Viac nákupov
Ministerstvo obrany má momentálne rozbehnuté dva dôležité tendre: nákup 76 kolesových transportérov za 330 miliónov eur a 156 ťažších, pásových transportérov za odhadovanú sumu 1,7 miliardy. Okrem toho Naď vlani avizoval ešte dva ďalšie: pre vojakov chcel získať nákladné vozidlá a podzvukové cvičné lietadlá.
Po vypuknutí vojny sa už hovorí aj o ďalších projektoch, ktoré doteraz neboli označované za prioritu. Naď hovorí napríklad o potrebe výrazne posilniť protivzdušnú obranu.
O jej hlavný pilier by sa mali už onedlho postarať spojenci z NATO dovezením systému Patriot, popritom však minister spomína aj nutnosť nakúpiť nové protiletecké rakety kratšieho dosahu.
Kritici upozorňujú, že ministerstvo malo oveľa väčšiu pozornosť venovať dronom, na ktoré sa v súčasnosti spolieha aj ukrajinská armáda pri ničení ruských vozidiel.
„Už desať rokov vieme, že útočné drony predstavujú veľmi efektívny systém na ničenie pozemných cieľov. Viaceré krajiny NATO do nich začali investovať už dávno,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.
1. Transportéry
Poďme postupne. Za dlhodobú slabinu slovenskej armády je považované pozemné vojsko. Ešte pred desiatimi rokmi, za čias ministra obrany Ľubomíra Galka a štátneho tajomníka Róberta Ondrejcsáka (obaja vtedy za SaS), vznikla analýza, podľa ktorej je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti.
Slovenské pozemné vojsko sa stále opiera predovšetkým o známe transportéry BVP, ktoré poznajú všetci, čo absolvovali povinnú vojenskú službu (do roku 2005) alebo videli normalizačný seriál Chlapci a chlapi.
Bývalí ministri za Smer a SNS nedokázali kúpiť nové transportéry, tak sa v tichosti rozhodli aspoň zaplatiť modernizáciu 35 kusov starých vozidiel BVP – teda zhruba jednej šestiny celkového stavu.
Každé modernizované vozidlo stálo podľa dostupných údajov 1,1 až 1,5 milióna eur. Tridsať rokov staré tranportéry dostali novú vežu, nový interiér či komunikačné systémy.
Ani tento projekt však neodstránil ich hlavný nedostatok – nízku balistickú ochranu. Transportéry BVP majú podľa expertov aj po mnohomiliónovej modernizácii len malú ochranu proti mínam či protitankovým strelám.
„Modernizáciou sa trochu zvýšila ochrana posádok, napríklad inštalovaním moderných sedačiek, ktoré posádke zvyšujú šancu na prežitie. Balistická ochrana vozidla však zostala na nízkej úrovni,“ hovorí Bednár, ktorý modernizáciu BVP analyzoval vo svojich blogoch.
Modernizácia československých BVP bola najväčšou investíciou do pozemného vojska za 30. rokov. Foto – Konštrukta Defence
Budúcnosť transportérov by mali vyriešiť spomínané dva Naďove tendre, v ktorých sa rozhoduje o dodávateľoch nových pásových i kolesových vozidiel (označované ako bojové obrnené vozidlá – BOV).
V prípade pásových vozidiel je podľa informácií Denníka N favoritom švédske vozidlo CV-90. Je koncepčne staršie, zároveň sa však predpokladá, že by malo byť lacnejšie než aktuálne najmodernejší nemecký transportér Lynx, ktorý je jeho hlavným konkurentom.
V prípade kolesových transportérov zase existuje podľa zákulisných informácií tlak na nákup rakúskeho vozidla Pandur, ktoré ponúka skupina českého zbrojára Jaroslava Strnada.
Proti tomu sa stavia časť odborníkov i dôstojníkov, ktorí sú za koncepčne modernejšie fínske vozidlo Patria. To si v rámci nedokončeného nákupu minulej vlády vybrali už politici SNS.
Slovensko má zatiaľ jediný moderný transportér, prototyp fínskeho vozidla Patria, ktoré nakúpili nominanti SNS a následne ho pyšne predviedli aj v Teleráne televízie Markíza. Foto – Facebook/Teleráno
2. Tanky
Za hlavnú bojovú silu sú tradične považované tanky. Najprv však stručné vysvetlenie, aký je rozdiel medzi tankom a bojovým obrneným vozidlom. Cieľom bojového vozidla je priviesť na miesto vojakov a následne im poskytovať palebnú podporu. Obvykle takýto stroj nemá takú vysokú ochranu ani také silné zbrane ako tank.
Úlohou tankov je ovládnuť bojisko a 120-milimetrovým, prípadne 125-milimetrovým kanónom ničiť každý bojový stroj, na ktorý narazia. Bojové vozidlo má „iba“ 30- až 35-milimetrový kanón a ťažkú techniku dokáže zničiť len vtedy, ak disponuje aj protitankovými riadenými strelami.
Slovenská armáda má vo výzbroji tanky typu T-72, ktoré v licencii vyrábala zbrojovka ZŤS Martin. Na papieri disponuje 32 kusmi, ich domovskou základňou sú kasárne v Trebišove.
V čom je problém?
Slovenské tanky vyrobili ešte počas studenej vojny a odvtedy neprešli významnejšou modernizáciou.
Po druhé je otázne, koľko z nich je vlastne bojaschopných. Keď v roku 2019 organizovala SNS vojenskú prehliadku v Banskej Bystrici, tak pôvodne chcela predviesť desať tankov, napokon dali dokopy len štyri bezchybne vyzerajúce kusy.
Ozbrojené sily disponujú na papieri 32 tankami T-72, bojaschopných však môže byť o dosť menej. Foto – TASR
Slovenská armáda sa tak zrejme nevyhne ani masovej investícii do tankov. Podľa informácií Denníka N momentálne súperia dve koncepcie.
Podľa zástancov jedného pohľadu by malo Slovensko modernizovať súčasné tanky T-72 – malo by zvýšiť ich ochranu, vymeniť komunikačné prístroje a vybaviť ich moderným systémom riadenia paľby. V takejto kondícii by mohli slúžiť minimálne do roku 2030.
Podľa druhej koncepcie by ministerstvo malo kúpiť moderné ľahké tanky západnej výroby, pričom tento projekt by mohlo spojiť aj so súčasným tendrom na nákup pásových transportérov.
Napríklad výrobca vozidla CV-90 už vyvinul verziu tanku, ktorú minulý rok predviedol aj slovenským dôstojníkom a úradníkov. Niektorí dôstojníci preto lobujú za to, aby ministerstvo vybralo vozidlo CV-90 vo verzii transportéru a následne prikúpilo aj jeho tankové verzie.
To by na jednej strane znamenalo, že by už neprebehla súťaž na tanky. Na druhej strane by si armáda mohla vyriešiť jedným nákupom dva problémy. Podľa zástancov tejto myšlienky by štát významne ušetril, pretože by zabezpečoval životný cyklus len pre jeden typ podvozku.
„Náš ľahký tank má 90 percent komponentov spoločných s bojovým vozidlom. Ak by armáda zaviedla oba varianty, výrazne by sa jej zjednodušila obsluha a výcvik posádok,” hovorí Tommy Gustafsson-Rask, šéf zbrojovky BAE Systems Hägglunds, ktorá tieto vozidlá vyrába.
Aj nemecká zbrojovka Rheinmetall, ktorá je ďalším účastníkom tendra, nedávno oznámila vývoj transportéru Lynx vo verzii ľahkého tanku. Nemecký projekt však zatiaľ nie je tak ďaleko ako švédsky.
„Vozidlo Lynx 120 je skôr doplnkovým vojenským vybavením, ktoré poskytuje pechote skvelú palebnú silu. Hoci toto vozidlo nebolo navrhnuté pre rovnocenný boj proti hlavným tankom, jeho využitie môže do určitej miery znížiť potrebu krajín disponovať rozsiahlymi flotilami hlavných bojových tankov,” vysvetľuje Oliver Mittelsdorf, viceprezident Rheinmetallu.Nemci nedávno predviedli vozidlo Lynx aj vo verzii tanku, zatiaľ však nechcú komunikovať, v akej fáze vývoja tento stroj je. Foto – Rheinmetall
3. Letectvo a protivzdušná obrana
Doteraz najväčšie slovenské investície do armády sa týkali letectva. Druhá vláda Smeru objednala dve dopravné lietadlá Spartan a deväť stredne ťažkých vrtuľníkov Black Hawk (hoci bez výzbroje). Pellegriniho vláda zas uzavrela historicky najväčší vojenský nákup, ktorým je objednávka 14 amerických stíhačiek F-16.
V kontexte vojny na Ukrajine teraz ministerstvo hovorí aj o posilnení protivzdušnej obrany: teda systémov navádzaných rakiet, ktoré sú určené na zostreľovanie lietadiel a vrtuľníkov.
Aspoň dočasne by sa hlavnou zbraňou v tejto oblasti mali stať americké systémy Patriot, ktoré by v rámci takzvanej predsunutej prítomnosti NATO mali na Slovensku rozvinúť nemeckí a holandskí vojaci. Podľa Naďa to však nestačí.
„Ani na taktickej úrovni nemáme dobrú protivzdušnú ochranu. Máme staré ruské systémy a potrebujeme to zmodernizovať,” povedal Naď v rozhovore pre Denník N.
Systémy 2K12 KUB sú vo výzbroji protilietadlovej raketovej brigády z Nitry. Foto – MOSR
Základ slovenskej protivzdušnej obrany dnes tvoria ruské systémy S-300, ktorými sa bránia aj Ukrajinci. Tie dokážu pokryť veľkú časť slovenského územia. Ich alternatívou by sa mali stať práve systémy Patriot. „Systémy Patriot sú západnou a oveľa kvalitnejšou verziou než to, čo máme my ešte pôvodne zo Sovietskeho zväzu,“ hovorí Naď.
Armáda má aj strely kratšieho dosahu, ktoré chránia strategické objekty, ako sú jadrové elektrárne, a ich úlohou by bolo chrániť aj bojujúce jednotky proti útokom zo vzduchu.
Slovenskí vojaci majú na tento účel len staršiu ruskú techniku. Ide o mobilné systémy KUB s dvomi až tromi raketami na vozidle (prezývané „prsty smrti“) a potom malé, z pleca odpaľované strely Igla-2. Podľa ministra by aj tieto typy mali byť nahradené západnou technikou.
„Budeme sa rozprávať aj s ďalšími spojencami, aby nám poskytli kvalitnú protivzdušnú obranu aj na nižšej úrovni, a zároveň budeme kupovať aj vlastnú, lebo to potrebujeme. Na rozdiel od vecí, ktoré sa nakupovali zbytočne, tieto mali byť kúpené už dávno,“ dodal Naď.
Západné štáty majú v tejto kategórii viac druhov zbraní. V prípade ručne odpaľovaných rakiet ide napríklad o americké zbrane Stinger, ktoré dodávali ešte v 80. rokoch Afgancom bojujúcim na ich území proti jednotkám zo Sovietskeho zväzu, české ministerstvo obrany si zasa pred 15 rokmi objednalo švédske systémy RBS-70.
Na zostreľovanie blízkych cieľov môže armáda použiť aj ručne odpaľované ruské systémy Igla-2. Foto – MOSR
4. Drony
Poslednou kategóriou sú bezpilotné prostriedky, teda drony. Už niekoľko rokov je zrejmé, že ich bojový potenciál je veľký.
Napríklad islamisti v Iraku využili v roku 2017 lacné, komerčne dostupné drony na zhadzovanie náloží na moderné tanky irackej armády. Na jeseň 2020 prebehla druhá vojna o Náhorný Karabach, v ktorej Azerbajdžan dokázal pomocou bojových dronov efektívne likvidovať jednotky arménskych síl.
V tom čase sa bojovými dronmi vyzbrojovala už aj Ukrajina, ktorá ich dnes s úspechom nasadzuje proti ruským vozidlám. Rovnako aj česká armáda oznámila, že vybuduje samostatnú jednotku, ktorá by sa špecializovala na bezpilotné lietadlá.
A čo Slovensko?
Tunajšia armáda mala doteraz len niekoľko prieskumných dronov, ktorými disponujú špeciálne jednotky. Po vojne o Náhorný Karabach ministerstvo povedalo, že začína diskutovať aj o nákupe útočných dronov.
„Obstaranie bojových dronov malo byť v akvizičných plánoch už dávno. Takmer všetky moderné armády rozvíjajú svoje bezpilotné spôsobilosti,“ komentuje analytik Bednár.
Turecký bojový dron Bayraktar TB2, v boji proti Rusom ho využíva aj ukrajinská armáda. Foto – Pinterest
Odvtedy prešiel rok a štvrť a armáda stále žiadne bojové drony nemá. Ministerstvo obrany Denníku N napísalo, že ich obstaranie patrí medzi priority a na tento účel už vyčlenilo aj peniaze.
„Medzi prioritami je zaobstaranie bezpilotných lietadiel na použitie na taktickej úrovni. To zahŕňa systémy triedy I. a triedy II., ktoré sú menšie, ľahšie, kompaktnejšie, mobilnejšie a je možné ich rýchlo nasadiť v teréne,“ napísala hovorkyňa Martina Kovaľ Kakaščíková.
Podľa analytika Bednára v tomto prípade ide len o neozbrojené, prieskumné drony. Hlavnou otázkou teda zostáva, či prídu na rad aj bojové drony schopné ničiť dokonca aj obrnené vozidlá. Pri tejto téme ministerstvo neurčito odpovedá, že zvažuje aj takýto projekt.
„V rámci týchto procesov zvažujeme aj obstaranie útočných kapacít, pričom ambíciou je súvisiace procesy čo najviac urýchliť,“ odpísala hovorkyňa.
Ministerstvo obrany má momentálne rozbehnuté dva dôležité tendre: nákup 76 kolesových transportérov za 330 miliónov eur a 156 ťažších, pásových transportérov za odhadovanú sumu 1,7 miliardy. Okrem toho Naď vlani avizoval ešte dva ďalšie: pre vojakov chcel získať nákladné vozidlá a podzvukové cvičné lietadlá.
Po vypuknutí vojny sa už hovorí aj o ďalších projektoch, ktoré doteraz neboli označované za prioritu. Naď hovorí napríklad o potrebe výrazne posilniť protivzdušnú obranu.
O jej hlavný pilier by sa mali už onedlho postarať spojenci z NATO dovezením systému Patriot, popritom však minister spomína aj nutnosť nakúpiť nové protiletecké rakety kratšieho dosahu.
Kritici upozorňujú, že ministerstvo malo oveľa väčšiu pozornosť venovať dronom, na ktoré sa v súčasnosti spolieha aj ukrajinská armáda pri ničení ruských vozidiel.
„Už desať rokov vieme, že útočné drony predstavujú veľmi efektívny systém na ničenie pozemných cieľov. Viaceré krajiny NATO do nich začali investovať už dávno,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.
1. Transportéry
Poďme postupne. Za dlhodobú slabinu slovenskej armády je považované pozemné vojsko. Ešte pred desiatimi rokmi, za čias ministra obrany Ľubomíra Galka a štátneho tajomníka Róberta Ondrejcsáka (obaja vtedy za SaS), vznikla analýza, podľa ktorej je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti.
Slovenské pozemné vojsko sa stále opiera predovšetkým o známe transportéry BVP, ktoré poznajú všetci, čo absolvovali povinnú vojenskú službu (do roku 2005) alebo videli normalizačný seriál Chlapci a chlapi.
Bývalí ministri za Smer a SNS nedokázali kúpiť nové transportéry, tak sa v tichosti rozhodli aspoň zaplatiť modernizáciu 35 kusov starých vozidiel BVP – teda zhruba jednej šestiny celkového stavu.
Každé modernizované vozidlo stálo podľa dostupných údajov 1,1 až 1,5 milióna eur. Tridsať rokov staré tranportéry dostali novú vežu, nový interiér či komunikačné systémy.
Ani tento projekt však neodstránil ich hlavný nedostatok – nízku balistickú ochranu. Transportéry BVP majú podľa expertov aj po mnohomiliónovej modernizácii len malú ochranu proti mínam či protitankovým strelám.
„Modernizáciou sa trochu zvýšila ochrana posádok, napríklad inštalovaním moderných sedačiek, ktoré posádke zvyšujú šancu na prežitie. Balistická ochrana vozidla však zostala na nízkej úrovni,“ hovorí Bednár, ktorý modernizáciu BVP analyzoval vo svojich blogoch.
Modernizácia československých BVP bola najväčšou investíciou do pozemného vojska za 30. rokov. Foto – Konštrukta Defence
Budúcnosť transportérov by mali vyriešiť spomínané dva Naďove tendre, v ktorých sa rozhoduje o dodávateľoch nových pásových i kolesových vozidiel (označované ako bojové obrnené vozidlá – BOV).
V prípade pásových vozidiel je podľa informácií Denníka N favoritom švédske vozidlo CV-90. Je koncepčne staršie, zároveň sa však predpokladá, že by malo byť lacnejšie než aktuálne najmodernejší nemecký transportér Lynx, ktorý je jeho hlavným konkurentom.
V prípade kolesových transportérov zase existuje podľa zákulisných informácií tlak na nákup rakúskeho vozidla Pandur, ktoré ponúka skupina českého zbrojára Jaroslava Strnada.
Proti tomu sa stavia časť odborníkov i dôstojníkov, ktorí sú za koncepčne modernejšie fínske vozidlo Patria. To si v rámci nedokončeného nákupu minulej vlády vybrali už politici SNS.
Slovensko má zatiaľ jediný moderný transportér, prototyp fínskeho vozidla Patria, ktoré nakúpili nominanti SNS a následne ho pyšne predviedli aj v Teleráne televízie Markíza. Foto – Facebook/Teleráno
2. Tanky
Za hlavnú bojovú silu sú tradične považované tanky. Najprv však stručné vysvetlenie, aký je rozdiel medzi tankom a bojovým obrneným vozidlom. Cieľom bojového vozidla je priviesť na miesto vojakov a následne im poskytovať palebnú podporu. Obvykle takýto stroj nemá takú vysokú ochranu ani také silné zbrane ako tank.
Úlohou tankov je ovládnuť bojisko a 120-milimetrovým, prípadne 125-milimetrovým kanónom ničiť každý bojový stroj, na ktorý narazia. Bojové vozidlo má „iba“ 30- až 35-milimetrový kanón a ťažkú techniku dokáže zničiť len vtedy, ak disponuje aj protitankovými riadenými strelami.
Slovenská armáda má vo výzbroji tanky typu T-72, ktoré v licencii vyrábala zbrojovka ZŤS Martin. Na papieri disponuje 32 kusmi, ich domovskou základňou sú kasárne v Trebišove.
V čom je problém?
Slovenské tanky vyrobili ešte počas studenej vojny a odvtedy neprešli významnejšou modernizáciou.
Po druhé je otázne, koľko z nich je vlastne bojaschopných. Keď v roku 2019 organizovala SNS vojenskú prehliadku v Banskej Bystrici, tak pôvodne chcela predviesť desať tankov, napokon dali dokopy len štyri bezchybne vyzerajúce kusy.
Ozbrojené sily disponujú na papieri 32 tankami T-72, bojaschopných však môže byť o dosť menej. Foto – TASR
Slovenská armáda sa tak zrejme nevyhne ani masovej investícii do tankov. Podľa informácií Denníka N momentálne súperia dve koncepcie.
Podľa zástancov jedného pohľadu by malo Slovensko modernizovať súčasné tanky T-72 – malo by zvýšiť ich ochranu, vymeniť komunikačné prístroje a vybaviť ich moderným systémom riadenia paľby. V takejto kondícii by mohli slúžiť minimálne do roku 2030.
Podľa druhej koncepcie by ministerstvo malo kúpiť moderné ľahké tanky západnej výroby, pričom tento projekt by mohlo spojiť aj so súčasným tendrom na nákup pásových transportérov.
Napríklad výrobca vozidla CV-90 už vyvinul verziu tanku, ktorú minulý rok predviedol aj slovenským dôstojníkom a úradníkov. Niektorí dôstojníci preto lobujú za to, aby ministerstvo vybralo vozidlo CV-90 vo verzii transportéru a následne prikúpilo aj jeho tankové verzie.
To by na jednej strane znamenalo, že by už neprebehla súťaž na tanky. Na druhej strane by si armáda mohla vyriešiť jedným nákupom dva problémy. Podľa zástancov tejto myšlienky by štát významne ušetril, pretože by zabezpečoval životný cyklus len pre jeden typ podvozku.
„Náš ľahký tank má 90 percent komponentov spoločných s bojovým vozidlom. Ak by armáda zaviedla oba varianty, výrazne by sa jej zjednodušila obsluha a výcvik posádok,” hovorí Tommy Gustafsson-Rask, šéf zbrojovky BAE Systems Hägglunds, ktorá tieto vozidlá vyrába.
Aj nemecká zbrojovka Rheinmetall, ktorá je ďalším účastníkom tendra, nedávno oznámila vývoj transportéru Lynx vo verzii ľahkého tanku. Nemecký projekt však zatiaľ nie je tak ďaleko ako švédsky.
„Vozidlo Lynx 120 je skôr doplnkovým vojenským vybavením, ktoré poskytuje pechote skvelú palebnú silu. Hoci toto vozidlo nebolo navrhnuté pre rovnocenný boj proti hlavným tankom, jeho využitie môže do určitej miery znížiť potrebu krajín disponovať rozsiahlymi flotilami hlavných bojových tankov,” vysvetľuje Oliver Mittelsdorf, viceprezident Rheinmetallu.Nemci nedávno predviedli vozidlo Lynx aj vo verzii tanku, zatiaľ však nechcú komunikovať, v akej fáze vývoja tento stroj je. Foto – Rheinmetall
3. Letectvo a protivzdušná obrana
Doteraz najväčšie slovenské investície do armády sa týkali letectva. Druhá vláda Smeru objednala dve dopravné lietadlá Spartan a deväť stredne ťažkých vrtuľníkov Black Hawk (hoci bez výzbroje). Pellegriniho vláda zas uzavrela historicky najväčší vojenský nákup, ktorým je objednávka 14 amerických stíhačiek F-16.
V kontexte vojny na Ukrajine teraz ministerstvo hovorí aj o posilnení protivzdušnej obrany: teda systémov navádzaných rakiet, ktoré sú určené na zostreľovanie lietadiel a vrtuľníkov.
Aspoň dočasne by sa hlavnou zbraňou v tejto oblasti mali stať americké systémy Patriot, ktoré by v rámci takzvanej predsunutej prítomnosti NATO mali na Slovensku rozvinúť nemeckí a holandskí vojaci. Podľa Naďa to však nestačí.
„Ani na taktickej úrovni nemáme dobrú protivzdušnú ochranu. Máme staré ruské systémy a potrebujeme to zmodernizovať,” povedal Naď v rozhovore pre Denník N.
Systémy 2K12 KUB sú vo výzbroji protilietadlovej raketovej brigády z Nitry. Foto – MOSR
Základ slovenskej protivzdušnej obrany dnes tvoria ruské systémy S-300, ktorými sa bránia aj Ukrajinci. Tie dokážu pokryť veľkú časť slovenského územia. Ich alternatívou by sa mali stať práve systémy Patriot. „Systémy Patriot sú západnou a oveľa kvalitnejšou verziou než to, čo máme my ešte pôvodne zo Sovietskeho zväzu,“ hovorí Naď.
Armáda má aj strely kratšieho dosahu, ktoré chránia strategické objekty, ako sú jadrové elektrárne, a ich úlohou by bolo chrániť aj bojujúce jednotky proti útokom zo vzduchu.
Slovenskí vojaci majú na tento účel len staršiu ruskú techniku. Ide o mobilné systémy KUB s dvomi až tromi raketami na vozidle (prezývané „prsty smrti“) a potom malé, z pleca odpaľované strely Igla-2. Podľa ministra by aj tieto typy mali byť nahradené západnou technikou.
„Budeme sa rozprávať aj s ďalšími spojencami, aby nám poskytli kvalitnú protivzdušnú obranu aj na nižšej úrovni, a zároveň budeme kupovať aj vlastnú, lebo to potrebujeme. Na rozdiel od vecí, ktoré sa nakupovali zbytočne, tieto mali byť kúpené už dávno,“ dodal Naď.
Západné štáty majú v tejto kategórii viac druhov zbraní. V prípade ručne odpaľovaných rakiet ide napríklad o americké zbrane Stinger, ktoré dodávali ešte v 80. rokoch Afgancom bojujúcim na ich území proti jednotkám zo Sovietskeho zväzu, české ministerstvo obrany si zasa pred 15 rokmi objednalo švédske systémy RBS-70.
Na zostreľovanie blízkych cieľov môže armáda použiť aj ručne odpaľované ruské systémy Igla-2. Foto – MOSR
4. Drony
Poslednou kategóriou sú bezpilotné prostriedky, teda drony. Už niekoľko rokov je zrejmé, že ich bojový potenciál je veľký.
Napríklad islamisti v Iraku využili v roku 2017 lacné, komerčne dostupné drony na zhadzovanie náloží na moderné tanky irackej armády. Na jeseň 2020 prebehla druhá vojna o Náhorný Karabach, v ktorej Azerbajdžan dokázal pomocou bojových dronov efektívne likvidovať jednotky arménskych síl.
V tom čase sa bojovými dronmi vyzbrojovala už aj Ukrajina, ktorá ich dnes s úspechom nasadzuje proti ruským vozidlám. Rovnako aj česká armáda oznámila, že vybuduje samostatnú jednotku, ktorá by sa špecializovala na bezpilotné lietadlá.
A čo Slovensko?
Tunajšia armáda mala doteraz len niekoľko prieskumných dronov, ktorými disponujú špeciálne jednotky. Po vojne o Náhorný Karabach ministerstvo povedalo, že začína diskutovať aj o nákupe útočných dronov.
„Obstaranie bojových dronov malo byť v akvizičných plánoch už dávno. Takmer všetky moderné armády rozvíjajú svoje bezpilotné spôsobilosti,“ komentuje analytik Bednár.
Turecký bojový dron Bayraktar TB2, v boji proti Rusom ho využíva aj ukrajinská armáda. Foto – Pinterest
Odvtedy prešiel rok a štvrť a armáda stále žiadne bojové drony nemá. Ministerstvo obrany Denníku N napísalo, že ich obstaranie patrí medzi priority a na tento účel už vyčlenilo aj peniaze.
„Medzi prioritami je zaobstaranie bezpilotných lietadiel na použitie na taktickej úrovni. To zahŕňa systémy triedy I. a triedy II., ktoré sú menšie, ľahšie, kompaktnejšie, mobilnejšie a je možné ich rýchlo nasadiť v teréne,“ napísala hovorkyňa Martina Kovaľ Kakaščíková.
Podľa analytika Bednára v tomto prípade ide len o neozbrojené, prieskumné drony. Hlavnou otázkou teda zostáva, či prídu na rad aj bojové drony schopné ničiť dokonca aj obrnené vozidlá. Pri tejto téme ministerstvo neurčito odpovedá, že zvažuje aj takýto projekt.
„V rámci týchto procesov zvažujeme aj obstaranie útočných kapacít, pričom ambíciou je súvisiace procesy čo najviac urýchliť,“ odpísala hovorkyňa.
