PALBA.CZ

Aká je taktika ukrajinských útokov podľa ruských vojakov. Rusi medzičasom informujú, akú taktiku Ukrajinci pri útokoch na sklady používajú. Viaceré zdroje sa odvolávajú na skúsenosti jednotiek priamo z bojiska, že ukrajinská taktika spočíva v zahltení protivzdušnej obrany. Na útoky proti vzdialenejším cieľom okrem západných rakiet používajú aj exsovietske Točky. Aby Ukrajinci zabezpečili, že preniknú na cieľ, ich odpálenie koordinujú so salvou raketometov Uragan, čo je tiež exsovietska zbraň.

Uragan má teoretický dostrel až 70 kilometrov, ale na takú vzdialenosť je nepresný. No rakety z neho podľa ruskej verzie stačia na oklamanie ruských radarov a striel zem-vzduch. Kým je protivzdušná obrana zamestnaná takýmto klamným útokom, majú šancu preniknúť Točky a HIMARS.

Pre Rusov je zároveň veľmi ťažko riešiteľným problém HIMARS nájsť a zničiť. Je to veľmi pohyblivý systém, ktorý príde na vopred vybrané miesto, pár minút trvá príprava a samotný útok. Posádka vzápätí z miesta odchádza skôr, ako dokážu Rusi vyslať odvetnú streľbu, aj keby dokázali nájsť miesto odpalu.

Keby mala ruská armáda nad bojiskom vzdušnú nadvládu, jej letectvo by HIMARS (aj jeho ťažšiu pásovú obdobu) dokázalo nájsť a zničiť. Lenže ani táto podmienka nie je splnená, ruskí letci operujú priamo nad frontom, ale hlbšie zaň si netrúfajú, pretože je ukrajinská protivzdušná obrana stále efektívna. A ukrajinské raketomety vďaka svojmu dostrelu trávia väčšinu času desiatky kilometrov za líniou dotyku.

O skúsenosti s americkými raketami napísal v nedeľu na svojom telegramovom účte Roman Sapoňkov. Bojuje pri Chersone a útok z HIMARS-u z prvého radu sledoval pri slávnej Černobajivke: „Pod paľbou som bol už veľakrát, ale čo ma ohúrilo, je, že celý balík piatich či šiestich rakiet dopadol takmer na jedno miesto. Raketomety zvyčajne pokryjú veľkú plochu… Nebudem tajiť, že to na mňa zapôsobilo.“ (Vo videách dňa si môžete pozrieť, na čo presne Sapoňkov myslel, keď písal o raketometoch, s ktorými sa stretol doteraz.)

Kritika za veľké straty vo všeobecnosti smeruje na velenie a spôsob, akým dopravuje muníciu na front. Podľa niektorých blogerov Rusko prepáslo šancu pripraviť sa na príchod moderných raketometov. Nerozptýlilo sklady a štáby a ani nie je možné rýchlo to urobiť. Ruská armáda je centralizovaná organizácia, preto vysokí dôstojníci pracujú vo veľkých a dobre identifikovateľných štáboch, na ktoré sa útočí lepšie, ako keby boli rozmiestnené na viacerých miestach a po menších jednotkách.

Podľa neoverených ukrajinských informácií jeden takýto štáb zasiahli rakety a zabili v ňom minimálne veliteľa jednej divízie. O tom, že útoky proti veliteľstvám spôsobujú Rusom straty, písal aj Igor Strelkov.

Sprievodný text k videu tvrdí, že Ukrajinci v tomto prípade použili nemecký granát SMArt 155 a vystrelili ho z nemeckej samohybnej húfnice PzH 2000. Priebeh udalosti tomu presne zodpovedá. Oboje má Ukrajina vo výzbroji.

Toto nie je bežná munícia, ktorú delostrelci vystrelia na cieľ a ona dopadne niekde do jeho blízkosti, ale veľmi sofistikovaná zbraň vyvinutá špeciálne na ničenie tankov a inej techniky. Statickej aj pohybujúcej sa.

Tento projektil doletí do vzdialenosti maximálne 27,5 kilometra a má v sebe dve samostatné nálože. Každá z nich má vlastný infračervený senzor (hľadá zdroj tepla, teda zapnutý motor) a malý radar. Nad cieľom ich z granátu vytiahne malá raketa.

Každá z dvoch náloží má padák, na ktorom po oddelení klesá k cieľu, pričom ho aktívne vyhľadáva spomínanými senzormi. Vo vhodnej výške sa aktivuje priebojná nálož, ktorá zhora zaútočí na najslabšie chránenú a najzraniteľnejšiu časť tanku. Presne to môžeme vidieť na záberoch od deviatej sekundy. Z hornej časti klesá svetlý bod (submunícia na padáku) a niekoľko metrov nad obrnencom dôjde k explózii, pričom jej energia smeruje takmer kolmo dole. Výrobca uvádza, že k explózii dôjde v okamihu, keď nálož klesne na menej než 20 metrov nad povrchom bez ohľadu na to, či nájde cieľ. Ak zlyhá, automaticky po čase exploduje.

Jeden takýto granát stojí okolo 10-tisíc eur, čo je na pomery presnej munície veľmi málo. Najdrahšie 155-milimetrové granáty stoja výrazne viac než 100-tisíc za kus. Napriek tomu sa so SMArt 155 neplytvá tak, že ho vojaci vystrelia a modlia sa, že niečo trafí, ale používajú ho proti vopred identifikovaným cieľom. V tomto prípade ho veľmi pravdepodobne odhalil práve dron, ktorý video natočil.

https://dennikn.sk/2930596/vyvoj-bojov- ... rce=mpmapp

Zemakt píše: ↑12/7/2022, 13:56 Burjati toho mají plné zuby.

danny1691 píše: ↑12/7/2022, 04:24 Videa výbuchu v Novoj Kachovce
https://vk.com/wall-123538639_2791432

Oleg Ustenko, ekonomický poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedol, že krajina teraz potrebuje od západných partnerov 9 miliárd dolárov mesačne na pokrytie rozpočtového deficitu, čo je takmer dvojnásobok predchádzajúcej finančnej požiadavky krajiny.
"V každom prípade sa pokúsime prežiť, ale bez finančnej podpory našich spojencov to bude nielen ťažké, ale takmer nemožné," povedal poradca.

Príjmy Ruska z exportu ropy sa v júni zvýšili a presiahli 20 miliárd dolárov, a to aj napriek poklesu fyzických objemov.
Informovala o tom Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA).

Vojna vo vzduchu a kúzla s číslami. „Straty ukrajinského bojového letectva sa každým dňom zvyšujú, pričom ruská protivzdušná obrana nedáva šancu ukrajinským lietadlám, ktoré sa pokúšajú zaútočiť na postupujúce spojenecké jednotky. Nepriateľ stratil ďalšie dve útočné lietadlá v smere na Izium,“ písal ruský vojenský web Topwar napríklad 1. júla, ale informácie o zostrelených Ukrajincoch Rusi prinášajú neprestajne.

Za spojenecké sily Topwar označuje ruskú armádu a jednotky separatistov z Luhanska a Donecka, ktoré sú v skutočnosti pod spoločným velením Kremľa a iba formálne ide o samostatné armády.

Text pokračuje v rovnakom oslavnom tóne vzápätí ďalej: „Ruská protivzdušná obrana opäť fungovala na výbornú a uzemnila dve ukrajinské útočné lietadlá Su-25 pri osadách Barvinkove a Kurulka v Charkivskej oblasti.“

Ešte veľkolepejší príbeh Rusi zverejnili v nedeľu večer 10. júla. Ich nemenované eso údajne deň predtým počas polhodinového súboja zostrelilo dve ukrajinské Su-25 a jeden MiG-29.

K boju malo dôjsť v extrémne malej výške (v takej naozaj lietajú Su-25), ale „profesionalita a zručnosť pilotov skupiny Vostok nedali ukrajinským letcom žiadnu šancu“.

Rusi ako bonus pridali „exkluzívne video… zničenia ukrajinského MiG-29 dvoma raketami“. Ako vidno na zázname, žiadny dôkaz sa nekoná, na videu nevidno vôbec nič, čo by dokazovalo úspešný boj. Dokonca sa objavili aj neoverené tvrdenia, že ide o zábery z leteckého simulátora. Aj bez toho však ide o veľmi nepresvedčivú ukážku.

Odhliadnuc od propagandistického štýlu, podobné správy by nemuseli znieť neuveriteľne. Je vojna, Ukrajinci počas nej naozaj používajú lietadlá Su-25 a Rusi im viaceré z nich zostrelili. Vôbec však nesedia počty.

Určiť presný údaj o bojaschopných ukrajinských lietadiel pred inváziou nie je jednoduché. Podľa ročenky Flight Global 2022 malo ukrajinské letectvo na začiatku bojov 98 bojových lietadiel MiG-29 (43 kusov), Su-27 (26), Su-25 (17) a Su-24 (12) a ďalšie viac ako dve stovky, vrtuľníkov, dopravných a cvičných lietadiel.

Lenže nie je možné určiť, aká časť z uvedeného počtu bola aj bojaschopná. V prípade Slovenska ročenka správne uvádza jedenásť strojov MiG-29, ale v lepšom prípade je bojaschopná polovica z nich. Je známy príklad zo začiatku vojny, keď Rusi útočili na roky odstavené stíhačky MiG-29, ktoré si pripísali ako vlastné úspechy, ale v podstate zničili nepoužívané vraky, kým drahocenné funkčné stroje Ukrajinci premiestnili do bezpečia.

Rusi napriek tomu od prvých dní bojov informovali o nových a nových úspechoch. 9. marca potom generáporučík Igor Konašenkov, ktorý je zároveň hovorcom ruského ministerstva obrany, oznámil, že ruská armáda vyradila 90 percent ukrajinských letísk a zničila 89 bojových lietadiel a 57 vrtuľníkov. Odvtedy už oficiálne ruské hlásenia dávno a vysoko prekročili stovku zničených bojových lietadiel. Lenže píše sa júl 2022 a ruské médiá píšu, že „straty ukrajinského letectva sa každým dňom zvyšujú“.

Ukrajinská armáda však zároveň zverejňuje videá so svojimi lietadlami. Najnovšie dnes a sú na ňom stíhačky MiG-29. Z frontu pravidelne prichádzajú zábery vrtuľníkov, ako strieľajú na ruské pozície.

Aj menej chápaví konzumenti ich správ si vypočítali, že tu niečo nehrá. Základnou tézou konkrétne pri Su-25 preto je, že Ukrajina stratené lietadlá nahradila dodávkami z bývalých postsovietskych krajín, ktoré sú dnes členmi NATO a už ich nepotrebujú. Lenže Slovensko svoje predalo pred 20 rokmi Arménsku, Česi ich vyradili v približne rovnakom čase, Bulhari svojich 14 kusov v roku 2014 a Macedónci štyri ešte o desať rokov skôr. Aj keby sa všetky kdesi vyhrabali a uviedli do použiteľného stavu, podľa správ ruskej armády by už boli zničené.

Je pravda, že Američania pomohli s MiG-29 a na Ukrajinu sa dostali kusy, ktoré kedysi kúpili z Moldavska, ale podľa všetkého boli vhodné na náhradné diely, nie na uvedenie do bojaschopného stavu. Naozaj sa objavili fotografie ukrajinských MiG-29 očividne pozliepaných z viacerých kusov.

Pri Su-25 však podobná operácia nie je známa. Navyše vrtuľníky Mi-24 (z Česka) či Mi-17 (pôvodne pre Afganistan), ktoré sa objavili na záberoch, operujú v pôvodných farbách. Vo vojne nie je čas premaľovať ich. Nevidel som však žiadne video či fotografiu, na ktorej by boli ukrajinské Su-25 v inej ako ukrajinskej kamufláži.

Najpravdepodobnejšie vysvetlenie preto je, že ruská armáda o svojich úspechoch vo vzduchu vedome klame pre domáce publikum. Jej letectvo jednoducho nedokázalo získať vzdušnú prevahu, hoci podľa oficiálnych správ drvivo zvíťazilo hneď na začiatku.

Fotograficky je dodnes preukázaná strata 35 ukrajinských lietadiel (vrátane ôsmich Su-25) a 11 vrtuľníkov. Rusi dokázateľne prišli o 35 lietadiel a 49 vtuľníkov.

Po prvýkrát bola v rukách ukrajinskej armády spozorovaná kompletná húfnica M777A2 – na rozdiel od ostatných má táto húfnica kompletnú digitalizačnú súpravu vrátane GPS a PIK, čo znamená, že dokáže plne využiť všetky výhody upgradu A2, napr. ako GPS navádzané projektily