Veľmi pekná práca, mám k nej dve veci:
- Jom Kipurská vojna. Všeobecne sa považuje za zlyhanie Izr. spravodajských služieb najmä vojenskej spr. služby Aman, ale v nejakých knižkach o Mosade som čítal, že informácie o útoku Izraelci dostali krátko pred útokom dokonca z viacerých zdrojov, avšak američania Goldu Meirovu varovali pred preventívnym útokom a opätovným označením Izraela za útočníka.
- K Izraelskému útoku na flotilu – neviem, čo za správu zverejnil New York Times, skusim vygoogliť, avšak správa misie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva konštatuje závažné fakty, ktoré doteraz neboli spochybnené. Ich interpretácia môže byť rôzna avšak toto vyšetrovanie je považované za najpodrobnejšie a najobjektívnejšie. K faktom:
1.Myslím si že o tom nebude sporu –
neexistoval žiadny právny základ pre Izraelské sily na vykonanie útoku a zastavenie lodí v medzinárodných vodách. To poprvé. Ďalej k správe:
2.Misia v správe konštatuje, že Izrael mal veľmi dobré informácie o pasažieroch a náklade o čom svedčí napr. to, že Izraelský vojaci oslovovali pasažierov menami a identifikovali ich na základe pripravených brožúrok. Tvrdenie izraelskej vlády o tom, že medzi cestujúcimi mohli byť teroristi tak značne pokulháva.
To je pravdepodobne výsledok tradične výbornej práce Mosadu, ale nepriamo z neho vyplýva, že Izrael veľmi pravdepodobne mal aj dostatočné informácie o náklade lodí a teda že ich náklad bol len zámienkou. Tomu zodpovedá aj:
3.
Izraelci vôbec nekomunikovali žiadosť prezrieť náklad (!), čo je v rozpore z ďalším tvrdením Izraelskej vlády zdôvodňujúcim útok a síce, že lode prevážajú zbrane. (Žiadne zbrane samozrejme neboli nájdené.)
4.Čo sa týka útoku na Mavi Marmara a videa IDF zobrazujúcich agresívnych cestujúcich, to sa stalo
po tom, čo Izraelci spustili z vrtuľníkov streľbu.
Osobne sa vôbec nedivím, že chceli umlátiť vojakov, ktorí na nich strielaju, myslím že každý by konal rovnako
5.Streľbou boli zabití Cevdet Kiliçlar, Cengiz Akyüz, Cengiz Songür a Çetin Topçuoglu, ktorý sa v tom čase pohybovali na vrchnej palube a
ich konanie nepredstavovalo žiadne ohrozenie pre činnosť izraelských vojakov, ktorý sa v tom čase vyloďovali o palubu nižšie.
6.Furkan Dogan a Ibrahim Bilgen
boli zabití z bezprostrednej blízkosti, ked lezali na zemi v dosledku predchadzajucich zranení, alebo spacifikovani po zasahu Izr. sil.
7.Počas streľby na mostovku a ako sa ukázalo, že veľký počet cestujúcich sa stal zranených, Bülent Yıldırım, predseda IHH a jeden z hlavných organizátorov flotilu, vyzliekol bielu košeľu, ktorá bola následne použitá ako biela vlajka ukazujúca kapituláciu.
Napriek tomu ostrá streľba pokračovala.(str.123)
8.Nebol nájdený žiaden lekársky dôkaz o strelnej rane spôsobenej izraelskému vojakovi.
9.Použitie sily zo strany IDF a zadržanie troch ďalších lodí vo flotile: Challenger 1, Sfendoni a Eleftheri Mesogios.
Na týchto lodiach nepoužili cestujúci aktívny odpor, iba pasívnu rezistenciu. Avšak, v zabezpečiť kontrolu týchto plavidiel izraelské sily využívali značnú silu, vrátane omračujúcich granátov, taserov, gumených projektilov a fyzickej sily. Toto vyústilo v množstve zranenia cestujúcich, vrátane popálenin, pomliaždenin, a zlomenin. Napadnutí a zranení boli aj fotoreportéri, ktorí sa nezúčastňovali pas. rezistenicie.
10.Ďalej správa popisuje správanie IDF k zajatým civilistom počas ich transportu. Konštatuje
odmietnutie lekarskej pomoci zranenym, neludske zachadzanie s vaznami a bolo voči nim použité fyzické násilie popisované ako "neopodstatnené a nadmerné"
Misia konštatuje, že existujú jasné dôkazy na podporu stíhanie týchto trestných činov v zmysle článku 147 štvrtého Ženevského dohovoru:
• úmyselné zabitie;
• mučeniu alebo neľudskému zaobchádzaniu;
• úmyselné spôsobenie veľkého utrpenia alebo vážne poškodenie tela alebo zdravia.
Misia tiež domnieva, že mnohé porušenie záväzkov vyplývajúcich z Izraela v rámci medzinárodného práva ľudských práv došlo, vrátane:
• právo na život (článok 6, ICCPR);
• mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (článok 7, ICCPR; CAT);
• právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a slobodu od svojvoľného zatknutia alebo zadržania (článok 9, ICCPR);
• právo zadržaných byť zaobchádzalo s ľudskosťou as úctou k prirodzenej dôstojnosti ľudskej osoby (článok 10, ICCPR);
• slobodu prejavu (článok 19, ICCPR).
http://www2.ohchr.org/english/bodies/hr ... .21_en.pdf