PALBA.CZ

http://technet.idnes.cz/spaceshiptwo-od ... ntent=main

Zkázu SpaceShip Two zavinil kopilot, příliš brzy zapnul brzdy

Virtuálna prehliadka stanice ISS:


http://www.esa.int/Our_Activities/Human ... ramic_tour

Už aj vesmír je v tom!

WASHINGTON - Predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) usporiadali v sobotu na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter rozhovor s astronautom Scottom Kellym, ktorý je od marca na ročnej misii na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Išlo o vôbec prvý rozhovor z vesmíru, ktorý NASA uskutočnila prostredníctvom Twitteru.

Medzi ľuďmi, ktorí sa Kellyho pýtali na život na ISS, bol aj americký prezident Barack Obama. Ten chcel vedieť, či sa Kelly nejde zblázniť, keď sa pozrie z okna stanice. "Nejdem sa zblázniť z ničoho až na to, keď mi na Twitteri napíšete vy, pán prezident," odpísal mu 51-ročný astronaut.

Astronaut ukázal „cesťák“ z cesty na Měsíc. Proplaceno dostal 108 mil
5. srpna 2015 20:06

Astronaut Buzz Aldrin na Twitter vyvěsil kopie nezvyklých memorabilií z letu Apolla 11: žádost o zaplacení cestovních náhrad a celní prohlášení. Druhý člověk na Měsíci dostal od NASA za cestu 33 dolarů a 31 centů.

Zdroj: http://technet.idnes.cz/cestak-na-mesic ... vesmir_mla

Sonda Curiosity jiz 3 roky na Marsu bezchybne "maka"
http://nedd.tiscali.cz/zvidave-vozitko- ... +2.0%29%29

Kolik přijde pojišťovnu nehoda vesmírné lodě?

http://nedd.tiscali.cz/kolik-prijde-poj ... ode-254614

Alchy: blbej dotaz, jak je to u raketových motorů s přetlakovou dodávkou paliva. Zajímá mě tlak v nádržích... Furt mi na tom něco nesedí.

Boeing chysta novou kosmickou lod "starliner"
https://www.stream.cz/dobyvanivesmiru/1 ... nejnovejsi

kopapaka píše:Alchy: blbej dotaz, jak je to u raketových motorů s přetlakovou dodávkou paliva. Zajímá mě tlak v nádržích... Furt mi na tom něco nesedí.

Bežne to bývalo do 50-80 atm (5-8MPa), u novších je to viac, Sojuz ma systém tlakovaný heliom na 30MPa, niekde som čítal o systéme s pracovným tlakom vyše 50MPa (zásobník helia bol tlakovvaný na 110MPa - neskutočné...).
Čo ti na tom nesedí? Tlaky v spaľovacej komore? Hydrazíny nepotrebujú vysoké tlaky, hypergoly horia stabilne aj pri nižších tlakoch a motorčeky s katalitickým rozkladom môžu fungovať prakticky pri atmosferickom tlaku - síce Isp bude mizerné, ale čo už, malý ťah sa pre orientačné systémy hodí, keď treba sondu "jemne postrčiť"
Vec sa má tak, že dnes sa už pretlaková dodávka používa len u malých motorov stabilizačných systémov a tie spravidla bežia buď na katalitický rozklad hydrazínov alebo na UDMH/NOx. Výhoda u pretlakovej dodávky hypergolických palív je v tom, že na celé riadenie motoru stačia ventily a motor môže bežať v doslova impulznom režime - nie je problém ani doba horenia motoru stotiny sekundy a zapalovanie motoru až niekoľko desiatok krát za sekundu.

Mě právě zajímaly rakety, které přetlakovou dodávku používaly i v atmosféře. Nehledal jsem nijak zuřivě , ale nikde o tom nic není. Ono se totiž jako hlavní nevýhoda uvádí hmotnost tlakových zásobníků média a o nádržích s palivem se taktně mlčí. Takže abych to specifikoval, je teda i hmotnost nádrží takový problém? Nebo u, řekněme nízkotlakého systému, je potřebná pevnost stejně nutná - protože nádrž potom slouží i jako pevnostní část trupu?

Mimochodem, největší raketa s přetlakovou dodávkou paliva byl uvažovaný (a šílený ) SeaDragon.

Velký obrázek

Obrázek je vizuálně zmenšen. Zobrazit v plné velikosti

Nahážeme atomovky na Mars...
http://www.usatoday.com/story/money/car ... /71990446/

Velký obrázek

Obrázek je vizuálně zmenšen. Zobrazit v plné velikosti

Mimoriadne hlúpy nápad.

Alchy: PR... Pochybuju, že by o to kdokoli vážně uvažoval, ale výsledek je jasný.: Bude se mluvit o Marsu a SpaceX. Musk ostatně chce nabídnout dopravní systém na Mars - poletí se jen když to někdo zaplatí. Takže nehrozí, že by NASA přistávala na Marsu za blikání foťáků prvnch kolonistů

Mimochodem, proč je to mimořádně hloupý nápad?

Skús počítať... Majme poriadnu, 100Mt nálož, nech sa to dobre počíta.
100Mt nálož predstavuje náklad asi tak 20 ton (teoretický limit výkonu je niečo cez 6Mt na tonu hmotnosti nálože, najlepší technicky dosiahnutý bol 5,1Mt na tonu u nálože B41.) - plus celý technický cirkus patriaci k medziplanetárnej sonde s takýmto užiitočným nákladom. Teda spolu nejakých 30 ton minimálne, skôr až k 40 či viac tonám, pretože zatiaľ dokážeme na Mars poslať usoplené 4 tony, z toho je užitočný náklad 1 tona.

Na premenu 1kg ľadu na paru potrebuješ niečo cez 3MJ energie. Výbušná energia tritolu je 4MJ na kg. Takže energia 1kg TNT teoreticky postačuje na odparenie 1,33kg ľadu.
100Mt nálož teda odparí pri 100% využití uvoľnenej energie 133km3 ľadu. Vieš, koľko to predstavuje napríklad v porovnaní s hmotou zemskej atmosféry?
Asi jednu tridsatmiliontinu.
A to sa bavíme o 100% využití uvoľnenej energie, reálne by aj 10% bolo "dosť". Takže koľko náloží je potrebných na vytvorenie atmosféry Marsu, v ktorej sa dá prežiť?

Druhá vec - "100Mt" Kuzkina mať zvýšila radiačné znečistenie Zeme od jadrových pokusov o 3%. Vzhľadom k energii výbuchu to ale bol relatívne najčistejší jadrový výbuch vôbec - prebehol dosť vysoko nad povrchom zeme, takže ohnivá guľa sa povrchu prakticky len dotkla. Aké množstvo rádioaktívneho spadu by asi vznikalo na Marse, kde by sa nálože museli približovať tesne k povrchu, aby sa ich energia využila čo najlepšie?

K tomuto ma vždy zaujimalo ako rozhýbat Marsovske jadro. Po bombardovani by sa na Marse nedalo žiť tisice rokov. Ale čo ak by sme k Marsu naviedli meteory? Par by dopadlo na povrch a vytvorilo atmosferu (para, co2, prach ) dalšie telesa by gravitacnim pnutim (tak ako to robi Jupiter s Europou) zahrialo jadro Marsu. Stačil by na to Ceres?

Tisíce rokov - to asi nie, ale tak dve-tri storočia by zamorenie robilo pobyt na povrchu prinejmenšom "veľmi nezdravým".

Naviesť na Mars meteory či dokonca kométy - to je téma skôr na dobrodružné scifi, na to proste nemáme technológie.

A pohnúť Ceresom? To patrí do kategórie ešte o jeden-dva stupne vyššej. Uvedom si - Ceres má hmotu 9,393E20 kg - tj. cca jedného percenta hmotnosti Mesiaca (presne 1,28%), alebo 0,0158% hmotnosti Zeme.
A či by Ceres dokázal rozhýbať nejaké vnútorné procesy na Marse? Neviem, určite by sa to malo dať spočítať (cez vzájomné gravitačné pôsobenie), ale myslím si, že nie. Príklad Europy a Jupiteru je hodne zavádzajúci - hreje sa Europa, Jupiteru to môže byť jedno. Takže tu by sa mohol ohrievať Ceres, ale bez badateľného vplyvu na Mars. Mars má hmotnosť asi 0,1 hmotnosti Zeme, Ceres asi 1% hmotnosti Mesiacu, takže rozdiel hmotností by bol výrazne vačší ako v prípade Zeme a Mesiacu.

Išlo len o príklad. Technológia gravitačních tahačov ešte nebola odskúšaná (ale mala by to byť z bezpečnostného hladiska priorita).
Jupiter vs Europa zasa len príklad aby bolo jasné na čo myslím. Nehrám sa na vševediaceho ale predpokladám že aj mesiac má na zem okrem, prílivu vlyv aj na zemské jadro a pomáha ho udržať v pohybe.
Samozrejme jedna vec je pristáť na planéte, druhá tam mať základňu a další level je zasa teraformovanie.
Preto som pohol Ceresom lebo v dobe keď to bude potrebné už budeme tie technológie musieť mať.
A na strednej škole sa bude vyučovať planetárne a sústavové inžinierstvo kde budeme priťahovať Mesiac, oddalovať Zem od Slnka, Posúvať Ceres a podobne

Sledujúc vývoj stredných škôl v posledných rokoch a kvalitu a schopnosti študentov, tak obecná prognóza je skôr počítanie do tisíc a veľká násobilka na maturity... Čím nechcem tvrdiť, že tam žiadni schopný študenti nie sú - sú, ale miznú v nekonečnom mori nezáujmu, ignorantstva a hlúposti.

Mesiac a zemské jadro - "príliv" a "odliv" sa zrejme prejavuje aj tam, ale čo sa týka pohybu jadra a vplyvu Mesiaca naň, efekt bude opačný - brzdenie. Jednoducho preto, že Zem sa otočí raz za 24 hodín, ale Mesiac obehne raz za 28 dní. Nikdy som nečítal, ani nepočul, že by slapové sily dokázali väčšie teleso roztočiť nad dobu obehu menšieho telesa, vždy rotáciu len brzdia, ak je rýchlejšia ako doba obehu, alebo vznikne slapový zámok ako u Mesiacu, kedy je rotačná perioda je zhodná s dobou obehu. V systéme dvoch telies to vždy naprv postihne menšie teleso, a po nejakom dlhšom čase aj väčšie.

Strednou školou som chcel naznačiť že to bude už úplne bežná záležitosť. Ale máš pravdu.
Mesiac vlastne spomaluje aj rotáciu zeme, takže pre potrebu udržania jadra v pohybe ho bude treba urýchliť?
Pre potrebu Marsu by teda jeho mesiac musel obiehat rychlejšie ako 1 sol. Samozrejme že mesiac by sa zahrial skôr ale podstatné je že Mars tiež.
No tak predsa to nemôže byt uplna blbost, alebo ano?

I kdybychom na Marsu rozpustili kdovíco a vytvořili tam atmosféru, nebude to na nic.
Mars nemá vl. magnetické pole - resp. je na samé hranici měřitelnosti. A není jak ho tam vytvořit. Takže příp. vytvořená atmosféra by dopadla stejně jako ta co tam byla v dáááleké minulosti. Sluneční vítr by ji odfoukl.
Plus, bohužel, lidská posádka na Marsu bude vytavena působení všech korpuskulárních částic které poletí okolo - od těch ze Slunce až po těch z výbuchů nov a supernov. Těch, které pro nás odkloní magnetické siločáry a vytvoří tím pro nás překrásné polární záře