PALBA.CZ

V zákulisí najsledovanejšej televízie na Slovensku prebieha posledné týždne súboj o to, ako by malo vyzerať spravodajstvo.

Menšie či väčšie spory medzi vedením redakcie a veľkou časťou redaktorov začali vznikať po výmene na poste riaditeľa Centra spravodajstva a publicistiky televízie Markíza.

Dlhoročného šéfa spravodajstva Markízy Henricha Krejču v decembri nahradil český novinár Michal Kratochvíl, ktorý dovtedy pôsobil ako šéfredaktor a zástupca vedúceho spravodajstva TV Nova. Ten podľa ľudí z televízie presadzuje menší dôraz na politické správy a redaktorov nabáda, aby sa vyhýbali konfrontáciám s vládnymi politikmi.



Deje sa to v situácii, keď Markíza zo strany veľkej časti vládnych politikov na čele s predsedom vlády Robertom Ficom (Smer) čelí ich útokom a bojkotu. Vládny Smer vlani v lete oznámil, že jeho politici sa nebudú zúčastňovať predvolebných debát v tejto televízii.

Po voľbách premiér Robert Fico z tejto strany zaradil Markízu – spolu so SME, Aktualitami a Denníkom N – medzi takzvané „nepriateľské médiá“. Krátko nato, vlani v novembri, oznámil, že s týmito médiami prerušuje komunikáciu a ich redaktorom nebude odpovedať na otázky.



Fico začína vojnu proti médiám útokom na Markízu, naznačuje škrtanie štátnej reklamy. Inšpirovať sa môže v Poľsku
Zmeny v redakcii
Odchod Henricha Krejču, ktorý šéfoval spravodajstvu Markízy od roku 2012, komunikovala televízia v decembri ako dohodu. „Henrich venoval Markíze na súčasnej pozícii viac ako desať rokov a po uvážlivej diskusii sme sa s Henrichom zhodli, že je ten správny čas posunúť sa ďalej,” citovala televízia v tlačovej správe generálneho riaditeľa Petra Gažíka.

Nebola to posledná zmena v redakcii. Pred niekoľkými dňami náhle skončil v televízii aj jeden z vedúcich vydania Televíznych novín Martin Halanda. „Vedenie televízie argumentovalo pri okamžitom ukončení zmluvy ekonomickými dôvodmi. Túto informáciu mám však iba sprostredkovane,“ vysvetľuje Halanda.



„V deň, keď si ma riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky počas môjho voľna zavolal do televízie, som osobne prísť nemohol. Cez jeho asistentku som avizoval ochotu stretnúť sa v najbližší deň, keď som mal plánovanú službu. Napriek tomu riaditeľ spravodajstva môj koniec obratom oznámil redakcii, aj keď so mnou o ňom vôbec nekomunikoval.“

Halanda hovorí, že mu nový šéf spravodajstva Michal Kratochvíl až do ukončenia zmluvy netlmočil žiadne výhrady k jeho práci, ktoré by podľa neho mohli viesť k ukončeniu zmluvy. Priznáva však rozdielne pohľady na to, ako by mali Televízne noviny vyzerať.



„Nový riaditeľ má iný pohľad na dramaturgiu Televíznych novín, na výber tém a aj ich umiestnenie v scenári, než bolo zvykom v minulosti. Opakovane žiadal, aby sa redakcia menej venovala politickým témam a nerozoberala ich až tak do hĺbky,“ opisuje už bývalý vedúci vydania.

„Žiadal vysielanie väčšieho množstva ľahších, pozitívnych tém a ich uprednostnenie v scenári Televíznych novín. Diskusiu o jeho návrhoch a predstavách som však nikdy nevnímal ako zásadný konflikt. Vždy išlo o tvorivú, profesionálnu debatu, ktorej cieľom bolo skvalitniť vysielaný obsah, aj keď sme mali na problematiku rôzne názory.“

Denník N pri príprave tohto textu kontaktoval aj ďalších novinárov televízie, na oslovenie nereagovali.

Kratochvílovu snahu odsunúť politické správy v radení reportáží na nižšie miesto potvrdili Denníku N ďalší ľudia z prostredia televízie. V spravodajstve komerčných televízií v Európe to nie je nič neobvyklé. Koncipovať televízne správy ako mozaiku zaujímavostí z domova a zo sveta s menším dôrazom na politiku je bežný postup, ktorý má udržať diváka čo najdlhšie pri večernom spravodajstve, ktoré je prerušované reklamnými blokmi.

Večerné správy českej televízie Nova, odkiaľ nový riaditeľ spravodajstva Kratochvíl prišiel, sú príkladom toho, že komerčné televízie takto postupujú. No dôležitý je aj kontext, v ktorom sa zmena u nás deje. Ak by Markíza potlačila politické spravodajstvo v čase, keď proti nemu útočia vládni politici, mohlo by to byť vnímané ako ústupok televízie, aj keby to tak nebolo myslené.

Pre kontext je však dôležité, že na rozdiel od televízie Nova slovenská Markíza zohráva – napriek tomu, že ide o komerčnú televíziu – v moderných dejinách Slovenska oveľa významnejšiu spoločenskú úlohu. V niektorých rokoch nahrádzala do veľkej miery spravodajstvo verejnoprávnej televízie. Tá sa cyklicky dostáva pod väčšiu či menšiu politickú kontrolu vládnej moci a obdobia bez sklonov vlády ovplyvňovať vedenie verejnoprávnej televízie a jej smerovanie sú skôr výnimkou než pravidlom.

Odklon od silného politického spravodajstva by teda bol vybočením z viac ako 25-ročnej histórie Markízy na slovenskom televíznom trhu.

A je tu aj komerčný argument: mix silného politického spravodajstva, krimi správ a informácií z regiónov Markíze stále divácky funguje. Ako informovala sama televízia, v januári 2024 večerné Televízne noviny porazili v sledovanosti konkurenčné Noviny Joj aj Správy RTVS vo všetkých 31 dňoch (v cieľovej skupine 13- až 55-ročných divákov). Priemerne sledovalo Televízne noviny v januári 493-tisíc divákov starších ako 12 rokov.



Čo (ne)vidno na obraze
Tlak nového vedenia na zmeny v Televíznych novinách je v súčasnosti pre bežného diváka – aj vďaka kritickému postoju mnohých redaktorov – len ťažko postrehnuteľný. Ak došlo k dramaturgickým zásahom, nebolo ich veľa a týkali sa skôr radenia príspevkov.

O konkrétnych príkladoch odmieta hovoriť aj bývalý vedúci vydania Televíznych novín Martin Halanda. „Nie je mojím záujmom poškodiť meno televízie ani skvelú prácu, ktorú v spravodajstve robia jeho redaktori,“ odpovedal na otázku Denníka N.

„Kým som pôsobil na poste vedúceho vydania, každé jedno vysielanie Televíznych novín sme napriek rôznym tlakom a obmedzeniam pripravili objektívne a tak, že som sa pod neho mohol s čistým svedomím podpísať. V spravodajstve Markízy je do tejto chvíle mnoho ľudí, ktorí sa snažia slobodne si robiť svoju prácu najlepšie, ako vedia.“

Jeden možno nepatrný posun však spomína aj on: v správach diváci takmer vôbec nevidia konfrontácie redaktorov s vládnymi politikmi, ktorí odmietajú odpovedať na ich otázky. Aj keď vládni politici na redaktorov zaútočia alebo im odmietnu odpovedať na otázky, Markíza tieto situácie do spravodajstva nezaraďuje.

V minulosti bolo pritom časté, že ak politici odmietli odpovedať na otázky alebo utekali pred kamerami, televízia spôsob ich reakcie odvysielala, keďže zachytenie tejto situácie má často výpovednú hodnotu a nie je len exhibíciou reportérov naháňajúcich za každú cenu politika.

Podľa informácií Denníka N je nezverejňovanie konfrontácií novinárov s politikmi pri kladení otázok a rovnako aj vynechávanie záberov politikov unikajúcich pred reportérmi dôsledkom snahy vedenia televízie a redakcie nepôsobiť voči politikom „zbytočne konfrontačne“. Rovnako televízia celé mesiace nijako nekomentuje postoj časti vládnych politikov, ktorí odmietajú odpovedať na otázky redaktorov alebo televíziu označujú za nepriateľské médium.

Stratégiou Markízy je nechať otázky na ataky vládnych politikov nezodpovedané. To však znamená, že televízia sa verejne nezastala svojich zamestnancov, ktorí čelia kritike vládnych politikov.

Podľa Martina Halandu väčšina reportérov televízie prijala s nepochopením, že sa Markíza nikdy neohradila voči označeniu „nepriateľské médium“, ktoré použil už krátko po prevzatí moci premiér Robert Fico. „Namiesto upokojenia situácie sa útoky na Markízu a jej spravodajstvo v ďalších týždňoch stupňovali,“ povedal.

„Vedenie televízie sa napriek opakovaným výzvam zo strany redakcie práce svojich ľudí nikdy verejne nezastalo a nepodniklo kroky smerujúce k návratu do štandardných pomerov komunikácie medzi redakciou a predstaviteľmi vládnej moci. Tento stav je podľa mňa zdrojom nervozity, napätia a nespokojnosti medzi redaktormi spravodajstva.“



Otázka pre Kaliňáka
V poslednom období sa v Markíze udialo niekoľko drobných príhod, ktoré by sa dali interpretovať aj ako snaha vedenia spravodajstva neprovokovať vládnych politikov nad rámec výroby spravodajských šotov.

Vo štvrtok 1. februára sa na úrade vlády konala tlačová konferencia, na ktorej ministri predstavili brožúru Únos spravodlivosti o údajnom porušovaní princípov právneho štátu v minulom volebnom období. Reportérka Markízy Gabriela Kajtárová na vládnej tlačovke ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer) položila otázku, či sa v brožúre, ktorú novinári predtým nedostali k dispozícii, spomína aj kauza Súmrak, kde sa opäť začalo trestné stíhanie vo veci.

Kaliňák, ktorý bol v tejto kauze obvinený spolu s Robertom Ficom zo založenia zločineckej skupiny, na otázku reportérky krátko odpovedal. Držiac v ruke 140-stranovú brožúru povedal: „Strach pána Lipšica je veľký, v zmysle týchto 140 strán aj odôvodnený.“

Krátko po tlačovej konferencii sa stala nezvyčajná vec: riaditeľ spravodajstva Markízy Michal Kratochvíl si zavolal Kajtárovú z výroby do televízie (teda z centra Bratislavy do Záhorskej Bystrice). Spýtal sa jej, prečo sa Kaliňáka pýtala na kauzu Súmrak, hoci reportáž o tejto téme na rannej porade spravodajského tímu nehlásila. Podľa ľudí z prostredia televízie sa reportérka voči postupu Kratochvíla ohradila a ten sa jej nakoniec ospravedlnil.

Denník N sa reportérky Gabriely Kajtárovej pýtal, do akej miery je stiahnutie z terénu pre otázku na tlačovej konferencii obvyklé. Na otázku nereagovala. Pre zamestnancov televízie platí pravidlo, že výstupy pre iné médiá im schvaľuje vedenie televízie.

V ten istý deň sa o niekoľko hodín neskôr v Bruseli konala tlačová konferencia premiéra Roberta Fica, na ktorej hovoril o záveroch európskeho samitu. Na jej konci sa reportér Markízy Adel Ghannam premiéra spýtal na text Financial Times o vzťahu maďarského premiéra Viktora Orbána a EÚ.

Fico kontroval otázkou: „Pán redaktor, vy ste nedostali inštrukciu vo vašej práci?“ Reportér sa predsedu vlády spýtal akú. „Že televízii Markíza neodpovedám na žiadne otázky.“ Na to sa Ghannam premiéra spýtal, či ho tak mali inštruovať v jeho práci. Fico súhlasne prikývol.

Nie je celkom zrejmé, ako Fico svoj výrok myslel; teoreticky mohol len pripomenúť oficiálne stanovisko z novembra, podľa ktorého nebude odpovedať na otázky redaktorov Markízy, SME, Denníka N a Aktualít.

Televízia Markíza neodpovedala na sériu otázok Denníka N, medzi ktorými bola aj tá, či redaktori správ nedostali inštrukciu či odporúčanie, aby na tlačovkách opakovane nekládli politikom Smeru otázky, ak im odmietajú odpovedať.

Nekomentovali ani príhodu s odvolaním reportérky Kajtárovej z terénu. Bez reakcie zostali aj otázky na atmosféru v spravodajskom tíme, nespoznali sme ani predstavu šéfa správ Michala Kratochvíla o podobe Televíznych novín či dôvod, prečo sa televízia neohradila voči označeniu „nepriateľské médium“.

Krátku reakciu zaslal len Hans Mahr, člen redakčnej rady skupiny CME, pod ktorú televízia Markíza (spolu s Novou a ďalšími televíziami v Rumunsku, Bulharsku či Slovinsku) patrí. Redakčná rada CME je orgán, ktorý má zaisťovať dodržiavanie redakčných pravidiel skupiny v jednotlivých redakciách spravodajstva.

„Redakčná rada CME nebude komentovať dohady a špekulatívne otázky, ale môžem vás ubezpečiť, že redakcia Markízy – rovnako ako všetky redakcie televízií CME – sa riadi zásadami redakčných pravidiel CME. Redakcie CME sa zaviazali dodržiavať etické a profesionálne novinárske pravidlá a zásady objektivity, nestrannosti a faktickej správnosti.“



Kam sa podel Cirkus Politikus
V redakcii spravodajstva Markízy došlo v poslednom období aj k ďalším krokom, ktoré by mohli byť pripísané snahe vedenia spravodajstva vyhýbať sa trecím plochám s politikmi. Príkladom môže byť aj zrušenie podcastu Cirkus Politikus, ktorého vznik televízia ohlásila vlani.

Televízia ho prezentovala ako „politicko-spoločenský podcast, ktorý odľahčenou cestou približuje politické dianie na Slovensku“. Vedeniu televízie však prekážalo, že obsahoval aj komentatívne prvky. Moderátori – Gabriela Kajtárová, Adel Ghannam a Martin Prôčka – hovorili o podcaste ako o „komentovanom“ súhrne týždňa. Odľahčený tón tvorcov sem-tam zvádzal k drobnej ironickej poznámke.

V jednom z novembrových dielov sa reportér Adel Ghannam venoval návšteve Roberta Fica na ministerstve obrany, ktoré vedie Robert Kaliňák. Ghannam najprv spomenul obrannú dohodu s USA, ktorú „zrazu netreba zrušiť“, a potom sa vrátil k Ficovej účasti na samite v Bruseli.

Premiérovi sa nepáčilo, ako Markíza informovala o záveroch samitu, s ktorými Fico súhlasil a ktoré obsahovali aj vetu o vojenskej pomoci EÚ Ukrajine. Predseda vlády sa sťažoval, že médiá nezverejnili dodatok, podľa ktorého je vojenská pomoc Ukrajine vecou bilaterálnou.

Ghannam si po týchto Ficových slovách zobral zvýrazňovač, dokument so závermi samitu a so slovami „poďme čítať spolu, pán premiér“ upozornil na bod, ktorý jednoznačne konštatuje, že EÚ a jej členské štáty budú podporovať vojenskú pomoc Ukrajine aj prostredníctvom Európskeho mierového nástroja. Teda nielen bilaterálne.

O niekoľko týždňov nato bol podcast Cirkus Politikus zrušený, oficiálne pre pripravovanú novú koncepciu prítomnosti Markízy v online prostredí.

A ešte jeden príklad zásahu vedenia spravodajstva, ktorý v redakcii zarezonoval. V nedeľu 11. februára sa v politickej debate Na telo, v súvislosti s vládnou novelou Trestného zákona, objavil prieskum Focusu o tom, aké by podľa ľudí mali byť tresty za krádež. Z prieskumu vyplynulo, že ak by ľudia mali sami rozhodovať o trestoch, veľmi často by sa priklonili k prísnejším sadzbám, než aké nastavuje nový Trestný zákon. Vrátane mnohých voličov koalície.

Prieskum si zadala aj zaplatila televízia v rámci dlhodobej spolupráce s agentúrou. Aj keď jeho výsledky boli prezentované v nedeľnej diskusii moderátora Michala Kovačiča, podľa informácií Denníka N šéf spravodajstva Michal Kratochvíl naliehal na to, aby nebol spracovaný do večerných Televíznych novín. Odvysielaný nakoniec nebol.

Kratochvílove dôvody zrejmé nie sú, teoreticky je možná aj vecná námietka k metodike prieskumu. No práve tento prieskum ostro kritizoval aj poradca premiéra Eduard Chmelár.

„Pri sledovaní dnešnej relácie Na telo mi takpovediac vybilo poistky, keď sa TV Markíza pochválila, že urobila prieskum, v ktorom sa pýtala ľudí, aké by mali byť podľa nich tresty za krádež,“ napísal.

„Robiť z takejto závažnej veci anketovú otázku je čistý hyenizmus, je to návrat do stredoveku, v ktorom rev davu určoval, či odsúdenca stačí iba sťať alebo rozštvrtiť.“


Majitelia Markízy a štát
Otázkou je, čo stojí za tlakom nového vedenia spravodajstva Markízy na zmeny v Televíznych novinách. Odpoveď nie je zrejmá, ale špekulovať by sa dalo o ekonomických záujmoch majiteľov televízie.

Televíznu skupinu CME, ktorej súčasťou je televízia Markíza, od roku 2020 vlastní česká finančná skupina PPF, spojená s menom podnikateľa Petra Kellnera, ktorý v roku 2021 zomrel.

Biznis skupiny PPF sčasti stojí aj na štátnych zákazkách, čo by majiteľov televízie mohlo motivovať k snahe mať dobré vzťahy so slovenskou vládou. PPF spoluvlastní firmu SkyToll, ktorá dosahuje vysoké zisky na prevádzke elektronického mýta.

Spoluvlastní aj firmu Škoda Transportation, ktorá na Slovensko dodáva väčšinu elektrických vlakov. PPF má podiely aj v slovenskom mobilnom operátorovi O2, aj keď väčšinu z nich predáva arabskej spoločnosti e&.

Dôležité rozhodnutia sa môžu tento rok udiať najmä v oblasti elektronického mýta. SkyTollu sa mal starý mýtny kontrakt skončiť na prelome rokov 2022 a 2023. Napriek tomu mýto naďalej prevádzkuje, pretože štát stále neobjednal nový mýtny systém.

Keby aj ukončil rozbehnutú verejnú súťaž, biznis by sa pravdepodobne iba presunul k firme CzechToll, ktorá takisto patrí PPF. V tendri na mýto zostali okrem CzechTollu len dve bezvýznamné firmy. Národná diaľničná označila CzechToll za víťazného dodávateľa IT základu pre nové mýto už štyrikrát, no Úrad pre verejné obstarávanie im po námietkach konkurencie opakovane prikázal tento výsledok zrušiť.

V tejto situácii sa zmluva SkyTollu môže opäť predlžovať, aktuálne platí do konca roka 2024. Ide o kontrakt, ktorý SkyToll získal za prvej Ficovej vlády v čase, keď nemal väzby na PPF. Vtedy zo súťaže vyradili všetkých troch lacnejších konkurentov.

Štátny biznis má PPF aj na železnici. Škoda Transportation vyhráva drvivú väčšinu tendrov na elektrické vlaky pre slovenské železnice. Napríklad v roku 2021 získala spolu s trnavskou ŽOS kontrakt na dodávku deviatich elektrických jednotiek aj s opciou na ďalšie kusy.

Pozícia Škody na našom trhu je taká silná, že bolo veľkým prekvapením, keď v jednom z tendrov vyhrala poľská pobočka švajčiarskeho Stadleru. Išlo o elektrické vlaky, ktoré železničiari tento mesiac slávnostne nasadili na trasu Bratislava – Nové Zámky a Bratislava – Trenčín.

Tretí veľký biznis PPF, do ktorého vstupuje štát, sa týka mobilného operátora O2. Mobilným operátorom sa končia pôvodné licencie, na základe ktorých poskytovali mobilné služby.

„Štát teraz vyhlasuje nové výberové konanie na frekvenčné pásmo 900 a 2100 MHz, kde ten, kto bude úspešný, bude tieto služby naďalej poskytovať,“ vysvetľuje bývalý šéf telekomunikačného úradu (dnes už Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb) Branislav Máčaj. Nová aukcia na kľúčové frekvencie pre poskytovanie štandardných mobilných služieb ich má rozdeliť na ďalších 20 rokov.