Tak toto je historka čo sa mi stala, keď som mal myslím 12 alebo 13 rokov (čiže asi v roku 1988) a bol som na pionierskom tábore v Poľsku.
Poľsko je čudná krajina, hlavne čo sa týka kuchyne. Majú značne podivné stravovacie návyky a špeciality, napríklad Jahodovú Polievku. To je vám taká zvrátenosť, čo sa v nej apaticky vznášajú rozpadávajúce sa rozvarené kusy jahôd v takej neurčitej vodičke, a navrchu plávajú ozrutné mastné oká. Je to úplne nechutné, ďaľšie poľské špeciality nie sú na tom o nič lepšie, a v podaní komunistickej masovo-táborovej vývarovne sa človek môže dočkať fakt tvrdých atakov na črevo. Ja som teda tieto ich blafy pár dní radšej nežral a živil som sa Krówkami a solenými hranolkami zakúpenými pri občasných výletoch do blízkeho mesta. Lenže to sa nedá furt, a není veru každý deň výlet, tak som raz nakoniec musel tú vydrbanú polievku zožrať, a k tomu ešte dáke hnusné mastné baklažáni, asi so zemákmi. Pripadal som si ako na obede u vegemimozemšťanov. Nebolo to dobré jedlo, a ani dobré rozhodnutie.
Efekt sa dostavil pochopiteľne v najhlbšej noci. S ťažkou potrebou som sa zobudil a pochopil som, že sa nevyhnem návšteve hajzľov, podivnej búdy situovanej asi 200 metrov cesty temným lesom od okraja tábora. Tú cestu osvetlovali žiarovky na kábli zavesenom na vetvách a hompáľajúcom sa vo vetre. Móžem vám povedať úprimne, že k večeru to tam vypadalo ako scéna z nejkého desivejšieho Stephena Kinga. Ja som tam teda ešte nikdy nebol ani len za šera, nie to o druhej v noci, na to som nikdy nemal gule.
Lenže čo môžete asi tak robiť keď tie zasrané jahody už klopali na anál.
Fígeľ bol ešte v tom, že tie žiarovky boli pravda príma cieľ pre každého debila čo šiel okolo a zbadal na zemi šuter, čímž bolo nemysliteľné absolvovať ten kus bez lampy na batérky.
Ja som takú teda nemal, ale môj najsámlepší kámoš mal presne takú, tak som sa našuchol do gumákov a začal ho budiť.
- Kde máš lampáš ?
- Čóóó?
- Kde máš tu blbú baterku ? - to už ma festovo bralo na sračku.
- Pod vankúšom .. - sa obrátil na bok a uvoľnil mi cestu k spásonosnému svetlu.
Ja odhodím ten vankúš a kokos hrabnem tam a nahmatám dáke kovové smetie. Ten jebo malý elektrikársky amatérsky tu vydrbanú lampu večer rozobral na najmenšie kúsočky. Bol som v riti.
Už som cítil, že není čas na nič iné než bežať zo stanu a vyklopiť náklad hnedého jahodového koláčika v lese za stanom, tak som schmatol hajzlák a letím von.
Samozrejme v okamihu ako som vkročil na mesiačikovým svetlom zaliaty buzerplac, tak to už milá prdel nevydržala a s dosť velkým prdom to pustila šecko ...
Dosral som sa jak dementný dôchodca. Ale brutálne. Všetko som to mal osraté, celé pyžamo, hlavne jedna strana, a sračky som mal aj v čižmách. Úplne jedna plná čižma hovna. Stál som tam a plakal som a nevedel čo robiť .. potom som ucítil novú mohutnú vlnu a chcel som utekať za stan, ale ako som sa pohol tak teplá tekutina sa zas valila go mojich gumákov. Tak som rezignoval a proste som len sral postojačky. Keď už nebolo čo a slzy oschli, prišiel čas nápravy škôd. Bolo leto, tak som sa vyzliekol donaha a hajzlákom sa trocha utrel. Vnikol som do stanu a s mydlom a uterákom som išiel do stredu buzerplacu, kde pod vlnitým plechom boly také kohútiky z cisterny, asi meter nad plechovým válovom. To boli Umyvárky.
Teraz si ešte predstavte ako sa tam krčím v tieni, mesiacom jasne osvetlený buzerplac, zo všetkých strán asi 50 stanov po 10 luďoch, a tá voda ako robí strašný rámus na tom plechovom koryte v nočnom tichu. Nejak to ale nikoho neprebralo, tak som sa omyl a pustil sa do prania tych gumágov a pyžama.
Samozrejme karma je karma a ja som nebol ušetrený hanby. Po chvíli šla okolo parta starších poliakov a poliek, čo akože na stráži si tam vymieňali sexuálne informácie, a mali lampu čo snáď odmontovali z protilietadlovej batérie alebo čo, každopádne keď to mna namierili pripadal som si ako zajac pred kamiónom. Strašne sa rehotali, ja som sa tam krčil ponížený a nahý ako žebrák na dezinfekcii. Pár minút si zo mňa robili prdel a potom chavalabohu odišli. Aspoň že som im nič nerozumel.
Nejak som to potom šecko dopral a vyvesil a išiel spať. Ráno som to musel oprať znova, lebo v pyžame bolo ešte kilo zaschnutého hovna.
Už NIKDY nebudem žrať vydrbanú polskú jahodovú polievku a vám doporučujem to isté.
