1stCLJan - astronomické ďalekohľady nie sú veľké ni tak preto, aby mali veľké rozlíšenie, ale hlavne preto, aby zachytili slabé hviezdy. Reálne v atmosfére je použiteľné maximum zväčšenia okolo 120-150x, za výnimočných okolností na vysokých miestach s mimoriadne kľudnou atmosférou do 400-450x, v našich končinách je aj 100 násobné využiteľné zväčšenie skôr výnimka a zväčšenie 75-80x je považované za veľmi slušné. Hubble je na tom samozrejme podstatne lepšie, ale rayleighov limit platí i pre neho.
Kamier, respektíve rôznych prístrojov má Hubble samozrejme niekoľko a niektoré majú celé desiatky rôznych filtrov a iných podobných výmenných prvkov - ale len výnimočne sa používa niekoľko prístrojov súčasne. Dôvod je jednoduchý, dá sa to rozumne využiť len pre dostatočne jasné objekty, inak by sa pracne zbierané "vzácne" fotony vzdialených objektov neužitočne strácajú pri štiepení lúča. Výhodnejšie je rozložiť pozorovanie rôznymi prístrojmi v čase a každému poskytnúť maximálny svetelný tok. Pozorovaná hviezda tam pravdepodobne bude aj o niekoľko rokov...
Celkovo je so "zväčšením" Hubblu dosť nejasnostní, vhodnejšie je hovoriť o šírke zorného poľa v uhlovej miere a príslušnom uhlovom rozlíšení na jeden pixel -
Wide Field Camera 3 features two UV/visible detecting CCDs, each 2048×4096 pixels, and a separate IR detector of 1024×1024, capable of receiving infrared radiation up to 1700 nm.
Both detector focal planes were designed specifically for this camera. The optical channel covers a 164 by 164 arcsec (2.7 by 2.7 arcminute, about 8.5% of the diameter of the full moon as seen from Earth) field of view with 0.04 arcsec pixels. This field of view is comparable to the Wide Field and Planetary Camera 2 and is slightly smaller than the Advanced Camera for Surveys. The near infrared channel has a field of view of 135 by 127 arcsec (2.3 by 2.1 arcminutes) with 0.13 arcsec pixels, and has a much larger field of view than Near Infrared Camera and Multi-Object Spectrometer, which it is designed to largely replace.[2
Od uhlovej šírky zorného poľa a uhlovej rozlišovacej schopnosti potom samozrejme možno odvodiť pre nejakú vybranú vzdialenosť/výšku rozmery snímaného územia a lineárne rozlíšenie na jeden pixel.Širokouhlá kamera 3 obsahuje dva snímacie CCD prvky pre UV/viditeľné svetlo, každý s 2048×4096 pixelmi, a oddelený IR snímač s 1024×1024 pixelmi, detekujúci IR žiarenie do 1700nm.
Každý detektor v ohnisku je vytvorený špeiálne pre túto kameru. Optický kanál pokrýva plochu 164×164 arcsec (2,7×2,7 arcmin, čo približne 8,5% priemeru Mesiacu v splne, ako ho vidíme zo Zeme), s rozlíšením 0,04 uhlovej sekundy na pixel. Toto zorné pole je porovnateľné so staršou Wide Field and Planetary Camera 2 a trochu menšie ako u Advanced Camera for Surveys. Kanál v blízkom IR pásme má zorné pole 135×127 arcsec (2,3×2,1 arcminut) a rozlíšenie 0,13 arcsec na pixel a oveľa väšei zorné pole ako Near Infrared Camera and Multi-Object Spectrometer ktorý z veľkej časti nahradil.
Fotoprieskumné družice majú spravidla len jednu multispektrálnu "kameru" so sadou filtrov - viac sa po nich ani nechce a na prepínanie rôznych prístrojov v podstate nie je čas - obvykle je to jedna s veľkým rozlíšením a jedna či dve "mapovacie kamery".
Hlavná "kamera" je zrejme koncepciou podobná kamere HiRISE zo sondy MRO (Mars Reconnaissance Orbiter) , ktorá predstavuje v podstate "jednoriadkový" snímač. Zostava snímačov v kamere HiRISE vyzerá takto: schema - každý zo 14 riadkových snímačov má 2048 pixelov: Snímače sa na koncoch čiastočne prekrývajú, aby sa jednotlivé obrazové pásy dali presne spojiť, takže desať snímačov v rade produkuje o niečo užší obraz. Fotoprieskumné družice to budú mať urobené asi zložitejšie, riadkových snímačov i snímačov v jednom riadku môže byť viac (i o dosť), princíp ale bude rovnaký - sníma sa prúžok územia v jednom riadku (a teda v jednom smere), pohyb družice okolo Zeme zabezpečí "riakovanie" v druhom smere.
Naopak, rozdielna (nezmyselná) veľkosť lietadiel voči pozadiu je práve najvážnejšia chyba snímku. Z pohľadu družice sú totiž povrch a lietadlo vo výške 10 kilometrov prakticky rovnako ďaleko (190 vs 200km či 290 vs 300km) a väčší rozdiel vzdialenosí môže byť medzi stredom a okrajom snímaného pásu.Pro mne je spekulace s rozdílnou velkostí letadla vůči terénu uzavřená věc, na tom se stavět nevěrohodnost snímku nedá !
Digitálny zoom je v podstate interpolácia z dvoch či niekoľkých susedných pixelov - z hľadiska rozlíšenia je to vlastne nezmysel, obrázok je síce väčší, ale viac podorobností neobsahuje.
To je nezmysel - pre fotoprieskumné družice je prvoradý povrch zeme, zachytenie letiaceho objektu je len príjemný bonus navyše.On oje taky docela dost dobře možné, že pozadí se doplňuje až dodatečně z mapových podkladů, protože není aktuální záběr k dispozici v tak vysokém rozlišení - viz ty nákresy snímaných oblastí u popisů družic.
