Re: Stalo se ... Kosmos
Napsal: 12/9/2015, 11:26
Hektor - "Uplná blbosť" to samozrejme nie je. Ale trebalo by to skutočne exaktne uvážit, a následne spočítať a vyjadriť numericky. Mám totiž pocit, že mi v úvahách niečo podstatné uniká...
Vzhľadom na veľkosť Marsu by musela Ceres obiehať veľmi blízko - Phobos obieha vo vzdialenosti 9377km raz za 7,66 hodín, Deimos obieha vo vzdialenosti 23460km raz za 30,35 hodiny. Solárny deň na Marse trvá 24hod 37 minút, takže Ceres by musela obiehať ešte kus nižšie ako je dráha Deimosu, asi tak vo výške 12-20000 km. A to je už pre teleso s priemerom ~480km dosť blízko - slapové sily by ho mohli roztrhať. Phobos je vlastne tiež vzhľadom na svoju veľkosť blízko hranice slapového rozrušenia.
Alfik - Hektorov nápad s Ceres smeruje práve k rozhýbaniu jadra a vytvoreniu magnetického poľa.
Druhá vec - s magnetickým poľom aj bez magnetického poľa by atmosféra ekvivalentná zemskej na Marse určite nejaký čas vydržala. Niekde som videl výpočet pre Mesiac - "zemská" atmosféra by mu vydržala v "dýchateľnom stave" asi tak 40-100 000 rokov, teda dlhšie ako trvá celá doterajšia ľudská civilizácia.
Tretia vec - Venuša je o dosť bližšie k Slnku a tiež je bez magnetického poľa - a atmosféru má poriadnu
. Akurát že stratila prakticky všetok vodík (a teda všetku vodu).
Štvrtá vec - s tými časticami zo Slnka a z vesmíru to zasa nie je také horúce. Iste, magnetické pole Zeme odkláňa častice do polárnych oblastí, ale len NABITÉ častice, protony a elektrony, neutrálne častice a žiarenie nie. Na tie naopak funguje ako štít práve relatívne hustá pozemská atmosféra. Vtip je ale v tom, že magnetické pole v podstate "chráni" atmosféru pred "vyparením pôsobením slnečného vetra"- atomy v atmosfére sú časticami slnečného vetru ionizované a zároveň získavajú dodatočnú kinetickú energiu, ktorá ľahko prevýši únikovú rýchlosť z gravitačného poľa Zeme - takže by mohli uniknúť do vesmíru. Magnetické pole im ale vo voľnom úniku bráni - ionizované častice sčasti brzdí, sčasti mení smer ich pohybu a sčasti zvádza späť do atmosféry, takže možnosť úniku ionizovanej časti z gravitačného poľa je magnetickým poľom výrazne obmedzená.
Vzhľadom na veľkosť Marsu by musela Ceres obiehať veľmi blízko - Phobos obieha vo vzdialenosti 9377km raz za 7,66 hodín, Deimos obieha vo vzdialenosti 23460km raz za 30,35 hodiny. Solárny deň na Marse trvá 24hod 37 minút, takže Ceres by musela obiehať ešte kus nižšie ako je dráha Deimosu, asi tak vo výške 12-20000 km. A to je už pre teleso s priemerom ~480km dosť blízko - slapové sily by ho mohli roztrhať. Phobos je vlastne tiež vzhľadom na svoju veľkosť blízko hranice slapového rozrušenia.
Alfik - Hektorov nápad s Ceres smeruje práve k rozhýbaniu jadra a vytvoreniu magnetického poľa.
Druhá vec - s magnetickým poľom aj bez magnetického poľa by atmosféra ekvivalentná zemskej na Marse určite nejaký čas vydržala. Niekde som videl výpočet pre Mesiac - "zemská" atmosféra by mu vydržala v "dýchateľnom stave" asi tak 40-100 000 rokov, teda dlhšie ako trvá celá doterajšia ľudská civilizácia.
Tretia vec - Venuša je o dosť bližšie k Slnku a tiež je bez magnetického poľa - a atmosféru má poriadnu

Štvrtá vec - s tými časticami zo Slnka a z vesmíru to zasa nie je také horúce. Iste, magnetické pole Zeme odkláňa častice do polárnych oblastí, ale len NABITÉ častice, protony a elektrony, neutrálne častice a žiarenie nie. Na tie naopak funguje ako štít práve relatívne hustá pozemská atmosféra. Vtip je ale v tom, že magnetické pole v podstate "chráni" atmosféru pred "vyparením pôsobením slnečného vetra"- atomy v atmosfére sú časticami slnečného vetru ionizované a zároveň získavajú dodatočnú kinetickú energiu, ktorá ľahko prevýši únikovú rýchlosť z gravitačného poľa Zeme - takže by mohli uniknúť do vesmíru. Magnetické pole im ale vo voľnom úniku bráni - ionizované častice sčasti brzdí, sčasti mení smer ich pohybu a sčasti zvádza späť do atmosféry, takže možnosť úniku ionizovanej časti z gravitačného poľa je magnetickým poľom výrazne obmedzená.