BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Obyčajný človek si povie, že nechce vojnu, ale armáda sa nemôže spoliehať na nádej, povedal v utorňajšom rozhovore v maďarskej verejnoprávnej televízii M1 nový šéf generálneho štábu maďarskej armády generál Gábor Böröndi.
Veliteľ armády tiež povedal, že pre maďarskú vládu je dôležité, aby sa konflikty nestupňovali, čim narážal na prebiehajúcu ruskú agresiu voči Ukrajine a opakujúce sa výzvy na mierové rokovania. Toto vyjadrenie by samo o sebe rozruch nespôsobilo.
Böröndi však pobúril Poliakov prirovnaním, ktoré pri tejto príležitosti zvolil. „V roku 1939 sa nemecko-poľská vojna začala ako lokálny konflikt, ale v tomto období ho nezachytili mierovým procesom, čo viedlo k druhej svetovej vojne,“ povedal v televízii.
Na utorňajšie vyjadrenie hneď na druhý deň reagovala poľská ambasáda v Budapešti. „Zo slov, že lokálny konflikt by neprerástol do druhej svetovej vojny, ak by ho zastavil mierový proces, som bol veľmi šokovaný,“ napísal vo vyhlásení na webovej stránke veľvyslanectva poľský veľvyslanec Sebastian Keciek.
Dá sa podľa neho chápať ako posúvanie časti viny za vojnu na Poľsko a to je „neprijateľné skresľovanie dejín, ktoré by nemalo zaznieť, osobitne nie z úst zástupcu krajiny, ktorá je naším blízkym spojencom“.
Pripomenul, že druhá svetová vojna nevypukla preto, že by s nacistickým Nemeckom Adolfa Hitlera západní spojenci nerokovali, ale práve naopak – konflikt bol podľa neho dôsledkom neustáleho ustupovania západných štátov pred expanziou nacistov.
K tomu sa pridal pakt Molotov - Ribbentrop, v ktorom si Sovieti a Nemci rozdelili Poľsko, ktoré každý zo svojej strany napadli. „Toto bol začiatok takmer šesťročnej vojny, pri ktorej zomrelo šesť miliónov Poliakov,“ napísal veľvyslanec s tým, že „nemôžeme dovoliť, aby sa zamieňala obeť s páchateľom.“
Pripomenul, že keď nacisti požiadali Maďarov, vtedajších spojencov, aby sa pridali k útoku na Poľsko, vtedajší premiér Pál Teleki to odmietol so slovami: „Skôr by som dal odpáliť naše železničné trate, ako by som sa zúčastnil na invázii do Poľska.“
„Na túto reakciu maďarského politika nikdy nezabudneme,“ dodal na záver veľvyslanec.
„Böröndiho slová popierajú všetko, čo vieme o dejinách druhej svetovej vojny,“ napísal pre maďarský nezávislý web HVG historik Balász Lenthár. Zdôrazňuje, že v skutočnosti mierové rokovania prebiehali a viedli k Mníchovskej dohode.
„Západné štáty sa snažili zabrániť eskalácii a keď v septembri 1939 vypukla poľsko-nemecká vojna, nemalo zmysel uvažovať o ďalšej mníchovskej dohode, keďže nikto nevedel zaručiť, že Hitler ju neporuší hneď, ako mu to bude vyhovovať,“ napísal historik.
Paralelu s vypuknutím druhej svetovej vojny celkom neodmieta, no s opačným záverom, aký predniesol Böröndi. Aj Vladimirovi Putinovi západné štáty ustupovali, keď s ním rokovali po ruskom napadnutí Gruzínska a podpísali s ním minské dohody.
Moskva sa od rozpadu Sovietskeho zväzu v piatich rôznych dohodách zaviazala, že bude rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny a napriek tomu Rusi zaútočili v roku 2014 na Krym a Donbas a pred rokom na celý štát.
„To ukazuje, že Böröndimu nechýbajú len vedomosti z dejín, ale aj pochopenie reality. Najmä, ak naozaj verí, že súčasný konflikt sa dá mierovým procesom zastaviť a nie len odložiť,“ dodáva Lenthár.
Čítajte viac:
https://svet.sme.sk/c/23167313/madarsko ... vojna.html