PALBA.CZ

Už v minulosti sme konštatovali, že plánované nákupy obrnených vozidiel zostali nedostatočne využitou šancou z hľadiska podpory slovenského zbrojného priemyslu.

Prvým zo série zlyhaní, ktoré môžu a veľmi pravdepodobne aj budú mať fatálny vplyv na vlajkovú loď nášho vojenského priemyslu – výrobu delostreleckých systémov – bolo však slovenské zlyhanie v českom výbere húfnic pre armádu.

Nešlo o Zuzanu, ale o Evu
Česi urobili to isté, čo minister obrany Jaroslav Naď teraz pri tendri na vozidlá 8x8, len v menej do oči bijúcej postupnosti.

Naď predložil do vlády materiál s kritériami, ktoré spĺňala len fínska Patria a keďže takáto „súťaž“ by vyzerala veľmi zle, už v jej priebehu sa pre médiá vyjadril, že vládou stanovené taxatívne požiadavky sú zrazu len výhodou.

Tak sa aj stalo – v „tendri“ neplatil materiál schválený vládou, ale vyjadrenie ministra a preto sa do „súťaže“ prihlásili ďalšie štyri vozidlá. Vyhrala však samozrejme Patria - len sa muselo manipulovať viacej.

Česi takisto nerealizovali riadny tender - najprv požadovali húfnicu, pri ktorej je preukázaná integrácia na podvozku Tatra. A takýchto výrobcov aj oslovili. Čo dáva logiku – chceli predísť komplikáciám pri integrácii dela na podvozok používaný ich armádou.

Až následne však pridali novú podmienku - húfnica musela byť už zavedená v armáde, aby sa eliminovali možné „budúce riziká“ novej konštrukcie.

A armáde NATO. Takto napríklad vypadli izraelské húfnicie Atmos - na podvozku Tatra roky slúžiace vo viacerých armádach - a teda bola bez predpokladu „budúceho rizika“. Ani jedna z armád, v ktorých je zavedený Atmos, však nie je v NATO. Do výberu sa tak dostal len francúzsky Caesar a z ponúkaných dvoch slovenských (Eva a Zuzana 2) len Zuzana.

Lenže – to, čím Česi zdôvodnili túto podmienku - v skutočnosti vyraďovalo aj Zuzanu. Formálne síce bola prijatá do výzbroje slovenskej armády, ale neexistovali žiadne skúsenosti z prevádzky, eliminujúce „budúce riziká“ - ešte sa len vyrábali prvé kusy. Alebo naopak, ak bola účasť uznaná Zuzane, mala byť aj Eve. Tá je vlastne len odľahčená „Zuzana light“, s rovnakým zbraňovým systémom, takže neexistovalo reálne „budúce riziko“, ktoré by Evu vyraďovalo a Zuzanu nie.

Toto bola prvá česká chyba – a elegantný argument, ktorým sa Slováci s Evou mohli „vlámať“ do českej súťaže. Lenže neurobili ani len pokus.

Slováci nezabojovali
Česi však zároveň urobili ďalšie chyby. Súťaž v júni 2020 ukončili a zverejnili niekoľko ďalších argumentov v neprospech Zuzany. Napríklad, že Caesar bol lacnejší.

Je veľmi pravdepodobné, že nakoniec by bola - Caesar je typovo „ľahká húfnica“ (fakticky poľné delo na korbe nákladného auta) Zuzana koncepciou plnohodnotná „ťažká húfnica“ s pancierovou vežou. To ale vtedy nemali ako podložiť – záujemcovia totiž neposlali žiadne konkrétne cenové ponuky.

Vypĺňali – doslova - len jedno políčko v dotazníku, „prieskumu trhu“, kde uviedli indikatívnu, jednotkovú cenu húfnice. A to aj s drahým systémom riadenia paľby – ktorý si ale Česi nakoniec chcú kúpiť v samostatnom tendri. Žiadna riadna cenová ponuka na systémovú cenu (cena húfnic plus ďalšieho potrebného vybavenia), alebo dokonca cena za životný cyklus, či muníciu – zo Slovenska zaslaná nebola, neprebehli žiadne rokovania.

Alebo zverejnili, že slovenská húfnica má menší dostrel. Lenže všetky posudzované húfnice mali rovnaké parametre dĺžky hlavne a nábojovej komory, v zmysle štandardu NATO. A teda s rovnakou muníciou v zásade rovnaký dostrel.

A tiež rozsahom použiteľnej munície. Lenže zo štyroch druhov špeciálnej navádzanej munície disponovali slovenské húfnice troma – rovnako ako Caesar. Ale mali integrovanú a aj streľbami overenú, najvýkonnejšiu z nich – Vulcano. Caesar nie.

Každá takáto manipulácia dávala silné argumenty do rúk slovenskej strany, ktorá mohla priamo, alebo cez tretie strany rozbíjať pozíciu MO ČR. Slováci však nespravili nič.

Čo vynikne najmä v kontraste s postupom Talianov, ktorí v predchádzajúcom, tiež pochybnom „tendri“ na vrtuľníky prehrali. Ale nevzdali sa a bojovali. Pracovali s médiami, podávali podnety na české orgány. Český regulátor dokonca dal MO ČR za pochybenie rekordnú polmiliardovú pokutu (aj o to sa mohla slovenská strana oprieť).

Slováci pritom mali v rukách ešte jeden ultimatívny argument – Eva má rovnako ako Zuzana automatický nabíjací systém - ako jediná ľahká húfnica na svete. Takže, kým posádka Caesaru musí pri streľbe nabíjať poloautomat vonku – bez ohľadu na počasie a bez akejkoľvek ochrany pred nepriateľskou paľbou.



V Eve vojaci „stláčajú gombíky“ sediac v pancierovej kabíne.



Čo je, ako sme videli v Karabachu a vidíme na Ukrajine, zásadná výhoda. Česká súťaž ale tento parameter v kritériách nijako nezohľadňovala.

Naď nedal „ponuku ktorá sa neodmieta“

Treťou českou chybou bolo, že s takto fakticky dopredu vybratým víťazom ešte len začali rokovať o skutočných podmienkach kontraktu – a ten začal „zvyšovať stávky“. Nasledovali nekonečné rokovania o zastúpení českého priemyslu, výrobe a dodávkach munície, v ktorých česká strana zrazu ťahala za kratší koniec.

A zvyšovala sa cena. Vo finále až o 40 percent - takmer rovnako ako stojí Zuzana 2. A dvakrát viac ako Eva, alebo koľko dali za Caesary pred pár rokmi Dáni.

Rokovania sa niekoľkokrát prerušili, raz bol dokonca oznámený ich koniec. Slovenská strana tak mala luxusných 15 mesiacov na „boj“ a predloženie protiponuky. Nespravila nič.

Pravdepodobný dôvod, prečo Česi chceli Caesar je tento – Tatra rozbehla s Francúzmi sľubnú spoluprácu pri dodávke ich podvozkov. A Tatru vlastní vplyvný česko-slovenský zbrojár Strnad. V istej chvíli pravdepodobne vznikla dohoda, aké sú v tomto priemysle bežné, že Francúzi budú odoberať viac a najmä otvoria Tatre aj ďalšie trhy, ale Česi musia odobrať od Francúzov húfnice.

Toto sa aj skutočne začalo diať, Tatra ohlásila kontrakty na desiatky vozidiel a stovky podvozkov. Lenže – aj v tomto mohla slovenská strana Francúzov prebiť. Pripravuje totiž výmenu až dvoch tisíc armádnych nákladných áut.

Slováci mohli dať „ponuku ktorá sa neodmieta“. Slovami ministra Naďa na sociálnej sieti: "vy kúpite Zuzany napr. za cca 300M eur a my za tú sumu nakúpime od vás vašu techniku 1:1. Urobila by sa dohoda vláda-vláda a hotovo" – ktoré smeroval ako kritiku k nečinnosti predchádzajúceho vedenia rezortu.

Prečo to však za tri mesiace od svojho nástupu, do vyhlásenia francúzskeho víťazstva a ďalších 15 mesiacov čo sa ťahali rokovania - nespravil on sám?

Mal v rukách samé esá – silné protiargumenty, svetovo unikátny produkt, možnosť ponúknuť odber stoviek (tisícov) Tatier, aj lepšiu cenu. Namiesto toho karty po prvej licitácii zložil.