Dáta z dronov posúvajú armáde: Inváziu sme čakali, z cvičenia sme prešli rovno do akcie, vraví ich hovorca
Petr KoubskýPETR KOUBSKÝ
Deník NDENÍK N
K tohtoročným ukrajinským legendám sa už stihla zaradiť skupina IT odborníkov, hekerov a nadšencov bezpilotného lietania, ktorá nesie meno Aerorozvidka.
Jej drony, ktoré si sama navrhla a vyrába – lacnejšie a vo väčšom počte ako armáda –, sú údajne postrachom inváznych jednotiek, pretože sa pred nimi niet kam ukryť.
Ako to je naozaj, čo všetko Aerorozvidka robí a čo má za sebou? Využili sme príležitosť na rozhovor s jej hovorcom.
Volá sa Mychajlo (dohodli sme sa, že nezverejníme jeho celé meno) a má na starosti fundraising, komunikáciu s médiami a so zahraničnými partnermi. Predtým pracoval v IT biznise, členom Aerorozvidky je od roku 2020. Stretli sme sa počas jeho návštevy Česka.
Rovnako ako pri všetkom spravodajstve o vojne na Ukrajine, aj v tomto prípade sú možnosti nezávislého overenia informácií len obmedzené. Využili sme však všetky, ktoré sme mali.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
ako sa pomocou dronov, štvorkoliek a Starlinku podarilo niekoľkým desiatkam hazardérov zastaviť prvý útok na Kyjiv;
ako to funguje, keď mimovládna organizácia úzko spolupracuje s armádou;
na čo sú dobré sovietske protitankové granáty z päťdesiatych rokov;
čo majú v počítači ukrajinskí dôstojníci a ako im to pomáha pri bojových akciách.
Ako sa to všetko začalo?
V roku 2014 vznikla na Ukrajine neformálna komunita dobrovoľníkov z oblasti digitálnych technológií, ktorí chceli pomáhať pri obrane svojej vlasti. Zrodila sa v podstate z ducha Majdanu a bola bezprostrednou reakciou na okupáciu Krymu a ruskú podporu separatistov v Luhanskej a Doneckej oblasti.
Zakladateľom jednotky bol Volodymyr Kočetkov-Sukač, pôvodne investičný bankár, ktorý zahynul v akcii v 2015. Väčšina týchto dobrovoľníkov postupne prešla do ukrajinskej armády, kde tak vznikla veľmi inovatívna jednotka zameraná na moderné technológie. Mala dve časti, jednu zameranú na IT a druhú na bezpilotné lietadlá, teda drony. IT časť jednotky postupne vyvinula systém situačnej orientácie, dnes známy pod názvom Delta.
Jednotka bola v roku 2019 rozpustená vtedajším ministrom obrany, súviselo to s korupčným škandálom… Viete, to je postsovietske dedičstvo, ktoré ešte stále máme, generáli s veľkými bruchami… A IT časť prešla pod Centrum pre inovácie a rozvoj obranných technológií, ktoré spadá pod ministerstvo obrany. Skupina venujúca sa dronom stratila registráciu a oficiálny status. Jej členovia to vyriešili tak, že založili mimovládnu organizáciu, ktorá teraz nesie meno Aerorozvidka, čo znamená…
… letecký prieskum.
Áno. Keď to poviem všeobecnejšie, Aerorozvidka poskytuje ukrajinskej armáde robotické technológie – ako mimovládna organizácia. To je úplne nová forma spolupráce medzi spoločnosťou a štátom. Tím Aerorozvidky začal bojovať s nepriateľom pomocou svojich dronov R18 – dnes už na Ukrajine legendárnych – hneď v prvý deň invázie.
Čím sú legendárne?
Sú to oktoptéry, vrtuľníky s ôsmimi vrtuľami, ktoré si staviame sami podľa vlastného návrhu. Spočiatku sme používali aj bežné lacné komerčné drony, ale R18 dnes prevažujú. Vo väčšom množstve ich vyrábame od roku 2019.
Podľa verejne dostupných technických údajov má dron R18 dolet štyri kilometre, vo vzduchu vydrží okolo 40 minút a unesie päť kilogramov nákladu, napríklad výbušnín.
Ako bomby používa najmä staré sovietske protitankové granáty RKG-3, ktoré môže zhadzovať s presnosťou jedného metra z výšky až tristo metrov. Ukrajinská armáda ich má veľké zásoby. Hoci sa pôvodne zdalo, že v dnešnom boji sú nanič, vďaka dronom našli nové použitie.
Aerorozvidka preferuje nočné misie, pri ktorých využíva kamery na nočné videnie a internetové pripojenie Starlink. Dron sa nezaobíde bez operátora, ktorý nemôže byť príliš ďaleko, ovládanie dronov na bojisku je preto nebezpečná úloha.
Náklady na výrobu jedného dronu R18 sú asi 20-tisíc dolárov. To z neho robí najlacnejšiu zbraň s porovnateľnými parametrami.
Niektoré diely pre R18 vyrábame na 3D tlačiarňach, ktoré nám dodala česká firma Prusa Research. Sme jej za to veľmi zaviazaní. Len čo sme na seba našli kontakt a vysvetlili si, čo potrebujeme, dodali nám všetko rýchlejšie, než keby sme si to objednali u normálneho komerčného dodávateľa. Tiež na nás urobila veľký dojem kvalita dodaných tlačiarní – je oveľa lepšia ako čokoľvek, čo sme používali predtým.
Ale keď už o tom hovorím, rád by som sa zmienil o ďalších českých subjektoch, ktoré nám pomáhajú. Patrí k nim Jan Melvil Publishing, čo je firma, okolo ktorej pôsobí veľmi zaujímavá komunita. Sú tam ľudia, ktorí nás podporujú finančne a nakupujú pre nás technológie, ku ktorým my teraz máme ťažký prístup. Nemôžem v tom byť príliš špecifický, to určite chápete.
Jiří Průša z Prusa Research (menovec, nie príbuzný zakladateľa firmy), ktorý v spoločnosti zodpovedá za rozvoj obchodu a komunikáciu s verejným sektorom, k tomu hovorí: „Od začiatku existencie našej firmy do začiatku ruskej invázie sme na Ukrajinu dodali približne 100 tlačiarní. Len od tohtoročného februára potom ide o ďalších takmer 50 tlačiarní a viac ako 750 kg filamentov (polymérových vlákien, ktoré sú materiálom pre 3D tlač). Tlačiarne a filamenty smerovali k rôznym subjektom vrátane univerzít či 3D tlače pre potreby medicíny.“
„Rovnako ako pri ochranných štítoch, ktorými sme pomáhali v čase covidu, sme chceli prísť s rýchlou pomocou a boli sme presvedčení, že 3D tlač môže poskytnúť odpoveď na mnohé problémy, ktorým Ukrajina bude čeliť. Všimli sme si, ako ukrajinský minister pre digitalizáciu oslovil cez Twitter Elona Muska a požiadal ho o satelity. Dali sme sa tým inšpirovať, oslovili sme to isté ministerstvo a ponúkli pomoc s 3D tlačou,“ popisuje Průša.
„Na veľké prekvapenie počas niekoľkých hodín prišla z ostreľovaného Kyjiva odpoveď, že veľmi ďakujú a čoskoro nás spoja s niekým, kto bude tlačiarne potrebovať. Do 24 hodín sme potom mali kontakt na organizáciu Aerorozvidka, s ktorou sme si spresnili ich potreby a o pár dní od nás putovala na Ukrajinu prvá várka tlačiarní a filamentov,“ dopĺňa.
Viac-menej. Aby som pravdu povedal, pre mňa ako novinára je to zložitá situácia. Rozumiem tomu, že mi nemôžete povedať citlivé informácie, ale na druhej strane sa rozprávame otvorenejšie ako dajme tomu s niekým z armády alebo ministerstva. A vaša jednotka vôbec veľmi intenzívne komunikuje, má webovú stránku, je aktívna na sociálnych sieťach… Tá hranica medzi tajným a verejným je mi trochu nejasná.
Je to úplne nová vec, nový spôsob spolupráce. Pokiaľ je mi známe, nič podobné nikde na svete neexistuje. V dnešnej situácii na Ukrajine je to však úplne prirodzené, vrátane toho, že robíme crowdfunding na technické vybavenie a máme zahraničných podporovateľov.
S Melvilom sa to začalo podobne ako so spoločnosťou Prusa Research. Krátko po invázii sa nám priamo ozvali a ponúkli nám dodávky vecí, ktoré sme si sami nevedeli zaobstarať – zariadenia na nočné videnie a podobne.
To nie je všetko. Rád by som spomenul ešte neziskovku Post Bellum, ktorá v Česku organizuje finančnú zbierku na pomoc Ukrajine. A ak je to možné, chcem sa tiež poďakovať ukrajinskej diaspóre v Česku, ktorá nás podporuje.
Česku sme veľmi vďační, rozsah pomoci je veľký a pre mňa bol prekvapivý, nečakal som to. Chcem tým povedať… Česko predsa nesusedí s Ruskom ani s Ukrajinou, nemuselo by vás príliš trápiť, čo sa tam deje. Keď som predtým premýšľal o Česku, vždy ma prekvapovalo, čo hovorí a robí prezident Zeman. Nešlo mi to do hlavy. Mali ste tu rok 1968, celú tú skúsenosť, a teraz máte takého prezidenta…
To vám ja vysvetliť nedokážem. V každom prípade – prezident je jeden, nás je desať miliónov, rozhodne nevidíme svet všetci rovnako. No poďme sa vrátiť k vašej činnosti, to bude určite zaujímavejšie. Ako si mám predstaviť ten systém Delta?
Z pohľadu užívateľa je Delta webová aplikácia, ktorú si každý, kto je oprávnený na prístup, môže spustiť na bežnom počítači. Vyzerá ako interaktívna mapa, ktorá obsahuje údaje o situácii – kde je nepriateľ, čo robí, kam sa presúva a podobne. Je to viacvrstvová mapa, každá vrstva obsahuje iný typ informácií. To je jedna stránka veci.
Druhá vec je, kde sa tie dáta berú. Z veľkej časti pochádzajú z technického sledovania: z vojenských radarov, zo senzorov, z kamier na zemi, zo záberov dronov, zo satelitných snímok, ale aj od živých zdrojov. To sú jednoducho ľudia na okupovanom území, ktorí sledujú, čo sa okolo nich deje, a potom to hlásia našim ozbrojeným silám, čím často riskujú život.
Delta všetky tieto informačné zdroje prepája, integruje dohromady. Dôležité je, že je postavená tak, aby vyhovovala štandardom NATO. Ako z hľadiska formátov dát, tak aj pokiaľ ide o bezpečnosť. Testovali ju kanadskí white hat hekeri (etickí hekeri, pozn. red.), ktorí pracujú pre kanadskú armádu, a nepodarilo sa im dostať sa dovnútra.
O prevádzku Delty sa starajú regionálne centrá. Nachádzajú sa vo všetkých veľkých ukrajinských mestách, Aerorozvidka sa na tom podieľa. Operátormi týchto centier sú príslušníci armády aj civilisti. Systém funguje tak, že aktualizuje údaje v reálnom čase. Prichádzajú napríklad od prieskumného tímu z dronu a okamžite sa odovzdávajú bojovým jednotkám. Dáta majú presnú geolokáciu, takže napríklad delostrelci hneď vedia, kam strieľať.
To je tá menej viditeľná a známa časť Aerorozvidky. Známi ste vďaka dronom. Veľa sa hovorilo a tiež písalo o vašom zásahu, ktorý v prvých dňoch invázie pomohol cielenými údermi zastaviť veľký ruský konvoj smerujúci ku Kyjivu. Ako to presne bolo?
Najskôr by som mal znova pripomenúť, že Aerorozvidka nie je súčasťou ukrajinských ozbrojených síl. Sme mimovládna organizácia. To znamená, že nikoho nebombardujeme. My nie. Ale umožňujeme, aby sa to dialo. Poskytujeme na to prostriedky.
Oktoptéry R18 nesúce protitankové granáty.
Áno. Tie potom používa naša armáda, špeciálne jednotky, tajné služby a podobne. Niektorí príslušníci týchto zložiek zároveň pôsobia v našej organizácii, to, samozrejme, nie je zakázané. Prečo by vojak nemohol byť členom mimovládnej organizácie? A títo ľudia zastavili ten konvoj. Nebol to tím Aerorozvidky.
A bola to veľmi riskantná operácia. Nočný útok bol vedený pomocou dronov, ktoré však treba navádzať. Operátori dronov sa presúvali na terénnych štvorkolkách, obišli čelo konvoja a podarilo sa im zablokovať jeho ďalší postup. Okrem dronov intenzívne používali ďalšie špičkové technické vybavenie: rádiom odpaľované míny, termokamery, internetové pripojenie pomocou satelitnej siete Starlink. Zohralo to veľkú úlohu pri spomalení útoku na Kyjiv a jeho konečnom odvrátení.
Nepriateľ si je od tej chvíle vedomý, že takýto útok môže prísť kedykoľvek, snaží sa chrániť sa pred ním, schovávať sa, čo obmedzuje jeho pohyblivosť. Ale pred nami sa aj tak neschovajú. Naše drony ich vidia, odosielajú geolokačné dáta delostrelectvu alebo iným bojovým jednotkám, no a potom… Týmto spôsobom nevyhľadávame len nepriateľské jednotky, ale aj sklady munície a techniky, čo je rovnako dôležité.
Ten príbeh s konvojom sa odohral krátko po tom, čo Rusi zaútočili na Ukrajinu. Ako sa vám podarilo byť tak skoro v takej vysokej pohotovosti? Očakávali ste inváziu?
Očakávali sme ju a pripravovali sme sa na ňu. Veľa sme toho vtedy nenaspali. V tú noc, keď došlo k invázii, sme práve mali cvičenie. Z neho sme plynule prešli do skutočnej akcie.
Teraz sa ďalej zdokonaľujeme. Používame umelú inteligenciu, aby sme vedeli presnejšie vyhodnotiť, čo naše drony vidia, aby sme vytiahli z toho, čo natočia, ešte viac informácií.
To si vyžaduje veľa vysoko kvalifikovaných ľudí. Máte ich dosť? V súvislosti s dnešnou Ukrajinou sa často hovorí o masívnom úniku mozgov.
Veľa ľudí odchádza, ale zároveň sa ich veľa vracia – prichádzajú pomôcť svojej krajine. Kvalifikovaných ľudí máme dostatok na všetko, čo potrebujeme, od vývoja po prevádzku datacentier. A máme veľkú pomoc a morálnu podporu v zahraničí – vrátane Česka. Ešte raz sa za to chcem poďakovať všetkým, ktorých sa to týka.
https://dennikn.sk/2966616/invaziu-sme- ... e/?ref=tit