PALBA.CZ

Dvadsaťdvaročná miestna obyvateľka Jekaterina stojí vedľa svojho rodinného domu, ktorý zničil nočný útok ruskej armády v meste Kramatorsk v Doneckej oblasti. Foto - TASR/AP
Dvadsaťdvaročná miestna obyvateľka Jekaterina stojí vedľa svojho rodinného domu, ktorý zničil nočný útok ruskej armády v meste Kramatorsk v Doneckej oblasti. Foto – TASR/AP
Vladimir Putin minulý týždeň veľkolepo ohlásil výsledky svojho pseudoreferenda v Zaporižžii, Chersone, Donecku a Luhansku. Životná úroveň, vzdelanie a infraštruktúra pod ruskou okupáciou však čoraz viac upadá – ľudia vymieňajú jedlo a vodu za spoluprácu s Rusmi a deti v škole učia upratovačky.

Na bilbordoch v uliciach Chersonu visí portrét imperialistickej ruskej cárovnej Kataríny Veľkej. O niekoľko metrov ďalej sa zasa z iného plagátu usmieva tehotná ženy s ruským pasom a heslom: „Cherson – ruské mesto.“

Obrazy ruskej propagandy visia v uliciach mesta už od mája. Podľa obyvateľa Borisa si Rusko plagátmi pripravovalo podmienky na minulotýždňové pseudoreferendum o pripojení k Rusku. Plagáty na miestnych veľký efekt nemali, tvrdí Boris.

„Jedine na tých, ktorí mali vymytý mozog už pred vojnou, toto im umožňuje len vyliezť von z tieňa,“ hovorí Boris pre BBC.

Z 280-tisícového mesta odišla od začiatku vojny polovica ľudí. Odvtedy si obyvatelia vytvorili vlastné pravidlá a snažili sa vyhýbať úradom, ktoré mali pod palcom Rusi. „Štyri mesiace sme mali pocit, že žijeme v nejakej libertariánskej spoločnosti – sebestačnej, ktorá sa sama reguluje,“ hovorí.

V polovici júla však do mesta začali v súvislosti s prípravou referenda čoraz viac prenikať členovia ruských tajných služieb. Ľudia si dávajú väčší pozor, s kým sa rozprávajú, ulice mesta sú prázdne.

„Mesto je také prázdne, že ľudia tu môžu bezpečne jazdiť na bicykloch. Je to trochu postapokalyptické,“ dodáva.

Obyvateľom sa podľa neho naďalej darí obchádzať ruské úrady. Napríklad namiesto ruských rubľov používajú naďalej ukrajinské hrivny. Deti sa učia online a na vyučovanie sa pripájajú cez VPN adresy.

„Deti sa učia online na ukrajinských školách cez ruský internet a západné VPN adresy. Je to trochu ironické,“ podotýka Boris.

Mučia zamestnancov jadrovej elektrárne
Oveľa napätejšia situácia je v meste Enerhodar, kde sa nachádza najväčšia jadrová elektráreň v Európe. Zaporižžskú jadrovú elektráreň okupujú Rusi už od 4. marca. Elektráreň, ktorá bez porúch fungovala štyri desaťročia, musela byť viackrát vypnutá.

Do ruskej invázie bol Enerhodar vyhľadávaným miestom na život hlavne medzi jadrovými vedcami a zamestnancami jadrových elektrární. Pred vojnou bol mestom s najvyšším priemerným platom hneď po Kyjive.

Denníku N sa podarilo spojiť s rodinou energetikov, ktorí sa stále nachádzajú v okupovanej oblasti. Vzhľadom na ich bezpečnosť neuvádzame ich mená.

Otec rodiny, ktorý pracoval ako zamestnanec jadrovej elektrárne, strávil v ruskom zajatí tri mesiace. Z okupovanej časti Ukrajiny sa však nemôže dostať preč pre stopy po mučení.

„Kadyrovovci na kontrolných stanovištiach vyzliekajú mužov a ženy do spodnej bielizne a kontrolujú, či nemajú tetovanie a stopy po bití. Tetovanú ruku môžu aj odrezať. Keď vidia známky mučenia, je to pre nich signál na ďalšie týranie,“ hovorí manželka muža, ktorý prežil ruské zajatie a mučenie.

„Môjmu mužovi aspoň zostali dve oči, všetky prsty a mužské orgány. Mnohí z tých, ktorí s ním zdieľali celu, ich už nemajú,“ hovorí.

Jej manžela odviedli Rusi priamo z bytu v čase, keď stála v rade na chlieb v obchode. Ešte predtým ho zbili a zviazali.

„Keď som prišla domov a uvidela ten neporiadok a kaluže krvi, takmer som sa zbláznila. Podarilo sa im vyplieniť a odniesť všetko cenné: televízor, šperky, žehličku, robotický vysávač a aj zberateľskú fľašu koňaku,“ hovorí Ukrajinka, ktorej život sa po ruskej invázii obrátil naruby.

„Šliapali topánkami po posteli, na podlahu smerom do kuchyne navŕšili hromady hovna. Mala som pocit, že to nie sú ľudia, ale divosi,“ dodáva.

Tri dni obchádzala všetky samozvané úrady, nakoniec zistila, že jej muž bol uväznený za „zradu Ruska“. Od iných žien v meste počula o únosoch zamestnancov jadrovej elektrárne za výkupné.

„Robia si z nich žarty a nahrávajú videá so žiadosťami o prepustenie a s vyhláseniami lásky k Rusku. Mne takéto video neposlali, ale vedela som, že musím zaplatiť 20-tisíc dolárov.“

Kým zohnala peniaze, jej muža využívali ako otroka na kopanie zákopov, viackrát ho mučili elektrickými šokmi, keď nechcel prezradiť mená piatich svojich priateľov. Raz mu pri mučení zlyhalo srdce a takmer zomrel.

Posledné dni zajatia čakala pred múrmi väznice. Hoci dala Rusom výkupné, jej muža neprepustili hneď.

„Počula som, ako muži divoko kričia a ženy kričia a plačú. Ukázalo sa, že tam bola aj ženská cela. Mučili aj ženy. Trhalo mi to srdce a zakrývala som si uši a modlila som sa, aby môjho manžela prepustili živého a nezraneného,“ opisuje hrôzy ruskej okupácie.

Situácia v meste sa nezmenila ani po príchode misie MAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu).

„Celý svet na fotografiách a videozáznamoch videl, že v strojovni jednotky 1 sa nachádza vojenské zariadenie so symbolmi Z. Dokonca ju ani neskrývali,“ vraví Jevgenij, ktorý má na starosti opravu elektrárne.

V Melitopole učia deti upratovačky

V Melitopole západne od Mariupola je podľa zdrojov BBC situácia katastrofálna aj v školstve. Učiteľov, ktorí odmietli spolupracovať s dosadenými ruskými orgánmi, nahradili nekvalifikovaní ľudia, napríklad školské upratovačky.

Rodičom, ktorí pošlú deti do školy, ponúkajú ruské úrady 10-tisíc rubľov (asi 172 eur) na dieťa, ale iba výmenou za osobné údaje a trvalé bydlisko ich otca.

Aj medzi deťmi na základných školách však existuje vlna odporu proti okupácii. Niektoré z nich zámerne používajú v školských úlohách písmeno Ï, ktoré sa nepoužíva v ruskej azbuke a stalo sa symbolom odporu proti ruskej invázii.

Niektoré deti si na školské tašky vešajú modro-žlté stužky a nosia ponožky so sloganom ukrajinských vojakov z Hadieho ostrova: „Ruská vojnová loď, choď do p**e.“


Kolaborácia za jedlo a vodu
Mariupol, ktorý Rusi obsadili v máji po troch mesiacoch obliehania, naďalej sužuje nedostatok potravín a pitnej vody. Niektorí mŕtvi v troskách domov stále nie sú pochovaní a aj telá pochované v plytkých hroboch sú pre pozostalých rizikom a kontaminujú vodu. Plyn nefunguje už štyri mesiace.

Ľudia minú všetky peniaze na jedlo a v supermarketoch nájdu len predražený ruský tovar. Vzmáhať sa preto začali miestni chovatelia a pestovatelia, ktorí predávajú produkty na trhu za výhodnejšiu cenu. Mäso a mliečne výrobky však stoja dvakrát toľko ako pred inváziou.

Ruskí vojaci preto pred falošným ruským referendom sľubovali jedlo a pitnú vodu výmenou za hlasovanie za pripojenie k Rusku. Niektorým mužom sa vyhrážali, že pokiaľ nebudú hlasovať, povolajú ich do ruskej armády.

V deň falošného referenda zastavili vojaci počas nákupu v železiarstve 53-ročného Olexandra. Držali zbrane a napriek jeho nesúhlasu ho vzali do najbližšej volebnej miestnosti.

Vojaci sa podľa neho vo volebnej miestnosti nesprávali násilne, no za hlasovanie za pripojenie k Rusku mu sľubovali život v mieri a prosperite.

Napriek nátlaku sa rozhodol hlasovať proti pripojeniu. „Volil som proti, pretože som sa narodil a vyrástol na Ukrajine a moje deti sa tiež narodili na Ukrajine,“ hovorí pre Kyiv Independent.

Nie všade však túžia po ukrajinskom oslobodení. Podľa BBC a Deutsche Welle proruské sentimenty pretrvávajú hlavne v Donecku a Luhansku, ktoré sú od Ukrajiny fakticky odtrhnuté už osem rokov. Proruskí obyvatelia zo sympatií k Rusku čerpajú značné výhody v zdevastovaných mestách.

„Pre niektorých je to splnený sen. Vždy tu bude časť populácie, ktorá bude kolaborovať,“ hovorí pre Deutsche Welle Andreas Umland zo Štokholmského centra východoeurópskych štúdií.

Podľa šéfredaktora internetového spravodajského portálu Ostrow Serhija Harmaša mnohí obyvatelia Donbasu hlasovali za anexiu aj preto, že sa obávajú súdu po oslobodení Ukrajincami.

Veľa ľudí podporuje okupantov aj v dôsledku materiálnej núdze. Podľa obyvateľky Daryny z Mariupola, ktorú cituje britská BBC, by bez ruských peňazí „zomreli od hladu.“


Žena z Luhanskej oblasti volí počas pseudoreferenda o pripojení samozvanej Luhanskej republiky k Rusku. Foto – TASR/AP
V Lymane o výsledku pseudoreferenda nevedeli
Zvláštna situácia je v Lymane, ktorý Ukrajinci oslobodili v nedeľu, teda dva dni po „pripojení k Rusku“. Kým jeho obyvateľku Elenu Charkovskú zastihla správa o tom, že mesto je podľa ruského referenda súčasťou Ruska, už ho naspäť dobyli Ukrajinci.

Obyvatelia sú už mesiace bez elektriny, rádia a internetu, preto ani nezaznamenali, že by sa mesto pripojilo k Rusku.

„Nepočula som o ničom, som v šoku. Nikto nám nič nepovedal,“ hovorí so smiechom Elena pre New York Times, zatiaľ čo si na ohni varí pohánku. Okrem elektriny je mesto už mesiace aj bez plynu.