejme je reč o "Veľkom Atraktore" (Great Attractor) a/lebo o "Temnom prúde" (Dark Flow).
V princípe ide o to, že červený posun galaxií v našom okolí vykazuje variácie +/- 700km/s v závislosti na polohe na hviezdnej sfére - z toho vzniká dojem, že sa celá veľká miestna skupina galaxií (niekoľko desaťtisíc galaxií) pohybuje rýchlosťou 500-700km/s rovnakým smerom - práve k "Veľkému Atraktoru". Ten by mal ležať v smere súhvezdí Kentaura a Hydry, vo vzdialenosti cca 150 - 250 MLy. "Temný prúd" je v podstate to isté, ale s tým, že sa vzťahuje aj na vzdialenejšie galaxie a cieľ pohybu leží za hranicou pozorovateľného vesmíru. V smere "Veľkého atraktoru", vo vzdialenosti cca 650MLy leží aj bohatá Shapleyho nadkopa galaxií.

Mnohý astronómovia však tento jav považujú za prelud, spôsobený výberový efektom a "Malmquistovým bias".
Malmquistov bias je jeden z výberových efektov, ktoré skreslujú výsledky pozorovacej astronómie - v podstate hovorí, že pozorovatelia podvedome uprednostňujú v pozorovacích záznamoch a štatistikách jasné a dobre ohraničené objekty pred objektami slabými, matnými a neostrými. So zlepšovaním pozorovacej techniky sa tento výberový efekt posúva smerom k slabším objektom - ako príklad môže poslúžiť naše Slnko, donedávna uvádzané ako "typická, priemerná hviezda". "Dnes" je Slnko hviezda "nadpriemerná", pretože aj v okolí Slnka bolo pomocou nových pristrojov objavených množstvo hviezd, slabých červených trpaslíkov, ktoré sú menšia a slabšie ako Slnko a čo do počtu sú v prevahe - z tisícky známych hviezd v okruhu 45ly od Slnka je voľným okom viditeľná len necelá stovka a len asi 60 je jasnejších ako 5 magnitúda, z toho len asi dva tucty majú aj "tradičné meno".

Je treba mať na pamäti aj fakt, že z pozície nášho Slnka v galaxii nemáme zďaleka výhľad na "celý vesmír", značnú časť vzdialeného vesmíru nám zacláňa samotná naša galaxia a medzihviezdna hmota v nej, čo vytvára ďalší významný výberový efekt.

Tomu, Alchymisto, v úplnosti rozumím.
Ale ten co psal ten článek, asi ne.

ruvr.ru je v oblasti vedy a techniky doslova klebetník, navyše preklady do češtiny majú biednu odbornú úroveň a oproti pôvodným článkom v ruštine sú často výrazne skrátené až do nezrozumiteľnosti. Takže tak. Proste "Hlas Ruska" je dobrý zdroj pokiaľ ide o ruskú vnútornú a zahraničnú politiku, obstojný pokiaľ ide o ruskú vojenskú techniku a kozmickú techniku, ale ak ide o zahraničnú vedu a techniku - bič a pryč...

oc-14-4a-01 píše:

jersey.se píše:Opět tak důvěryhodný zdroj. Chachá

V znaku máš mýtického gryfa, tvoje postoje sú už čiťateľné. Vedecká metóda poznania je metóda poznania, ktorá podľa klasickej schémy začína vymedzením problému, stanovením jeho vzťahu k doterajšiemu empirickému a teoretickému poznaniu; ďalej stanovenie overiteľných hypotéz, uskutočnenie experimentu, analýza ziskaných údajov, potvrdenie alebo zvrhnutie hypotéz, začlenenie výsledku do systému daného vedeckého poznania, empirické overenie.http://cs.wikipedia.org/wiki/V%C4%9Bdeck%C3%A1_metoda

Co to meleš?

Nový termín: čierny prúd. astronomové NASA pochopit něco nevysvětlitelného: množství galaxií, které známe pod názvem „Vesmír“, se žene vstříc něčemu obrovskému. Tento fenomén označili vědci za „černý proud“. http://czech.ruvr.ru/2012_08_11/84760601/

Článek je takový okleštěný výcuc, zbytečně bombastický.
Zde je o rok starší článek, určitě serioznější
http://www.livingfuture.cz/clanek.php?articleID=10216
kde se mluví o tom, že na pohyb galaxií působí nějaký dark flow (temný proud). Jenže ví se o tom moc málo.
Alchymista mě jistě doplní anebo opraví, ale co se týče pohybu galaxií není asi lehké určit jak a co na ně působí.
Po prvé celý prostor se rozpíná a rozpínání se pořád zrychluje. Samotné galaxie se pohybují jakoby odstředivě od nás (resp. z nějakého centra, zdroje). Působí na ně i gravitace, ale ta je vcelku zanedbatelná i když místy významná, když způsobí, že se jednotlivé galaxie srazí (viď Andromeda a Mléčná dráha).
Jak se v tom tedy vyznat? Jaký pohyb způsobuje co? Pokud počítáme se skrytou hmotou a skrytou energií, možná je tento skrytý proud nějakým jejich projevem. Anebo je něco za naším horizontem viditelného vesmíru.
Já osobně si myslím, že to, co jsme schopni vidět a zachytit, je možná z celého vesmíru jenom kapka v moři. Pro nás je ta kapka obrovská, že si ji nedokážeme ani představit, ale ve skutečnosti je malá. Tím pádem možná ani nejsme schopni nikdy zjistit, co se opravdu tam venku děje.
Asi jako kdyby mravenec zkoumal les (pro něho nepředstavitelně velké území). Je otázka, jestli by byl schopen zjistit a pochopit, že Země je ve skutečnosti obrovská a kulatá (i když by to byl technicky velmi zdatný mravenec).

Objavený prvý mikrokvazar mimo slnečnú sústavu v galaxii Androméda. /možnosť merania relativistickych efektov/

http://www.osel.cz/index.php?clanek=6614