Zemakt, už som to napísal.
Ak proti sebe stojí Bobáľ a Strnad. Veriť sa dá jedine Bobáľovi, lebo zatiaľ ho spochybniť nemôžme. (Zatiaľ)
Veď DMD, ZŤS aj CSG budú mať možnosť zareagovať keď budú chcieť a vniesť do toho celého viac svetla.
To že dita je plagiát, je fakt. To že na dite pracovalo ZŤS Špeciál tu tvrdíte bez jediného dôkazu od výrobcu. CSG sa tvári, že je to čisto ich práca.
Plagiát (z lat. plagiare - kradnúť) je „umelecké, literárne alebo vedecké dielo, pri ktorého tvorbe bolo použité dielo iného autora (celé alebo sčasti) s cieľom zmocniť sa cudzej práce, zatajiť pôvodný prameň a vydávať dielo za vlastné“.
Česká firma odkopírovala našu húfnicu Zuzana, hovorí veliteľ slovenských delostrelcov
VLADIMÍR ŠNÍDL
Plukovník Roman Bobaľ je náčelníkom delostrelectva slovenských ozbrojených síl. Foto N - Tomáš Benedikovič
Plukovník Roman Bobaľ je náčelníkom delostrelectva slovenských ozbrojených síl. Foto N – Tomáš Benedikovič
Dôstojník slovenskej armády, plukovník Roman Bobaľ, vystúpil proti významnému zbrojárskemu holdingu, skupine CSG zbrojára Michala Strnada. Obvinil ich z priemyselnej krádeže.
Denník N koncom júla napísal článok o novej, oficiálne českej húfnici Dita, ktorú ponúka firma Excalibur Army z holdingu CSG zbrojára Michala Strnada. Podľa slovenských zbrojárov predstavuje priamu konkurenciu staršej verzie húfnice Zuzana, zaznievajú dokonca názory, že môže ísť o jej čiastočnú kópiu.
Denník N požiadal o rozhovor plukovníka ozbrojených síl Romana Bobaľa, ktorý je najvyššie postaveným slovenským delostrelcom. Detailne pozná slovenské húfnice a má prehľad aj o zahraničnej technike. Zároveň je predsedom medzinárodného delostreleckého výboru NATO (Integrated Capability Group on Indirect Fire).
Bobaľ bol v rozhovore na príslušníka ozbrojených síl neobvykle otvorený: húfnicu Dita českého hodlingu označil za plagiát slovenskej húfnice Zuzana 2000.
[ TIP: Aktivujte si večerný newsletter s najlepšími článkami Denníka N, ktoré ste ešte nečítali. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]
Jej vznik podľa neho podráždil aj vojakov či civilných zamestnancov, ktorí sa pohybujú okolo programu Zuzana. „Zhotoviteľ Dity zmenil len škrupinu, ale všetko podstatné pod tou škrupinou je identické so Zuzanou 2000,“ hovorí.
O svojich podozreniach, že mohlo dôjsť k priemyselnej krádeži, informoval v uplynulých rokoch aj Vojenské spravodajstvo či bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa (pôvodne OĽaNO, dnes Demokrati). Napriek tomu vývoj húfnice českého holdingu pokračoval a dnes už je konkurent slovenskej Zuzany v sériovej výrobe.
Prečítajte si
Slovenská štátna zbrojovka pomohla vyrobiť českú húfnicu, ktorá konkuruje dubnickej Zuzane
Ako dlho sa venujete delostrelectvu?
Skoro tridsať rokov. Prešiel som všetkými veliteľskými funkciami, od veliteľa družstva cez veliteľa batérie až po náčelníka delostrelectva. Na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši som pomáhal zakladať Katedru operačného a bojového použitia raketového vojska a delostrelectva, ktorá vychováva budúcich delostrelcov.
Takže musíte detailne poznať aj delostreleckú techniku.
Slúžil som na takmer všetkých typoch delostreleckej techniky, ktorú sme do armády zaviedli, vrátane starších systémov, ktoré už boli medzičasom vyradené. Z húfnic mám praktické skúsenosti s obsluhou systémov DANA, Zuzana 2000 a Zuzana 2. Mám aj slušné znalosti zahraničnej techniky. Stretávam sa s ňou na veľtrhoch, medzinárodných cvičeniach a aj v rámci delostreleckého výboru NATO, ktorého som predseda.
Poznáte českú húfnicu Dita?
So značným rozčarovaním ju sledujem od času, keď ju CSG group oficiálne predstavila (prelom rokov 2020 a 2021 – pozn. red.).
Čo na ňu hovoríte?
Považujem ju za derivát našej húfnice Zuzana 2000. Už keď ju predstavili, tak bolo na prvý pohľad vidieť, že je to len inak zabalená salónka. Vymenili obal, dali tam nový počítač, ale určite nepostavili žiadne nové delo. Hlaveň, úsťová brzda a elevačné časti – to všetko je použité z húfnice Zuzana 2000.
Súčiastky, ktoré spomínate, v podstate vytvárajú celú zbraň. Pre laikov: je to všetko to, čo je ukryté vo veži a posadené na podvozok.
Áno, a pokračujem. Dita používa aj úplne rovnakú 45-kalibrovú hlaveň, akú má Zuzana 2000. Pri bližšom pohľade na niektoré zverejnené fotky ste dokonca mohli vidieť, že jej hlaveň nesie výrobné označenie, aké sa používa pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky.
Samohybná kanónová húfnica Dita o spoločnosti Excalibur Army. Foto – EA
Samohybná kanónová húfnica Zuzana 2000 od slovenskej štátnej akciovky Konštrukta Defence. Foto – Army Recognition
Tým chcete povedať, že Dita je odkopírovaná Zuzana?
Ditu považujem za plagiát našej 155-milimetrovej samohybnej kanónovej húfnice, vzor 2000 Zuzana.
Ale zároveň hovoríte, že má iný obal, takže to nie je úplne identické delo.
Zhotoviteľ Dity zmenil len škrupinu, ale všetko podstatné pod tou škrupinou zostalo identické so Zuzanou 2000. To, že Dita má iný tvar veže, nehrá podstatnú úlohu. Firma Excalibur Army, respektíve skupina CSG odprezentovala aj niektoré ďalšie odlišnosti, napríklad že počítač dali veliteľovi do prednej kabíny, kým v Zuzane 2000 môže veliteľ sedieť aj vo veži. To je však len presunutie jedného kábla.
V Zuzane 2000 je počítač s Windowsom 3.1, ktorý si už väčšina ľudí ani nepamätá, takže Dita musí už používať modernejší softvér. Zrejme má aj iný iniciátor na odpálenie náplní, pretože ten mala Zuzana 2000 odlišný od štandardov NATO. Ale toto všetko sú len čiastkové vylepšenia. Dita je len upgradovaná Zuzana 2000.
(Spoločnosť Excalibur Army odmietla Bobaľove tvrdenia. Húfnica Dita podľa nej vychádza z československej húfnice DANA – teda z rovnakého základu, z akého vychádza aj Zuzana. Celé vyjadrenie firmy zverejňujeme na konci článku)
Musíme vysvetliť, že hovoríme o staršom type slovenskej húfnice. Zuzana 2000 je model vyvinutý v 90. rokoch. Verzia, ktorú dnes Slovensko vyrába napríklad aj pre Ukrajinu, nesie označenie Zuzana 2.
Zuzanu 2000 vyrobili v roku 1998, to je pravda. V tom čase však znamenala civilizačný skok. Na jednej strane prevzala prednosti československých húfnic DANA, predovšetkým automatický systém nabíjania. Vďaka nemu môže posádka viesť paľbu bez nutnosti opustiť vozidlo. Väčšina výrobcov delostreleckých zbraní dodnes takýto systém nemá.
K tomuto solídnemu základu pridali konštruktéri Zuzany úplne nový, automatizovaný systém riadenia paľby s názvom DELOSYS. Posádka tak už nemusí manuálne riadiť paľbu, všetko podstatné za ňu môže urobiť počítač. Keď sme na medzinárodnom cvičení predviedli systém DELOSYS americkým kolegom, zostali prekvapení, že krajina ako Slovensko vyvinula takéto špičkové zariadenia.
Takže hoci Zuzana 2000 pochádza z 90. rokov, podľa vás je to stále konkurencieschopná zbraň.
Zuzana 2000 je sofistikované delo, v medzinárodnom porovnaní patrí stále medzi špičku. Súčasná Zuzana 2 je jej pokračovateľkou. Má predĺženú hlaveň, predĺžil sa jej dostrel, ale pri zachovaní vysokej presnosti. Je vybavená aj pokročilejším softvérom a niektorými ďalšími vylepšeniami. Takže Zuzana 2 je nepochybne vyspelejšia, nepredstavuje však až taký veľký civilizačný skok, aký svojho času priniesla Zuzana 2000.
Hlavným produktom slovenských štátnych zbrojoviek je húfnica Zuzana 2, teda modernejšia verzia systému Zuzana 2000. Tento typ vyrábajú aj pre Ukrajinu. Foto – TASR
No Slovensko už typ Zuzana 2000 dávno nevyrába. Naše zbrojovky sa sústreďujú na predaj modernejšej Zuzany 2, prípadne jej ľahšej verzie s názvom EVA.
To však neznamená, že by sme nemohli stále vyrábať aj Zuzanu 2000, prípadne predávať licencie na jej výrobu. Náš priemysel by k tomu musel urobiť len určitý technologický upgrade, keďže ide o zariadenie z 90. rokov. Ten sme však neurobili, pretože sme sa venovali Zuzane 2. Pokiaľ však CSG Group takýto upgrade urobila, tak ich húfnica Dita už reálne mohla vytlačiť našu Zuzanu 2000 z trhu.
CSG nedávno predstavila ešte modernejšiu húfnicu, ktorú nazvali Morana. Aj tá už má predĺženú hlaveň, rovnako ako Zuzana 2. Aj pri nej vidíte podobnosť so slovenskými húfnicami?
Podľa našich zistení sú aj na Morane identické časti zo Zuzany 2. Znovu je to hlaveň, úsťová brzda a elevačné časti. A vidím aj ďalšie podobnosti. Technológie z húfnice Zuzana 2 použila naša Konštrukta Defence pri vývoji ľahšej húfnice s názvom Eva. Húfnica Eva využíva hlaveň, brzdovratné zariadenie a elevačné časti zo Zuzany 2. No a to isté teraz vidíme aj na prezentovanej Morane.
Po húfnici Dita predstavila česká spoločnosť Excalibur Army aj ďalší typ húfnice s názvom Morana. Foto – EA
Pokiaľ majú húfnice českého holdingu identické súčiastky ako slovenské húfnice Zuzana, kto im ich mohol dodať?
Tieto časti vyrába spoločnosť ZTS Špeciál. Kto jej dal pokyn, aby takto postupovala, neviem.
Vysvetlime, že ZTS Špeciál je štátna firma. Jej manažéri nám aj potvrdili, že pre Ditu vyrábajú hlavne. Zastalo sa ich aj ministerstvo obrany s argumentom, že pokiaľ by tak nerobili, Strnad by si tieto súčiastky kupoval od iných výrobcov.
Čítal som vo vašom článku takúto argumentáciu. Podľa mojich znalostí vám žiadny výrobca delostreleckého systému nevyrobí hlaveň len tak, a už vôbec nie, ak ste pre neho konkurencia. Podvozok si môžete objednať od rôznych firiem, ale nie hlaveň. Vyvinúť hlaveň je mimoriadne náročné. Musíte si poradiť s extrémnymi tlakmi, ku ktorým dochádza v nábojovej komore, musíte stabilizovať let granátu tak, aby dokázal trafiť cieľ.
Nikto vám toto všetko nepredá, aby ste to mohli použiť v konkurenčnej húfnici. Povedia vám, že ak chcete hlaveň, musíte si kúpiť celé delo. A na Západe dokonca trvajú na tom, aby ste si rovno kúpili aj ich systém riadenia paľby a originálnu muníciu.
Súčasný minister Martin Sklenár to vidí inak. Podľa jeho názoru bolo v záujme Slovenska, aby sa štátna ZTS Špeciál podieľala na výrobe húfnice Dita. Inak by sa vraj pripravila o spoluprácu na ďalšom perspektívnom projekte. Vy si asi uvedomujete, že rozporujete priamo názor ministra.
Ja som delostrelec, nie právnik. Možno po právnej stránke je všetko v poriadku, neviem. Mňa i ďalších delostrelcov však situácia ohľadom húfnice Dita mrzí už z hľadiska patriotizmu.
Skúste to vysvetliť.
My sme hrdí na slovenský výrobok, na húfnicu Zuzana, do ktorej mnohí z nás investovali svoje znalosti a svoj um. Pri Zuzane sme boli od prvej rany. Boli sme v tesnom kontakte s ľuďmi, ktorí tieto systémy od 90. rokov vyvíjali. Cestovali sme s nimi do zahraničia, ukazovali sme tú techniku vo Fínsku, predvádzali sme ju v Indii. A nepýtali sme za to peniaze. Pre nás bola hrdosť, že môžeme v zahraničí ukázať: pozrite sa, toto sme vyrobili my na Slovensku. Po tomto všetkom sa máme pozerať, ako sa týmto delom chvália Česi? To nie je nič osobné proti Česku, ja som polovičný Čech, ale už je to pre nás zahraničie. Česká firma hovorí, aké perfektné delo vyvinul ich priemysel. A ja sa pýtam: čo ste na tom vlastne vyvinuli?
(Oslovili sme aj slovenské ministerstvo obrany, Bobaľove slová komentovalo nasledovne: „Plukovníka Bobaľa plne rešpektujeme, uvedené podozrenia sa však dodnes nepotvrdili.“)
Roman Bobaľ hovorí, že sa už nemôže pozerať na to, ako niektoré slovenské štátne firmy idú na ruku zbrojárovi Strnadovi. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ak sa firmy zbrojára Strnada dostali k technológiám slovenských húfnic, odkiaľ ich mohli získať? Od firmy ZTS Špeciál, ktorá po našich otázkach priznala, že na projekte Dita spolupracuje?
Áno, aj. Naše know-how sa však k pánovi Strnadovi mohlo dostať aj ďalšími cestami. České ministerstvo obrany počas vlády Andreja Babiša robilo tender na nové samohybné húfnice. Slovensko prihlásilo húfnicu Zuzana 2. V tom čase sa nás českí delostrelci pýtali na rôzne informácie týkajúce sa húfnic Zuzana, keďže naše ozbrojené sily majú s touto techniku najväčšie skúsenosti.
My sme sa nebránili. Česi sú naši najbližší partneri a verili sme, že ich presvedčíme o výhodách slovenského výrobku. O to devastujúcejšie na nás zapôsobilo, keď sa české ministerstvo obrany napokon rozhodlo kúpiť francúzske húfnice Caesar.
Ako to súvisí s húfnicou Dita?
Pán Strnad sa netajil tým, že na projekte Dita zamestnal aj viacerých bývalých delostrelcov, ktorí pred tým pôsobili v českej armáde. V delostreleckej komunite sa dobre poznáme. Takže viem, že ide o tých bývalých vojakov, ktorí v rámci súťaže českého ministerstva obrany získali prístup k informáciám o Zuzana 2.
Vy ste v súvislosti s Ditou použili slovo „plagiát“. To je zásadné tvrdenie. Aké dôkazy naň máte ?
Férovo hovorím, že nemám nejaký písomný dôkaz. Výnimkou je možno fotografia húfnice Dita, kde je jasne vidieť už spomínané výrobné číslo hlavne, aké používajú aj slovenské ozbrojené sily. Nevychádzam však len tak z nejakých dojmov. My sa tu v tejto komunite dobre poznáme. A môžem povedať, že o tejto téme dobre vedia aj vo firme Konštrukta Defence, ktorá vyrába húfnice Zuzana.
Keď som sa o tom rozprával s jej zamestnancami, tak niektorí sa týmto otázkam buď snažili vyhnúť, alebo povedali, že aj ich to hnevá. Rozprával som sa o Dite napríklad aj s Romanom Ušiakom, bývalým generálnym riaditeľom Konštrukty, ktorý to videl podobne.
Len si objasnime, že ide o druhú štátnu firmu. Konštrukta Defence je zhotoviteľ húfnic Zuzana, kým ZTS Špeciál pre ne vyrába súčiastky. Obe sú súčasťou štátnej skupiny DMD, ktorej akcionárom je ministerstvo obrany.
Aj v ZTS Špeciál niektorí súčasní zamestnanci dobre vedia, o čo tu ide. Vedia o tom aj zamestnanci Vojenského technického a skúšobného ústavu Záhorie (VTSÚ), kde sa húfnica Dita testuje. Mimochodom, aj táto skutočnosť stojí za pozornosť. Prečo ešte aj štátne skúšobné zariadenie spadajúce pod naše ministerstvo obrany pomáha s vývojom konkurenčného dela?
Kritici projektu Dita hovoria, že toto delo je vybavené úsťovou brzdou, ktorú podľa výrobného čísla vyrobili pre Zuzanu 2000. Foto – EA
Mali ste možnosť si Ditu aj fyzicky pozrieť?
Bohužiaľ, osobne nie. Mám však informácie od kolegov z delostreleckej komunity, ktoré potvrdzujú, že Dita využíva hlavné časti zo Zuzany 2000 a niektoré riešenia nabíjania zo Zuzany 2. A taktiež že Morana využíva niektoré riešenia z húfnice Eva. Predstavitelia firiem spadajúcich pod skupinu CSG ma osobne poznajú a dobre poznajú aj môj postoj k ich produktom. Mali možnosť presvedčiť ma o opaku. Napriek tomu, keď si chcel na jednej z výstav môj kolega ako odborník pozrieť technické riešenia Morany, tak bol slušne poslaný preč.
Napriek tomu ste si istý, že je to plagiát.
Pozrite sa, ja som si na Zuzane 2000 odslúžil dlhé roky. Poznám ju skoro ako svoju manželku. Keď sa objavili prvé fotky Dity, tak sme si nad nimi sadli aj s kamarátom, ktorý bol pri vývoji oboch typov Zuzán. Tam nebolo o čom. Rozoberali sme detaily, ako je označenie výrobného výkresu úsťovej brzdy, ktoré bolo identické. O tomto probléme vie množstvo ľudí. Svojho času sa proti Dite oficiálne ozval aj bývalý riaditeľ Konštrukty Defence pán Ušiak, ktorý však v januári 2021 skončil. Povedal mi, že takzvane bol odídený na základe toho, že poukázal na daný problém.
Dnes však pán Ušiak pracuje vo firme ZVS Hodling, ktorú z polovice vlastní práve Strnadova skupina.
Bez komentára.
(Roman Ušiak Denníku N potvrdil, že sa Bobaľom o tejto téme rozprával a že aj spomenul „určité znaky podobnosti“. Odmietol však, že by výhrady k projektu Dita boli dôvodom jeho odchodu – vo vedení Konštrukty Defence podľa svojich slov skončil z osobných dôvodov a na vlastnú žiadosť).
Nemohla si skupina pána Strnada húfnicu vyvinúť svojpomocne? Hoci aj s využitím slovenských súčiastok, ktoré riadne zakúpil.
Húfnicu Dita prvýkrát predstavila CSG Group na prelome rokov 2020 a 2021. V tom čase sa na armádnych weboch písalo, že k dispozícii je takzvaný technický demonštrátor. Krátko nato už boli schopní prejsť na streľbu a dnes hovoria, že majú podpísanú objednávku na 18 kusov. Takže už sú vo fáze sériovej výroby. Slovenskému priemyslu trvalo šestnásť rokov, od roku 1998 do roku 2014, kým úspešne vyvinul a otestoval model Zuzana 2. Pán Strnad však získal funkčné, strieľajúce delo za niekoľkonásobne kratší čas, pričom jeho firmy mali nulové skúsenosti s výrobou moderných húfnic v kalibri NATO 155 milimetrov.
Takže?
Takže toto delo pravdepodobne získal tak, že sa dostal k už vyvinutým technológiám. A podľa môjho presvedčenia sú to technológie, ktorých vývoj v minulosti platilo Slovensko. K tomuto základu, k tejto salónke, si pridali už len pozlátku. To sú tie rôzne upgrady, o ktorých sme hovorili. K nim sa už pokojne mohol dopracovať aj vlastnou cestou. Zároveň sa pohrali s dizajnom. Toto sa im musí nechať. Dita i Morana na prvý pohľad vyzerajú dobre, robia na pozorovateľa taký ten wow efekt.
Preto sa dnes pán Strnad môže dokonca tváriť, že jeho húfnica je lepšia než naša. CSG Group určite nie sú žiadni „nímandi“, ktorí si nedokážu nič vlastné urobiť. V žiadnom prípade. Ale vyvinuli si len tú pozlátku a vylepšili dizajn. A nás na Slovensku môže mrzieť, že práve v čase, keď na celom svete vzrástol dopyt po delostreleckej technike, vyrástla našim firmám naším vlastným pričinením v susednej krajine konkurencia.
Vy teda nemáte žiadne pochybnosti, že ich húfnica Dita je plagiát.
Žiadne. Veď napokon aj firma ZTS Špeciál priznala, že dodáva hlavne a elevačné časti na projekty Dita a Morana. Ale môžeme ísť ešte ďalej. Ak sa skupina CSG nebude brániť, som ochotný ísť do konfrontácie. Nech postavia vedľa seba húfnice Zuzana 2000, Zuzana 2, Eva, Dita a Morana a môžeme ich porovnať.
Aj ste ľudí z CSG s týmito svojimi názormi konfrontovali?
Osobne som túto vec vytkol majiteľovi skupiny, pánovi Michalovi Strnadovi. Pred pár mesiacmi sa v Bratislave konalo stretnutie partnerov V4 v rámci skupiny pre zameniteľnosť munície. Zúčastnil sa ho aj pán Stnad, pretože jeho skupina sa podieľa na výrobe delostreleckých granátov. A pri tejto príležitosti som mu povedal, že to, čo urobili s Ditou, považujem za krádež.
Ako reagoval?
Trochu zmenil farbu v tvári a povedal, že táto téma je na dlhší rozhovor. K nemu však už nedošlo.
Majiteľom skupiny CSG je dnes Michal Strnad, syn zakladateľa tohto holdingu Jaroslava Strnada. Foto – CSG
Hlásili ste to niekomu aj v rámci armády alebo ministerstva obrany?
Prirodzene som na to upozornil.
Koho?
Spravodajské služby. Prvýkrát som sa na ne obrátil už vo februári 2021. Takýto je pre mňa predpísaný postup. Ja ako príslušník ozbrojených síl nemám možnosť len tak podať trestné oznámenie alebo občianskoprávnu žalobu, zvlášť pokiaľ v tejto veci nie som ako osoba nijako poškodený. Navyše ani neviem posúdiť, či tu došlo k spáchaniu nejakého trestného činu. Jediné, čo viem dokázať, že Dita je derivát Zuzany a že je to naše delo, len v inom obale.
Preto som tieto informácie postúpil Vojenskému spravodajstvu, ktoré je tu nato, aby vyhodnotilo, či tieto informácie sú alebo nie sú pravdivé. Ak si ich vyhodnotili ako pravdivé a relevantné, mali by ich ďalej postúpiť vedeniu rezortu obrany. Ja som sa na Vojenské spravodajstvo v tejto veci obrátil opakovane: najprv ako veliteľ útvaru, neskôr aj z titulu svojej súčasnej pozície náčelníka delostrelectva.
A čo sa dialo?
Jediné, čo môžem povedať, že sa ma na túto vec opakovane pýtali a ja som opakovane hovoril to isté: výrobu húfnic Dity a Morany považujem za priamu hrozbu pre našu firmu Konštrukta Defence. V našej komunite celkovo postupu Slovenska málokto rozumie. Aj práve teraz sa ma pýtali ukrajinskí partneri, ako je možné, že Česi robia plagiát našej Zuzany a my to nechávame len tak.
Upozornili ste na to aj niekoho z ministerstva obrany? Napríklad bývalého ministra Jaroslava Naďa?
Áno, upozornil som aj bývalé najvyššie vedenie rezortu obrany.
Takže Jaroslava Naďa?
Áno, rozprávali sme sa o tejto téme. Dal som mu najavo, že som bytostne proti tomu, aby sme podporovali program húfnic Dita a Morana.
A čo sa stalo?
Zobral to na vedomie.
(Exminister Naď uviedol, že sa s Bobaľom o tejto téme rozprával. Podozrenia vraj nechal preveriť, ale do odchodu z funkcie nebol podľa jeho slov k dispozícii dôkaz, ktorý by ich potvrdil. Celé Naďovo vyjadrenie zverejňujeme na konci článku).
Vedenie ministerstva obrany nič nepodniklo?
Nepochybujem, že najvyššie vedenie rezortu sa touto témou zaoberalo, pravdepodobne aj od Vojenského spravodajstva sa k nim tieto informácie dostali. Doteraz však za mnou nikto neprišiel, aby mi povedal: Počúvaj, plukovník, je to v poriadku, program Dita je riadne zmluvne ošetrený. Ja si totiž viem teoreticky predstaviť, že to všetko, o čom sa tu rozprávame, je len veľké nedorozumenie. Možno bola podpísaná riadna zmluva medzi ministerstvom obrany či Konštuktou Defence na jednej strane a CSG Group na druhej strane, ktorá oprávňuje CSG používať naše technológie. Ale o žiadnom takomto dokumente neviem.
(Konšrukta Defence uviedla, že so Strnadovými firmami nemá žiadny zmluvný vzťah, ktorý by ich oprávňoval využívať konštrukčnú, technickú a sprievodnú dokumentáciu projektu Zuzany 2000 pre projekt Dita.)
Predstavme si, že žiadny takýto dokument nie je. To by znamenalo, že niekto zo slovenskej strany bez zmluvného základu umožnil Strnadovým firmám, aby si vyrobili, ako vy hovoríte, plagiát Zuzany. Kto to mohol byť a aký dôvod na to mal?
Ešte raz: nemám žiadne dôkazy o nejakom korupčnom či neetickom správaní. Aj na základe vášho článku však máme potvrdené, že naša spoločnosť ZTS Špeciál aktívne spolupracuje s firmami pána Strnada na programe Dita. ZTS vyrába prakticky všetky komponenty na samotnú zbraň, ktoré sú pod tým plechom. Prečo sa rozhodla pracovať pre skupinu CSG? Viem si predstaviť, že mohla mať núdzu o zákazky. Pôvodne bola závislá od programu slovenských húfnic Zuzana, ten však stagnoval. No a naraz sa objavil pán Strnad a zistil, že máme vyvinuté technológie pre jednu i druhú Zuzanu, ktoré by sa mu mohli hodiť. Z jeho pohľadu to bol celkom logický postup.
Takže využil to, že na Slovensku program húfnic niekoľko rokov prešľapoval na mieste?
U nás sa tento program naozaj niekoľko rokov veľmi neposúval. Projekt Zuzana 2000 ležal bokom už od prelomu tisícročia, keď sme tieto systémy vyviezli na Cyprus. Venovali sme sa programu Zuzana 2, kde v roku 2014 prebehli vojskové skúšky. Ani potom sa však nič nedialo. Až v roku 2018 slovenské ministerstvo obrany objednalo 25 kusov húfnic Zuzana 2. Aj niektorí generáli pritom vtedy rozprávali, že delostrelecký systém je prežitok, program húfnic je neperspektívny a podobne. Chýbala podpora pre projekt Zuzana a ZTS Špeciál nemala biznis. Takže pán Strnad jednoducho vstúpil do voľného priestoru a snažil sa vyťažiť čo najviac.
Ak to tak bolo, tak to znie ako celkom pochopiteľné z jeho strany.
Nepochybne, pán Strnad je veľmi šikovný obchodník. Jeho firmy sa predtým sústredili na modernizáciu československých húfnic Dana a videli, že tento produkt má odbyt. Objednávky mal z Azerbajdžanu, možno z Gruzínska, lenže tie Dany, ktoré mohol modernizovať, už dochádzali. Tak sa rozhodol ísť ďalej a vyrábať nové húfnice. Videl, že Slovensko nemalo spočiatku záujem projekt húfnic adekvátne podporiť či už finančne, alebo marketingovo, tak sa chopil príležitosti.
(Československé húfnice DANA využívajú pôvodný sovietsky kaliber 152 milimetrov, ktorý už na trhu nie je považovaný za perspektívny. Húfnice Zuzana a po novom aj Dita sú stavané na západný kaliber 155 milimetrov – pozn. red.).
Ako mali podľa vás zareagovať slovenské štátne firmy? Mali sa s ním dohodnúť na riadne ošetrenej licenčnej výrobe?
Tu si mal niekto sadnúť s pánom Strnadom za rokovací stôl a povedať: za takýchto a takýchto podmienok môžete využívať naše technológie. A vaša húfnica sa nebude tváriť ako česká Dita, bude riadne označená povedzme ako Zuzana 2000M a bude prezentovaná ako slovensko-český výrobok. A znovu hovorím: chcem veriť, že niečo takéto sa aj udialo, len ja o tom nemám žiadnu vedomosť. Ale som skeptický. Nevidím ani pána Strnada, že by ich húfnicu takýmto spôsobom prezentoval. Na ich letákoch je uvedené, že Dita i Morana sú produkty spoločnosti Excalibur Army zo skupiny CSG.
CSG pôvodne označovala húfnicu Dita výlučne ako výrobok svojich vlastných firiem
Prečo sa naše firmy proti tomu doteraz neozvali? Veď napríklad Konštruktu Defence, výrobcu Zuzany, musí táto situácia ekonomicky poškodzovať.
Konštukta je súčasťou skupiny DMD Holding, takže nie je úplne autonómna, a zároveň je v mnohom závislá od firiem pána Strnada, od ktorých berie napríklad podvozky alebo muníciu. Tým však nechcem haniť Konštuktu. Myslím si, že súčasný generálny riaditeľ Alexander Gurský dostal túto firmu z klinickej smrti a program našich húfnic posunul zásadne dopredu.
Môžu firmy pána Stnada postupne vytláčať slovenské húfnice z trhu?
Od toho sme ďaleko. Vieme však, že na svojich húfniciach pracujú. Snažia sa robiť strelecké skúšky, dokonca sa im stalo, že na Dite odtrhli úsťovú brzdu, teda prednú časť hlavne. Dnes však už ohlásili sériovú výrobu a zároveň sa snažia dokončiť húfnicu Morana, čo by mal byť ešte pokročilejší výrobok.
Potrebujú ešte na niečo slovenské know-how?
Pokiaľ už ohlásili sériovú výroby Dity, tak vychádzajme z toho, že táto húfnica je hotová. Neviem o tom, že by prešla aj riadnymi vojskovými skúškami, ale to už je jeho biznis. Okrem toho si myslím, že mu chýbajú tabuľky streľby.
To je čo?
Slovenské húfnice mali dlho oproti konkurentom nevýhodu, že ste nemohli s nimi strieľať nábojmi od rôznych výrobcov. Mohli ste spočiatku používať len tie, ktoré vyrába Slovensko. Na to, aby ste integrovali granáty od ďalších výrobcov, ich musíte najprv nakúpiť, pričom každý kus stojí tisíce eur. Potom ich musíte zastrieľavať na rôzne vzdialenosti a pri rôznych poveternostných podmienkach. Následne podľa výsledkov zostavíte tabuľky streľby. Dnes už vytvárame takéto tabuľky pre Zuzanu 2 a čoskoro by mali byť aj pre Zuzanu 2000. Ak aj tieto tabuľky streľby niekto poskytne Strnadovi, tak sa pán Strnad zadarmo dostane k niečomu, čo nás stojí aspoň milión eur.
Môže Strnad vyrábať svoje húfnice bez slovenských štátnych firiem?
Nemôže, potrebuje technológiu vŕtania hlavní, ktorou disponuje len ZTS Špeciál. Keby som bol ja hráčom, ktorý ovláda figúrky na šachovnici, tak by som sa teraz snažil primárne ovládnuť túto firmu. A potom by som sa snažil dostať do záporných čísel Konštruktu Defence, aby som sa zbavil konkurenta. Našťastie, súčasný riaditeľ Konštukty to pochopil, snaží sa budovať partnerstvo s Ukrajincami, ktorí sa ukazujú ako veľmi perspektívni pre ďalší rozvoj firmy.
Vyjadrenie zainteresovaných aktérov
Excalibur Army:
Postoje pána plukovníka Bobaľa poznáme a je nám ľúto, že neprejavil záujem sa s naším systémom bližšie zoznámiť, napriek tomu sa tak ostro vyjadruje na adresu výrobcu. Jeho vyjadrenia však nezodpovedajú skutočnosti.
Húfnica Dita koncepčne vychádza z osvedčeného československého systému 152 mm ShKH DANA vz. 77, rovnako ako ďalšie nástupnícke produkty slovenskej výroby – húfnica Ondava, Zuzana 2000 alebo aktuálne Zuzana 2. Ich spoločnými znakmi sú napríklad centrálne uloženie dela (po novom v NATO kalibri 155 mm) na podvozok kopřivnickej Tatry. No „obal“, ako ho spomína pán Bobaľ, tvorí podstatnú zložku užívateľskej hodnoty systému. Len tento komponent stál v priamych nákladoch na vývoj a testovanie našu spoločnosť rádovo milióny eur.
Detailná technická špecifikácia húfnice Dita je naším obchodným tajomstvom, a nemôže byť teda pánovi plukovníkovi známa, na rozdiel od skutočnosti, že sa k spoločnému vývoju so slovenskými partnermi dlhodobo hlásime. Osočenie z krádeže naozaj nie je na mieste! Naše partnerstvo so ZTS Špeciál bolo opakovane verejne a preukázateľne deklarované na medzinárodných veľtrhoch, v propagačných materiáloch našej spoločnosti i na webových stránkach produktu.
Ministerstvo obrany SR:
Plukovníka Bobaľa plne rešpektujeme, platí však, že uvedené podozrenia sa dodnes nepotvrdili.
Celkové fungovanie, ako aj výrobný program a obchodná politika v holdingu DMD, je plne v kompetencii a zodpovednosti jednotlivých spoločností a ich štatutárnych orgánov. Ich vedenie plne zodpovedá za svoje konanie v zmysle platných stanov. Vo veci sme naďalej v kontakte s vedením spoločnosti, pričom naše prípadné ďalšie kroky prirodzene závisia od potvrdených informácií.
Exminister Jaroslav Naď:
Potvrdzujem slová pána plukovníka, že sme o uvedenom podozrení spoločne komunikovali. Vážim si ho ako odborníka na delostrelectvo, on však netuší a z titulu svojej funkcie ani nemôže tušiť o ďalších krokoch, ktoré boli v tejto veci realizované.
Skôr ako úsmevné mi pripadá, že sa verejne sťažuje, že mnou nebol v tento veci informovaný o ďalších krokoch. Nemal byť z akého dôvodu informovaný, pretože na takéto informácie nebol ani oprávnený. Navyše zverejnenie informácií o tom, aké kroky boli a sú realizované, môže akurát tak ohroziť ich úspešnosť.
Zodpovedné organizácie a zodpovední ľudia dostali jasné pokyny, aby preverili informácie, ktoré v tejto súvislosti boli získané. Až do môjho odchodu z pozície ministra obrany v mesiaci máj nebol k dispozícii žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by tieto podozrenia potvrdil. Pokyn, ktorý bol v tento súvislosti mnou ako ministrom obrany vydaný, bol jasný: len čo by bolo podozrenie na neoprávnené využívanie licenčných práv štátnych akciových spoločností potvrdené, riešila by sa táto otázka právnou cestou.
Konštrukta Defence:
Spoločnosť Konštrukta Defence nebude komentovať a vyjadrovať sa ku tvrdeniam pána plk. Ing. Romana Bobaľa, ktorého rešpektujeme ako popredného odborníka v rámci delostreleckej techniky v Slovenskej republike.
Vlastníkom práv a dokumentácie na výrobu Zuzany 2000 je Konštrukta Defence.
Vlastníkom práva na výrobu 155 mm ShKH Zuzana 2000 sú nasledovní podielnici v pomeroch:
Konštrukta Defence, a.s. – 43,82 %
Ministerstvo hospodárstva SR – 40,49 %
Ministerstvo obrany SR – 5,33 %
Kerametal – 10,36 %
Konštrukta Defence, a. s. je správcom konštrukčnej, technickej, sprievodnej dokumentácie a je finálnym výrobcom.
Spoločnosť Konštrukta Defence, a. s. nemá so spoločnosťou Excalibur Army, respektíve CSG, žiaden zmluvný vzťah k využívaniu konštrukčnej, technickej, sprievodnej dokumentácie 155 mm ShKH ZUZANA 2000 k využitiu v rámci projektu 155 mm ShKH Dita.
Stačí jen gůglit. Z toho se vykecat zkrátka nedá. Dík Lynxi.
Základem prostředku je modernizovaný podvozek z houfnice vz. 77 DANA typu Tatra 815 VP31M, který je opatřen dvoumístnou kabinou z houfnice DANA-M2. Pohon zajišťuje nový, výkonnější, vzduchem chlazený motor Tatra T3C-928-90 umístěný v zadní přepracované části houfnice. Zcela nový je věžový komplet osazený kanónovou houfnicí standardizované ráže NATO (155 mm) o délce hlavně 45 ráží od slovenské společnosti ZTS - Špeciál. Díky rozsáhlé automatizaci je věžový komplet standardně zcela bezosádkový - obsluhu celé houfnice zajišťují pouze dvě osoby mající pracoviště v kabině v přední části prostředku. V případě potřeby lze navádění děla provádět i manuálně. Samotný věžový komplet je možné instalovat na jiný kolový či pásový podvozek s příslušnou nosností a rozměry. Plagiáte
Narozdíl od jiných soudobých samohybných houfnic ráže 155 mm, které mají hlaveň o délce 52 ráží, houfnice DITA disponuje dělem pouze o délce 45 ráží, což znamená, že s nábojem s dnovým výtokem se její dostřel pouze blíží hranici 40 km. O důvodech lze pouze spekulovat a mohou být jak technické, tak i obchodní - slovenský vlastník know-how k dělu je stejný subjekt, který stojí za houfnicí ZUZANA 2 a který tak nemá důvod si vytvářet vlastní konkurenci.
Včíl se ptám je pán plukovník opravdu odborník, respektive v kterém předvolebním žoldu píše? Jinak vzhledem k deklarované spolupráci na Moraně ta výše popsaná spekulace padá a zdá se že ZTS funguje jako normální obchodní subjekt jehož náplní je generovat zisk. Kupodivu pro kňučící menšinu.
Ještě mne u pana plukovníka zarazila tato věc
Zuzanu 2000 vyrobili v roku 1998, to je pravda. V tom čase však znamenala civilizačný skok. Na jednej strane prevzala prednosti československých húfnic DANA, predovšetkým automatický systém nabíjania. Vďaka nemu môže posádka viesť paľbu bez nutnosti opustiť vozidlo. Väčšina výrobcov delostreleckých zbraní dodnes takýto systém nemá.
Som z toho velačo akýsi zmetěný.
"Voni fotr, řekněte jim tam, že se jim na jejich párky vyserem!"
Lynxi díky za ten článek!
edit: jinými slovy je to plagiát, kde ZŤS Speciál se podílí na vývoji, spolupráci odsouhlasilo ministerstvo, a jediný kdo brble je Konstrukta. Což je pochopitelné, protože CSG má výtlak jí ode všad vyStrnadit. Jestli je pravda o těch 18 kusech Dita, tak je to pro Konstruktu velká facka, protože jejich obchoďáci rázem vypadají dosti neschopně.
Juraj Tichý:
I u nás si zástupci Armády rádi pouštějí/pouštěli pusu na špacír a pak se divili, když se ukázalo že to je nepravda. Pak se hájili tím, že to byl jejich soukromý názor a ne postoj ministerstva a nevím co ještě. Tihle lidé se do toho umí dost dobře sami zamotat.
Pokud jde o CSG, tak ti určitě nemají schopnosti a ani kapacity k výrobě dělostřeleckých hlavní. Logicky je tak nakoupili od sousedů na Slovensku (ZTS). To samé v případě nabíjecího systému. Ten by sice možná zvládli sami, ale bylo by to zbytečné. Podvozek, kabiny, plechařinu a všechno ostatní zvládají bez větších problémů. Zbytečně se v tom někdo snaží hledat senzaci.
DITA a Zuzana 2000 jsou konkurenti možná tak nyní, kdy je ve světě velký zájem o houfnice. Ještě před pár lety byl trh spíš přesycený a co si budeme povídat, slovenské houfnice se prodávaly akorát na Slovensku. A to není zrovna velký trh na udržení fabriky v chodu. Subdodávky pro CSG tak byly pro ZTS dost logický krok. Přeci jen CSG dokáže tlačit své produkty do světa docela efektivně - a státní firmy si tak nemusí ušpinit ruce nějakými zákulisními hrami. Když se mrkneme na náš VOP CZ, tak to je dost podobné jako váš ZTS.
"Vojáci neměli rádi Rakouska ani války, ale dřeli do úpadu těla" - Karel Poláček
Z toho článku si vyberie každý co chce, ja si vyberám :
Tu si mal niekto sadnúť s pánom Strnadom za rokovací stôl a povedať: za takýchto a takýchto podmienok môžete využívať naše technológie. A vaša húfnica sa nebude tváriť ako česká Dita, bude riadne označená povedzme ako Zuzana 2000M a bude prezentovaná ako slovensko-český výrobok.
To ze konanie českej strany bolo minimálne necestne je fakt.
Na druhej strane, obchodníci z DMD, o tých nemám žiadnu vysoku mienku. Oni sú tak sebestrednina presvedčení o svojej genialita, až to človek nechápe. Napr Brazília v tendri na húfnice požaduje transportovatelnost KC390, čo Z2 nespĺňa nijako a nikdy nesplní a aj tak ju tlačia do sútaže. To je akoby som si šiel do obchodu kúpiť cukor a predajca mi nukal super soľ, že je perfektná. Co sa síce nevylučuje, ale akosi to mina požiadavky zákazníka. A tak by som to asi uzavrel.
Lynx:
Nebylo by tedy vhodnější, kdyby někdo ze slovenské vlády kontaktoval CSG s tím, že už jim nebudete prodávat hlavně a nabíjecí systém (a možná ještě něco), ať si to kupují odjinud? Pak se ale nemůžete divit, že byste si museli hledat nějakého jiného dodavatele podvozků (atd.) pro Zuzany. Celý tenhle spor mi přijde jako žabomyší válka a reálně není v zájmu ani jedné ze stran cokoliv měnit.
"Vojáci neměli rádi Rakouska ani války, ale dřeli do úpadu těla" - Karel Poláček
Lynx: vzhledem k tomu, že se ŽTS Speciál podílí na vývoji, výrobě a zkouškách, s požehnáním příslušného slovenského ministerstva, tak se o nějaké nečestnosti nedá vůbec mluvit. Jinými slovy ona podmínka "za takýchto a takýchto podmienok môžete využívať" proběhla. Že se výsledek těchto jednání nelíbí Konstruktě je jiná věc.
edit: pokud má Konstrukta oprávěný důvod se bát o zneužití svého know-how, tak se může obrátit na soud nebo na arbitra. Ale za ty roky co je DITA a Morana na světě to neučinili.
Je možné že ak bude debata pokračovať v podobnom duchu, tak dôjde k rozchodu sk delostrelectvo a CZ podvozky. Kto vie.
To aké diskusie medzi oboma stranami prebehli ozaj netuším, ale nevylučujem, že na sk strane - ZTS nemusel byť sk záujem nadradený osobným záujmom,to ale nie je CZ chyba.
Na margo dodávok hlavní a podvozkov - určite je jednoduchšie obstarať podvozok ako hlaveň.
A nakoniec - absolútne neverím, že navzdory CSG-Nexter spolupráci by Nexter dodával také citlivé výrobky ako hlavne a pod konkurentovi, ktorý by stal proti Caesar. To by skrátka Francúz nikdy nedopustil. Dôraz na slovo NIKDY.
Ešte aj tu na webe boli hádky a časť diskutujúcich trvala na tom, že si to EA celé vyvinula sama. Dokonca si pamatám, že tuším Nesher (ak nie ospravdlňujem sa) podsuval, že vyrobné práva po 20 rokoch už sú voľné, alebo niečo v tom zmysle. A tak sa môže kopírovať.
Zrejme po tom, čo Strnadko nedokázal bez DMD dodať húfnice, nové či staré reko (na Ukrajinu ich malo ísť 26 pokiaľ viem, išiel len ten jeden už zničený prototyp) bol donútený k zmene postoju.
O nečestnosti sa samozrejme hovoriť dá, lebo Strnad a SMER sú na jednej výplatnej páske a vieme ako boli do 2020 vedený štátne spoločnosti. Robilo sa hlavne tak, aby "naši ľudia" boli spokojní. Viď čo robili, keď OSSR vybrali Patriu a nie zastaralý Pandur.
Bohužiaľ, ak už takéto rozhodnutie v minulosti padlo, ťažko plakať nad rozliatym mliekom a pán Bobáľ by sa mal zmieriť z existujúcim stavom
Ano Juraji zpočátku se zde vedli diskuze, kdo to mohl dodat. Ale již hodně dlouhou dobu je to známo, a proto je tvé tvrzení lživé.
Ano.. Smer, aj Naď, aj súčasné minsterstvo jsou na výplatní pásce Strnada.
Prostě je třeba smířit se s tím, že EA a ZTS spolu udělali normální obchod, který nevoní Konstruktě, a pán Bobál nejspíše skončí v politice nebo Konstruktě.
Plagiát (z lat. plagiare - kradnúť) je „umelecké, literárne alebo vedecké dielo, pri ktorého tvorbe bolo použité dielo iného autora (celé alebo sčasti) s cieľom zmocniť sa cudzej práce, zatajiť pôvodný prameň a vydávať dielo za vlastné“.
Naď ťažko, odkedy tam je, CSG nezarobilo na MOSR novou zmluvou snáď ani euro.
Mimochodom, Konštrukta je vlastníkom práv. Takže ak by chcela, zrejme by vedela spoluprácu zastaviť. Možno len tak prskajú.
Jaký plagiát? Chápeš, že ZŤS Special se na vývoji, výrobě a zkouškách od začátku??
To že to neví Juraj a Skelet je irelevantní
(skelet tehdy dokonce tvrdil, že prostě koupili hlaveň od Slováků, protože jim zbyla na skladě, což Bobál potvrdil )
ad Naď
Naď byl ministr obrany v letech 2020 - 2023.
Dita byla představena cca 10 měsíců po jeho jmenování. Morana o 25měsíců později.
Exminister Jaroslav Naď:
Potvrdzujem slová pána plukovníka, že sme o uvedenom podozrení spoločne komunikovali. Vážim si ho ako odborníka na delostrelectvo, on však netuší a z titulu svojej funkcie ani nemôže tušiť o ďalších krokoch, ktoré boli v tejto veci realizované.
Jaké podnikl právní kroky jako ministr obrany a jaké Konstrukta? Žádné.
A nie problém skôr v tom, že SR je schopná vyrobiť tak 10 húfnic ročne a dopyt vo svete je oveľa vyšší? Naši zvládajú zjavne vo väčšom množstve vyrábať samotné delo a je problém so zvyškom húfnice. Tak predávajú tam, kde tie delá chcú. Ak z toho má Dubnica prachy, tak win/win situácia, nie? Ak je naša Zuza2 taká super, prečo ju nikto neobjednal okrem UA a prečo jej vieme vyrobiť ročne tak málo? Mne to dosť pripomína to ruské - mysleli sme to dobre, dopadlo to ako vždy