https://www.sme.sk/index/c/nejde-len-o- ... e-rozhovor
Dosiahli sme pomyselnú čiaru, na ktorej začíname prehrávať zákazky na viacerých frontoch. Spomedzi okolitých krajín máme najvyššiu cenu práce, ale ľudia dostávajú nižšie mzdy pre vysoké daňovo-odvodové zaťaženie.
Z druhej strany sme tlačení drahou elektrinou. Ak si ju firma chce kúpiť na budúci január, tak zaplatí 106 eur za megawatthodinu. Pričom viaceré európske krajiny začali spúšťať programy na spolufinancovanie, čím sa cena elektriny u nich dostáva na úroveň okolo 50 eur/MWh.
Sme v stave, keď neprehrávame v súboji s lacnejšou ázijskou konkurenciou či USA, ale zaostávame už aj za európskymi firmami.
Prílev priamych zahraničných investícií v ostatných desiatich rokoch tvoril len 1,5 percenta HDP, kým u susedov to boli viac ako tri percentá. Jednoducho, prehrávame z pohľadu nákladov.
Ako?
Napríklad zamestnanci zarobia v Česku alebo v Maďarsku o jeden čistý plat ročne navyše, ale zároveň je ich celková cena práce pre firmu nižšia ako na Slovensku.
Tento rozdiel sa zväčšuje, čím má zamestnanec vyšší plat, čo je dôležitý nákladový faktor pre inovatívne firmy alebo vývojové centrá, v ktorých pracujú lepšie zarábajúci zamestnanci.
Ak zahraničný investor, ktorý by chcel otvoriť fabriku s vyššou pridanou hodnotou, porovnáva jednotlivé krajiny, tak Slovensko pre neho dáva nulový ekonomický zmysel.
A to nehovorím o transakčnej dani, ktorú máme len my a Maďari. Len sa zabúda pripomenúť, že Maďarsko má daň z príjmov právnických osôb deväť percent a my pri veľkých firmách máme 24 percent.
Ak zarátate aj transakčnú daň, celkové daňové zaťaženie je cez 27 percent. A ak si to porovnáte s Poliakmi, tak tiež nemáme šancu. Poliaci dobre uchopili eurofondy a majú vypísaných veľa výziev na podporu podnikateľov na obnovenie vybavenia firiem, automatizáciu či nové technológie.
)