PALBA.CZ

Poviem to takto:
odhadni dennú spotrebu paliva leteckého krídla jednej lietadlovky alebo spotrebu paliva jednej typickej bojovej jednotky námornej pechoty, a prenásob spotrebu v kilogramoch 100MJ - veľmi zhruba energia potrebná na výrobu 1kg (= 62,5mol) metánu z vody a CO2 (jeden mol metánu je 16 gramov) - dostaneš potrebný výkon energetických zdrojov pre produkciu syntetického paliva na kontinuálne zásobovanie.

odhad: Budeme uvažovať metán=palivo
Temelín má dva gigawatty elektrické - dokáže teda zaistiť produkciu cca 20kg/s, teda asi 1750 ton metánu denne, to vystačí na nejakých 250-280 tankovaní lietadiel triedy Hornet.
LL Nimitz má dva reaktory po 550MW tepelných, čo veľmi zhruba zodpovedá výkonu 500MW elektrických, takže dokáže teoreticky potiahnuť výrobu 5 kg metánu za sekundu a 432 ton denne -> 60-70 tankovaní pre Hornety.

Alchymista píše:Poviem to takto:
odhadni dennú spotrebu paliva leteckého krídla jednej lietadlovky alebo spotrebu paliva jednej typickej bojovej jednotky námornej pechoty, a prenásob spotrebu v kilogramoch 100MJ - veľmi zhruba energia potrebná na výrobu 1kg (= 62,5mol) metánu z vody a CO2 (jeden mol metánu je 16 gramov) - dostaneš potrebný výkon energetických zdrojov pre produkciu syntetického paliva na kontinuálne zásobovanie.

Skúsim to vypočitať z opačného konca:
Pre zjednodušenie budem brať že energeticky je 1kg metanu=1L paliva(zanedbám faktor hustoty).
Z článkov vyplýva:
-ročná spotreba 600mil galonov paliva
-15 tankerov

600000000x3,8 /15/365/24/3600=4,82kg sekundu -15 tankerov dodá priemerne 4,82kg paliva za sekundu
4,82x100MJ=482MW potrebný príkon jadrovej "rafinérie" (silne orientačný)
Výsledok je: -že by to neutiahol ani reaktor Nimitzu. alebo som niečo poplietol?


Edit:
Tiež ma to napadlo o tej správnosti
Len dodatok k tomu reaktoru na Nimitzi: 550MW uvadzajú ako tepelný výkon
ale na hriadeli uvádzalú len 104MW http://en.wikipedia.org/wiki/A4W_reactor

Vyšlo nám to podobne, takže buď uvažujeme správne, alebo rovnako blbo
Počkáme na tretieho?

K reaktoru - 104MW je výkon turbín, ktoré poháňajú lodné skrutky. Bude tam niekde ešte aj "nie malý" elektrický generátor s vlastnou turbínou, a zrejme nie jeden - ono taká lietadlovka je vybavená značným množstvom elektroniky a elektrických zariadení, takže elektrický odber až v desiatkach megawattov by ma rozhodne neprekvapil.

Elektromobil, který získává energii z hliníku, vody a vzduchu

Dvě firmy, Alcoa a Phinergy, se spojily, aby na okruhu v kanadském Montrealu demonstrovaly funkční prototyp elektromobilu, který svoji energii čerpá z primární baterie typu hliník-vzduch. Vysoká hustota energie v této baterii umožňuje u elektromobilu s běžným akumulátorem prodloužit tímto způsobem dojezd o zhruba 1600 kilometrů.

http://www.rozhlas.cz/leonardo/technolo ... u--1361953

Odešel další z vizionářů kosmického věku lidstva dr. Peter Eduard Glaser. V roce 1968 vystoupil s představou budování slunečních elektráren na oběžné dráze okolo Země. Tím by se předešlo energetické krizi, o níž se tehdy hovořilo. Dodnes se tato myšlenka rozpracovává.
Zdroj: http://technet.idnes.cz/peter-eduard-gl ... 3_veda_kuz

Ta elektrárna by byla super, ale přenos energie bude řádný problém

El Diablo píše:Elektromobil, který získává energii z hliníku, vody a vzduchu

Výroba hliníku je energeticky veľmi náročná (fyzika a chémia nepustí), takže takáto jednorázová batéria bude celkom drahá a jej životnosť po prvej aktivácii malá - maximálne pár mesiacov.

Alchymista píše:

El Diablo píše:Elektromobil, který získává energii z hliníku, vody a vzduchu

Výroba hliníku je energeticky veľmi náročná (fyzika a chémia nepustí), takže takáto jednorázová batéria bude celkom drahá a jej životnosť po prvej aktivácii malá - maximálne pár mesiacov.

Spomína sa tam že hliník sa premení na hydratovaný oxid hlinitý a že z neho ide hliník znova recyklovať.Otázka by mala byť, nie ako je proces energeticky náročný ale aké sú percentuálne straty pri premene hliníku na hydratovaný oxid hlinitý za súčastného vytvorenia el.energie a potom pri premene(recyklácii=nabytie)hydratovaného oxidu hlinitého späť na hliník.
Len tak pre ilustráciu.Prečerpávacie vodné elektrárne majú tuším účinnosť kompletného cyklu cca 75%.
Podľa toho popisu je tam veľké energetická hustota a zároveň by som predpokladal možnosť vytvorenia siete staníc kde by ste "odovzdali=vypustili" hydratovaný oxid hlinitý na spátnú recykláciu a kúpili by ste si nové hliníkové elektródy.Tento proces by zabral pár minút(obdobne ako čerpanie benzínu).Výzbieraný hydratovaný oxid hlinitý by sa v cisterne zaviezol k elektrárni, kde by sa znova z neho vyrobili elektródy a nebolo by potreba stavať trasy vysokého napätia do nabíjacích staníc.Výrobou hliníkových elektrod by sa vykrývali prebytky v sieti(fotovoltaika,veterné elektrárne).
Všetko je to závislé od tej účinnosti cyklu.
Ak by bola účinnosť akceptovateľná tak by som tomu dával väčšiu perspektívu ako rôznym Lion akumulátorom.Kde ak by ste chceli nabiť akumulátor takou energiou ktorá je ekvivalentom nádrže auta(pohybovej energie) za cca 15 minút,tak musíte mať elektrický prívod do nabijacieho stojana dimenzovaný na prenos cca 15MW. To by pozdlž dialnice museli stavať elektrárne.
Zároveň by tento "hliníkový" akumulátor bol rozmerovo a váhovo použiteľný aj pre nákladné autá.

Recyklácia hliníkových batérií rozhodne nebude tak prostá, ako popisuješ - skôr to bude proces dosť podobný likvidácii olovených akumulátorov.

Hlinikáreň predstavuje kontinuálnu záťaž (pretože výrobný proces na elektrolyzéroch je kontinuálny), ktorú ani náhodou nemôžeš živiť nestabilnými "ekologickými" zdrojmi elektrickej energie - "zamrznutie elektrolyzéru" je havária, ktorá priamo vedie k jeho výmene. A elektrolyzérov býva v sérii zapojených 500-1500, takže ak sa nepodarí včas obnoviť dodávku prúdu a premostiť už zamrznuté elektrolyzéry, "zamrzne" ti celá linka...
Ber to tak, že elektráreň v Novákoch makala za socíku prakticky len pre hlinikáreň v Žiari nad Hronom, kde bol v tom čase nejakých 1500-1600 elektrolyzérov.

Jeste k tem vypoctum, ze Nimitz zvladne 500MW tepelnych, coz je 432 tun za den. To je ale celkovej vykon lode, spoustu sezere eletronika, pohon a podobne. Kolik by zbylo na provoz vyroby paliva? A jak to je na nove tride, co vyuziva elktromagneticke katapulty? To je nejsilnejsi USA plovouci reaktor/vykon lode? Co ta Ruska plovouci elektrarna? Jakej vykon by se dal nacpat do lode velikosti beznyho zasobovaciho tankeru?

Výber z diskusie k článku o hliníkových akumulátoroch.http://auto.idnes.cz/diskuse.aspx?iddis ... tomoto_vok

Pro chytrolíny dodávám, že Al-air článek má kapacitu asi 8 kWh/kg (tj. asi 2/3 benzínu), ale elektromotor má asi 3-4x vyšší účinnost než spalovák + převodovka. Zoxidovaný hlíník by se potom dal snadno "nabít" v hlíníkárně a dodávám, že to je třetí nejběžnější prvek zemské kůry.

Takze spotreba 100kg hliniku na 3.000 km? To jen v nezpracovane surovine znamena asi 4.000 Kc (1,33 Kc/km).

Ak výroba hliníku z bežného Bauxitu(50% prímesí) výjde na cca 40Kč za kilo.Tak v rámci recyklácie čistého oxidu hlinitého by mohla byť podstatne lacnejšia a predstavovala by vlastne len spotrebu elektriny niekde v elektrárni.Dôležitá by bola tá účinnosť procesu elektrolýzy a zložitosť/jednoduchosť výroby samotnej elektródy.

V hlinikárni som sa učil, takže niečo málo o tom viem...
Na elektrolýzu hliníku potrebuješ čistý bezvodý Al2O3, s čistotou okolo 99.9%. Ten sa získava z bauxitu pôsobením hydroxidu sodného NaOH cez hlinitan sodný NaAlO2 a hydroxid hlinitý Al(OH)3. S ohľadom na to, že v batériovom článku nebude tekutý roztok, ale podľa popisu gel, potom to, čo vznikne na elektrode a čo z batérie prípadne vysaješ, nebude čistá vodná disperzia Al2O3, ale nejaká zmeska, v ktorej bude síce Al2O3 môžno i cez 90%, ale bude tam aj Al2(OH)3 a rôzne gelotvorné "priboudliny", takže to tak či tak musíš prehnať "kysličnikárňou" (tak sa tá linka bežne volá), a vyčistiť v podstate rovnakým postupom ako normálny bauxit.

Čiže to, čo získaš v zberných surovinách či výmenníkovej stanici má zhruba hodnotu lepšieho "koncentrátu", možno hodnotnejšie ako bauxit, ale zasa nie o veľa - ono tie gelotvorné prísady sa budú z toho "koncentrátu" vo vodnom prostredí dosť blbo odstraňovať - a celá linka na výrobu Al2O3 beží hlavne na vodných roztokoch (napríklad hydroxidu sodného NaOH) a disperziách. Ak sa bude musieť použiť nejaká iná technológia čistenia Al2O3 (iné roztoky), tak odpad z batérií nebude mať ani hodnotu bauxitu, pretože to bude len problém navyše. Navyše, ak by boli gelotvorné zložky na báze zlúčenín kremíku, je to problém navyše, pretože pri najbežnejšom procese prípravy Al2O3 je obsah kremíku nežiadúci.

Spočítané, podčiarknuté
1) ak ti odpad z batérie niekto zoberie "zadarmo", môžeš byť rád, že mu neplatíš aj za likvidáciu "nebezpečného odpadu", ale len za vyčistenie a znovunaplnenie "krabice". Prípadne budeš rád, že ti zoberie na likvidáciu zadarmo celú batériu...
2) predstava, že do krabice strčíš "valcovanú hliníkovú platňu" je podľa mňa mimoriadne naivná, tá hliníková elektróda nebude len tak obyčajný kus hliníku, takže zabudni na 40Kč za kilo a pripíš tam asi tak jednu nulu.

Uvnitř baterie je hliníková anoda rozdělena na 50 destiček, z nichž každá vydrží na 32 kilometrů jízdy, tedy všechny destičky celkem umožní dojezd 1600 kilometrů. Pro hladký provoz, kromě občasné výměny hliníkové anody, je třeba ještě zhruba jednou za měsíc doplnit do baterie vodu.

Je otázka kolik vlastně ta anoda váží, při skutečně masové výrobě by zas cena zpracování musela nutně klesnout.

Nová možnosť "skladovania" vodíku. http://www.rozhlas.cz/leonardo/technolo ... u--1369723

Že by nové druhy pohonu kozmických rakiet?
http://tech.sme.sk/c/7315550/nasa-uspes ... mpaign=rss
http://www.osel.cz/index.php?clanek=7714

ještě jeden článek o tomto pohonu

EmDrive je experimentální pohon pro vesmírné lety slibující způsobit revoluci ve vesmírných letech. Je tu však jeden problém – motor porušuje na první pohled známé fyzikální zákony. NASA však před pár dny uveřejnila výsledku testů, podle kterých motor skutečně funguje.

http://www.hybrid.cz/emdrive-vesmirny-p ... ebo-blamaz

Alchymisto máš o tom nějaké povědomí?

Niečo málo - podľa všetkého robili pokusy s dvomi rovnakými zariadeniami - s "funkčným" a "nefunkčným", v oboch prípadoch "niečo" namerali.
Z toho vyplíva predovšetkým záver, že ak efekt aj skutočne existuje, jeho intenzita je +/- na úrovni chyby merania. Což je hodne blbé - s tým sa nedá "dokázať" skoro nič.
Navyše, nie je mi zatiaľ jasné, ako vlastne meranie prebiehalo, či sa merala sila len v jednom smere, alebo vo všetkých troch osiach atď, čo znamené to "nefunkčné" zariadenie (nie vypnuté - vtedy nenamerali nič).
Niečo podobné skúšali číňania s asi 50x výkonnejším zariadením (okolo 1kW) a údajne tiež "niečo" namerali...

V čom je problém - ak by zariadenie fungovalo, a nenašlo by sa žiadne rozumné vysvetlenie "prečo funguje", tak má fyzika celkom vážny problém - bolo by to v rozpore s druhým newtonovým zákonom, zákonom akcie a reakcie. A také spochybnenie samozrejme vyžaduje extra silné dôkazy.

Na druhej strane by to bola nádhera - bol by to vesmírny "neinerciálny" pohon, ktorý nepotrebuje reakčnú hmotu.

strojmir píše:Lockheed Martin Corp prý do roka zahájí stavbu přelomové konstrukce fůzního reaktoru. Do pěti let má být v provozu. Má být velmi malý a použit také k pohonu letadlových lodí a ponorek. http://www.theguardian.com/environment/ ... ?CMP=fb_gu

Keby napísali že sú blízko dokončenia obrovského fúzneho reaktoru u ktorého udržia reakciu aspoň pár sekund a získajú viac energie ako doňho vložili,tak by som aj možno uveril.
Neviem koľko majú teraz ostatní rekord v udržaní reakcie(nepliesť s erekciou ),pokial viem je to len pár sekund a fúzia bola uskutočnená na obrovských zariadeniach s malým ziskom energie,ale s veľkým príkonom.A títo hneď vyhlásia,že bude tak malý reaktor,že vojde na korbu nákladného auta.
No necháme sa prekvapiť.

Ďaľšie zariadenie na výrobu kvapalných palív?
http://pc.zoznam.sk/novinka/premena-vod ... n-realitou

Že by sa tej výroby kvapalných palív zúčastňovala aj automobilka AUDI ? http://podkapotou.zoznam.sk/cl/1000617/ ... ektriny---

http://podkapotou.zoznam.sk/cl/1000617/ ... ektriny---

Dokáže recyklovať 3,5 tony CO2 za deň a vyrobí približne jeden barel paliva denne.

Že by barel toho paliva vážil 3,5 tony? Alebo udělali soudruzi v NDR někde chybu?

Audi vsadí na vodík, ale mezitím vyrobí třeba naftu ze vzduchu a vody
25. listopadu 2014

Automobilka Audi se pochlubila tím, že se jí podařilo vytvořit syntetické palivo podobné motorové naftě jen s použitím vody, oxidu uhličitého ze vzduchu a elektřiny. Palivo má mít lepší vlastnosti spalovaní než nafta, takže i jeho používání je ekologické.

Zdroj: http://auto.idnes.cz/audi-e-diesel-blue ... tomoto_vok