PALBA.CZ

Mám takový pocit ,že tento spor ,brigáda-divize je pěkně starý . A souvisí s koncepcí armády , hlavně s tím na jaký druh konfliktu se daná armáda připravuje.
Organizační prvek brigád se přece v moderní době objevuje v armádě VB, budované jako profesionální, nikoliv masové /národní/. Kdy se tuším dvě brigády spojovaly do stavu divize.
Každý druh konfliktu vyžaduje jinou organizaci voj. síly. A proto je toto pěkný problém k řešení. Protože vzhledem k předpokládaným "horkým " oblastem by Ruská armáda potřebovala mít ve svém stavu obě koncepce.
Jih- brigádní organizaci , západ , východ - divizní organizaci .

jmodrak píše:Brigáda ti nikdy nenahradí divíziu. Pozri si počty praporov u brigády a divízie, to iste platí aj o zabezpečovacích jednotkách. Brigáda nikdy nebude mať toľko možnosti ako divízia, aj keď, je silnejšia ako pluk.

Názory na toto sa rôznia. Ja sa prikláňam k tomu že vzhľadom na očakávaný charakter najbližších konfliktov (tj. ďalšie Čečensko/Afganistan/JO niekde na Kaukaze, v strednej Ázii či nedajbože vo východnej Európe) je lepšia brigáda na viac menej plných stavoch schopná vyraziť do boja do hodiny (to je požiadavka na nové brigády) než skeletonová divízia ktorá musí vytvárať bojové skupiny ad hoc.

Dnešné brigády majú zabzepečovacie jednotky (delostrelectvo, PVO, prieskum) na úrovni predreformných divízií. Počty práporov sú jedna vec ( samozrejme u divízie sú väčšie) ale:
- len tak tak dokázali naplniť brigády na 80-90%, divízie by proste mali niekde medzi 50-80% tabuľkového stavu, tj. de facto nenasaditeľné ako organické celky
- na divízne tabuľky je nedostatok modernej techniky
- divízie je schopná (hovoríme o starej organizácii) vytvoriť tri práporné bojové skupiny schopné samostatnej činnosti. Rovnako ako "nová" brigáda, ktorá - už sa opakujem - má zabezpečovacie a podporné jednotky na úrovni starej divízie.
- brigáda (nová) je de facto orientovaná priamo na vytvorenie 3 práporných bojových skupín, tj. už v dobe mieru sú zocvičené konkrétne motostrelecké prápory s konkrétnymi tankovými rotami, del. batériami, prieskumnými rotami, rotami materiálneho zabezpečenia, batériami PVO...

jmodrak píše:Čo sa týka homogenity, prapory a jednotky po vojaka sú vycvičené a vyzbrojené rovnako, rozdiel je v ich počtoch, použití a spôsobe velenia. To čo tu uvádzaš sa týka špeciálov, ale napr. tanková brigáda a tanková divízia má ten istý typ tankov a techniky, takže vymeniť celý prápor medzi nimi sakum prásk aj s logistikou nie je problém.

Ak máš jednotku od jednotky odlišné vybavenie (tanky, bvp, OT, ťahané/samohybné deleostrelectvo) i organizačnú štruktúru- máš problém. Každý útvar je de facto unikát a jeho veliteľ najprv musí zistiť čo vlastne pod sebou má. Unifikovaná tabuľka (napr.tanková brigáda, výsadková-úderná brigáda, motostrelecká brigáda BMP, BTR, MT-LB) ti to výrazne zjednodušuje. Vieš aké máš bojové jednotky a aké máš podporné. Vieš aké majú tvoji kolegovia/susedia.

jmodrak píše:Čo sa týka práporčikov, bola to formalita, o ktorej každý vedel, že je to hovädzina "reformátorov" . Takto môžeš postupovať u klasických bigošov, ale už u tankistov narazíš na problémy, o logistoch, špec. vojskách, letcoch a rakeťákoch ani nehovoriac. Každý im pritakával, ale v podstate sa to odignorovalo.

Ignorovalo? To asi ťažko. V podstate je asi jedno, ako či je skúsený vojak po 15-20 rokov služby práporčík alebo staršina, dôležitý je obsah a teda aby v tom postupe bol systém. Systém seržantov ho sľuboval.

Mirek58 píše:Mám takový pocit ,že tento spor ,brigáda-divize je pěkně starý . A souvisí s koncepcí armády , hlavně s tím na jaký druh konfliktu se daná armáda připravuje.
Organizační prvek brigád se přece v moderní době objevuje v armádě VB, budované jako profesionální, nikoliv masové /národní/. Kdy se tuším dvě brigády spojovaly do stavu divize.
Každý druh konfliktu vyžaduje jinou organizaci voj. síly. A proto je toto pěkný problém k řešení. Protože vzhledem k předpokládaným "horkým " oblastem by Ruská armáda potřebovala mít ve svém stavu obě koncepce.
Jih- brigádní organizaci , západ , východ - divizní organizaci .

Iste. Za Serďukova sa priznala neschopnosť vyhrať veľký konvenčný konflikt (tj. voči USA alebo Číne) čisto konvenčne, bez použitia (aspoň) taktických JZ. To a prognóza očakávaných (regionálnych) konfliktov určili brigádny koncept.
A hlavne - lepšie je mať fungujúce brigády (podporené JZ), ako nekompletné a nebojaschopné divízie.

Ad Julesak
Názory sa môžu rôzniť, môžem ti dodať x štúdii, ktoré sú o tom, že bude veľký konflikt. Ale to je vec politikov, analytikov, stratégov aby si to vyhodnotili. A podľa toho zariadili. Neviem, skade berieš názory o brigádach schopných vyraziť do boja za "hodinu" a divizii nie. Zrejme si nepochopil, že divíziu môžem mať tak isto na plných stavoch, plne pripravenú atď ako brigádu a naopak. Inak ta formulácia je pekne blbá, do hodiny tak vyrazí čata, aj to záklaďakov, keď nemajú vychádzku . U väčších jednotiek je to už úplne o niečom inom. A je absolútne jedno, o akú armádu sa jedná. A ak to niekto tvrdí, že armáda štátu XY, je to ho schopná, never mu, buď klame alebo nevie o čom hovorí.
Čo sa týka naplnenosti, tak je to skôr otázka materiálna, ako organizačná. Ak dokážem naplniť 10 práporov tankov, tak je úplne jedno či ich začlením do divízii, brigád alebo bunčukov. Toť posolstvo Josefa. Preto pokiaľ nerobím špeciáli - tak je výzbroj praporov a oddielov v celej armáde ta istá. Kde chodíš na to, že výzbroj u brigády alebo divízie je odlišná neviem. Iné je to u zväzkov špecialov, ale u vševojskovákov je to rovnaké. Tak isto neviem, podľa čoho si prišiel na to že každá jednotka je unikát. Zloženie a počty sú dané Tabuľkami V a M počtov a veliteľa akejkoľvek jednotky a útvaru, zväzku, zväzu, ktorý ich nepozná a nepozná ich naplnenosť treba okamžite na mieste zastreliť . Ty miešaš špecialov a vševojsk. Ale takto to nefunguje nikde.
Čo sa týka práporčíkov - tí práve vznikli v armáde ZSSR, aby sa odlíšili funkčne starší poddôstojnici, podľa vzoru ČSĽA. Jedno to nie je, lebo náplňou práporčíkov bolo práve veliť staršinom, napr. u PVO. A systém fungoval.

A Serďukovovy never, je to politik ( skrachovaní), tak že neznalosť faktov a problematiky je u neho predvídateľná . Jednoducho musel pred verejnosťou tvrdiť, že je na kolenách a potrebuje viac peňazí. Ale robia to všetci - Čína, USA, dokonca aj neutrálne Švédsko .

jmodrak píše:Názory sa môžu rôzniť, môžem ti dodať x štúdii, ktoré sú o tom, že bude veľký konflikt. Ale to je vec politikov, analytikov, stratégov aby si to vyhodnotili. A podľa toho zariadili.

Veď to aj urobili

jmodrak píše: Neviem, skade berieš názory o brigádach schopných vyraziť do boja za "hodinu" a divizii nie.

Požiadavka vyraziť do boja do hodiny od obdržania rozkazu bola viackrát uvádzaná ako jeden z cieľom reformy. V auguste 2008 to nezvládla ani jedna z divízií pozemných vojsk. Behom cvičení v rokoch 2010-dodnes nesplnenie tejto hranice malo za následok automaticky hodnotenie neprospel.

jmodrak píše: Zrejme si nepochopil, že divíziu môžem mať tak isto na plných stavoch, plne pripravenú atď ako brigádu a naopak. Inak ta formulácia je pekne blbá, do hodiny tak vyrazí čata, aj to záklaďakov, keď nemajú vychádzku . U väčších jednotiek je to už úplne o niečom inom. A je absolútne jedno, o akú armádu sa jedná. A ak to niekto tvrdí, že armáda štátu XY, je to ho schopná, never mu, buď klame alebo nevie o čom hovorí.

Ale ja to samozrejme chápem. Akurát že ruská armáda bola schopná mať v roku 2008 5 (slovom päť) motostreleckých divízií pozemných vojsk na plných stavoch (3., 19.,20.,42., 201.). Toľko k schopnosti ruskej armády mať divízie na bojaschopných stavoch. Či vyrazí do boja čata záklaďakov alebo vycvičená a zocvičená brigáda, je rozdiel. Viď vyššie, tento parameter bol behom veľkých manévrov ostro sledovaný a prísne hodnotený. Linky som tu dával. Či od neho neskôr upustili, neviem, ale schopnosť rýchlej reakcie bola jedným z cieľov reformy.

jmodrak píše:Čo sa týka naplnenosti, tak je to skôr otázka materiálna, ako organizačná. Ak dokážem naplniť 10 práporov tankov, tak je úplne jedno či ich začlením do divízii, brigád alebo bunčukov.

NIe je jedno či máš 1 divíziu ktorá potrebuje tri dni aby mohla začať presun z kasární (realita "predreformnej" ruskej armády) alebo 2/3 brigády ktoré na to potrebujú hodinu/ny.

jmodrak píše: Preto pokiaľ nerobím špeciáli - tak je výzbroj praporov a oddielov v celej armáde ta istá. Kde chodíš na to, že výzbroj u brigády alebo divízie je odlišná neviem. Iné je to u zväzkov špecialov, ale u vševojskovákov je to rovnaké. Tak isto neviem, podľa čoho si prišiel na to že každá jednotka je unikát. Zloženie a počty sú dané Tabuľkami V a M počtov a veliteľa akejkoľvek jednotky a útvaru, zväzku, zväzu, ktorý ich nepozná a nepozná ich naplnenosť treba okamžite na mieste zastreliť . Ty miešaš špecialov a vševojsk. Ale takto to nefunguje nikde.

Ruská armáda zdedila po sovietskej byzatský mix typov zbraní i organizačných štruktúr. Behom zmien za 20 rokov si nemal identické (štruktúrou aj výzbrojou) prakticky ani 2 pluky (T-72B, T-80B/U, T-90, T-90A, BMP-1, BMP-2, BMP-3, BTR-70/80, MT-LB, rôzne počty práporov rôznych typov, 40-50 tankov, 120-180 BMP/OT, delostrelectvo, atd.), o vyšších celkoch (divíziách/armádach) ani nehovoriac.

jmodrak píše:Čo sa týka práporčíkov - tí práve vznikli v armáde ZSSR, aby sa odlíšili funkčne starší poddôstojnici, podľa vzoru ČSĽA. Jedno to nie je, lebo náplňou práporčíkov bolo práve veliť staršinom, napr. u PVO. A systém fungoval.

Pokiaľ viem, práporčíci/mičmani vznikli po skrátení povinnej služby z 3 na 2 roky (u VMF zo 4 na 3) a z dôvodu potrebnosti profesionálnych poddôstojníkov.Či ich hodnostné spektrum bude 3 alebo 5 hodností je jedno, dôležité je akým systémom budú vyberaní a pripravovaní.

Byt se necitim prilis komentovat Vasi diskuzi, tak

Pokiaľ viem, práporčíci/mičmani vznikli po skrátení povinnej služby z 3 na 2 roky (u VMF zo 4
na 3) a z dôvodu potrebnosti profesionálnych poddôstojníkov.Či ich hodnostné spektrum bude
3 alebo 5 hodností je jedno, dôležité je akým systémom budú vyberaní a pripravovaní.

si myslim, ze u zvlast tecnickych slozek jako je PVO, raketaci nebo letectvo, to hlavu a patu ma

jmodrak píše:Brigáda ti nikdy nenahradí divíziu. Pozri si počty praporov u brigády a divízie, to iste platí aj o zabezpečovacích jednotkách. Brigáda nikdy nebude mať toľko možnosti ako divízia, aj keď, je silnejšia ako pluk.

Je možné zreorganizovať dovtedy existujúce divízie na brigády (s tým že posilním ich jednotky bojovej podpory a zabezpečenia) aby som dosiahol na stupni "operačné veliteľstvo/resp/armádny zbor" dostatočný počet bojových práporov na predpokladanej frontovej línií, ktorú potrebijem uhájiť???

Ak to dobre chápem, tak julesák chcel povedať že je možno vhodnejšie mať namiesto povedzme troch divízií (na 50-80% pripravenosti) v podriadenosti Zborového veliteľstva radšej napr. päť "nových" brigád na 90% stavoch (ktorá tak dokáže reagovať rýchlejšie ako "stará" divízia) a k tomu povedzem nejaké samostatné prápory (napr. prieskumníci, tažké delostrelectvo, prípadne PVO) z podriadenosti "operačného veliteľstva".

Jmodrak: Já dodám, že podle podobného vzoru jedou i USA s jejich BCT - brigade combat team... To, že brigáda nikdy nenahradí divizi je sice fakt, ale pokud divizi "rozbiješ" na samostatné brigády, které jsou každá zvlášť schopná nasazení (a ještě rychlejšího než celá divize), tak dosáhneš daleko větší flexibility, než s jednou divizí, nevim jak je to u Rusů, ale USA to má tak, že Divize jako taková má 4 (a víc) brigády, kdy každá jedna brigáda je schopna fungovat naprosto samostatně, ale pokud jsou spolu fungují jako divize...

Milos984 píše:Je možné zreorganizovať dovtedy existujúce divízie na brigády (s tým že posilním ich jednotky bojovej podpory a zabezpečenia) aby som dosiahol na stupni "operačné veliteľstvo/resp/armádny zbor" dostatočný počet bojových práporov na predpokladanej frontovej línií, ktorú potrebijem uhájiť???

Áno, A znovu opakujem počet práporných skupín schopných samostatného nasadenia má "nová" brigáda rovnaký počet ako "stará" divízia, tj. 3.

Milos984 píše:Ak to dobre chápem, tak julesák chcel povedať že je možno vhodnejšie mať namiesto povedzme troch divízií (na 50-80% pripravenosti) v podriadenosti Zborového veliteľstva radšej napr. päť "nových" brigád na 90% stavoch (ktorá tak dokáže reagovať rýchlejšie ako "stará" divízia) a k tomu povedzem nejaké samostatné prápory (napr. prieskumníci, tažké delostrelectvo, prípadne PVO) z podriadenosti "operačného veliteľstva".

Cca tak som to myslel. Pretože nemá zmysel uvažovať o ideálnej situácii, ale o reálnej - tj, že bol/je objektívny problém dosiahnuť personálnu naplnenosť aj pri brigádnej štruktúre.

CAT píše:Jmodrak: Já dodám, že podle podobného vzoru jedou i USA s jejich BCT - brigade combat team... To, že brigáda nikdy nenahradí divizi je sice fakt, ale pokud divizi "rozbiješ" na samostatné brigády, které jsou každá zvlášť schopná nasazení (a ještě rychlejšího než celá divize), tak dosáhneš daleko větší flexibility, než s jednou divizí, nevim jak je to u Rusů, ale USA to má tak, že Divize jako taková má 4 (a víc) brigády, kdy každá jedna brigáda je schopna fungovat naprosto samostatně, ale pokud jsou spolu fungují jako divize...

Minimálne čiastočná inšpirácia americkým konceptom BCT je evidentná, či už je priznaná alebo nie. Ruské brigády sú síce väčšie a majú v určitých segmentoch (PVO, delostrelectvo) viac podpory, v iných (prieskum, BPL) zase menej, ale základná idea je rovnaká. Ruská armáda (rozumej pozemné vojsko) divíznu štruktúru (s výnimkou Kuríl a tamojšej posádky) opustila a jednotlivé brigády podliehajú priamo armádam. Teda tak to bolo cca od roku 2009 do teraz - či sa to zmení, uvidíme.

Julesák - divízia sa ti z kasárni do 1. hod. celá nepohne. Nie je to technický možné, pluk áno. Brigáda je väčší pluk, takže je schopná vypadnúť z kasární, ale jej vyšší stupeň nie. Otázne je aj načo by mala celá divízia - nie jej bojové jednotky - pluky vypadnúť z kasární do hodiny. Na rýchle riešenie mám predsa útvary rýchlej reakcie a či príde vševojsk divízia o 1. hod. neskoršie alebo o týždeň je v podstate jedno. Problémom jelcinovskej armády bola technická, organizačná a morálna neschopnosť vôbec niekam vyraziť. Presne to definoval Josef. To, že "reformátori" vylievajú z vaničky s vodou aj dieťa, je pre nich typické. Tak či tak, budú sa aj brigády musieť sformovať do vyšších celkou - vo vhodných podmienkach a potom nastane "pravá" reforma. Ako som už písal, sú podmienky vhodné pre brigády a tak isto aj pre divízie. Tie v miery nemusia byť na plných počtoch a je to aj nezmysel ich mať. Na rýchle reakcie mám vyčlenené sily. Dávať vševojskovákom úlohy špeciálov alebo naopak je cesta do pekla. Američania by o tom mohli písať celé knihy. To, že nemajú zabezpečenie pre divízie ale iba pre brigády a z toho potom preferovať brigádný systém. To je ako liečiť chorú ruku amputáciou namiesto operáciou.
Čo sa týka previerok a cvičení problém nebol v štruktúre, ale v problémoch čo písal Josef.
Identické pluky v divízii nepotrebuješ. Dôležité sú identické prapory v pluku, brigáde. Identické pluky v podstate nemal ani Wehrmacht, a že mu to šľapalo .
To, že sa v jednom pluku vyskytovali rôzne druhy je bordel organizačný.
K poddôstojníkom asi takto, bola doba kedy v armáde ZSSR boli iba profesionálny poddôstojníci, ale ako armáda rástla, ukázalo sa, že bude treba aj zo záklaďakov. Ale určité funkcie boli stále obsadzované profesionálmi - hlavne u technických zložiek. A práve velenie profesionálom vznikla potreba práporčíkov. Klasický príklad letecké opravovne, ponorky, PVO, rakeťáci atď.

A znovu opakujem počet práporných skupín schopných samostatného nasadenia má "nová" brigáda rovnaký počet ako "stará" divízia, tj. 3.
Nezmysel. Spočítaj si prapory a podporné prostriedky.

Miloš - Nie. Ak máš napr. 10 funkčných praporov u divízie, tak ich rozdelením do 2 brigád ich bude stále 10. Ak chceš posilniť, musíš postaviť nové prápory.

CAT - BCT bola svojho času pekná predstava, ale to isté môžeš robiť aj plukmi a nemáš takú pakárnu s velením. Načo bolo poukazované už pri vzniku a praxou samozrejme potvrdené. Takže sa poškoľuje po Španielskom systéme. Zase nehovorím, že je to zlý systém, len nie je univerzálny pre všetky väčšinu situácii. Bola to doba kedy boli predstavy o budúcich konfliktoch tzv. " malej intenzity" a "rýchleho riešenia" na čo by boli vhodné, ale prax ukázala, že tieto predstavy skončili v Iraku a Afgane. Takže späť do reality.

jmodrak píše:Julesák - divízia sa ti z kasárni do 1. hod. celá nepohne. Nie je to technický možné, pluk áno. Brigáda je väčší pluk, takže je schopná vypadnúť z kasární, ale jej vyšší stupeň nie. Otázne je aj načo by mala celá divízia - nie jej bojové jednotky - pluky vypadnúť z kasární do hodiny. Na rýchle riešenie mám predsa útvary rýchlej reakcie a či príde vševojsk divízia o 1. hod. neskoršie alebo o týždeň je v podstate jedno.

Samozrejme že do hodiny sa ani celá brigáda z kasární nedostane. Do hodiny musí vyraziť - "začať odchádzať". Motostrelecké brigády majú byť práve schopné rýchlej reakcie - že to vôbec nie je jedno sme videli napr. v JO.

jmodrak píše:Tak či tak, budú sa aj brigády musieť sformovať do vyšších celkou -

Veď sú - ruské pozemné vojská majú 10 vševojskových armád.

jmodrak píše: sú podmienky vhodné pre brigády a tak isto aj pre divízie.

Súhlasím. Ak je vysoká pravdepodobnosť rozsiahleho konvenčného konfliktu, divízie sú naozaj vhodné. Ja si podobný minimálne v strednodobom merítku viem len ťažko predstaviť.

jmodrak píše:Tie v miery nemusia byť na plných počtoch a je to aj nezmysel ich mať.

To v realite dnešnej RF znamená že máš obrovské množstvo techniky a o niečo menšie množstvo personálu v reálne nepoužiteľných jednotkách. Pre predreformné OS RF to bolo niekde medzi 85-90 % útvarov ktoré sa nedali v boji použiť..

jmodrak píše:Na rýchle reakcie mám vyčlenené sily.

Pri predpoklade konfliktov na kaukaze či v strednej Ázii sú akcieschopné a rýchlo nasaditeľné konvenčné sily nevyhnutné. Prvá čečenská vojna mohla skončiť skôr ako sa začala ak by ich vtedy RF mala.

jmodrak píše: Dávať vševojskovákom úlohy špeciálov alebo naopak je cesta do pekla.

Ruska sa skôr týkal ten druhý extrém.

jmodrak píše:To, že nemajú zabezpečenie pre divízie ale iba pre brigády a z toho potom preferovať brigádný systém.

Predreformné OS RF neboli schopné udržať divízie akcieschopné ako organické celky - vždy vytvárali bojové uskupenia ad hoc. Brigádny systém je o tom odstrániť ten "ad hoc" prvok.

jmodrak píše:Identické pluky v divízii nepotrebuješ. Dôležité sú identické prapory v pluku, brigáde. Identické pluky v podstate nemal ani Wehrmacht, a že mu to šľapalo .
To, že sa v jednom pluku vyskytovali rôzne druhy je bordel organizačný.

Motostrelecký pluk s BMP by mal byť (možno až na typy hlavnej výzbroje) identický či je na Kaukaze alebo na Sibíri. Inak sú tie tabuľky len virtuálnou realitou. A to boli. Unifikované brigády sú súčasťou snahy ten brodel odstrániť - rozformovať staré útvary, vytvoriť nové podľa jednotných tabuliek, históriu a tradície preniesť na nové.

jmodrak píše:K poddôstojníkom asi takto, bola doba kedy v armáde ZSSR boli iba profesionálny poddôstojníci, ale ako armáda rástla, ukázalo sa, že bude treba aj zo záklaďakov. Ale určité funkcie boli stále obsadzované profesionálmi - hlavne u technických zložiek. A práve velenie profesionálom vznikla potreba práporčíkov. Klasický príklad letecké opravovne, ponorky, PVO, rakeťáci atď.

Profesionálnych poddôstojníkov treba. Či sa budú volať práporčíci alebo nie, je nepodstatné. Podstatné je aby tvorili fungujúci systém od čerstvých veliteľov družstiev až po veteránov s 20 ročnou službou. Čo nový systém sľuboval dosiahnuť.

jmodrak píše:A znovu opakujem počet práporných skupín schopných samostatného nasadenia má "nová" brigáda rovnaký počet ako "stará" divízia, tj. 3.
Nezmysel. Spočítaj si prapory a podporné prostriedky.

No poďme počítať - delostrelecké oddiely -2, oddiel reaktívneho delostrelectva - 1, protitankový prápor - 1, prieskumný prápor -1, ženijný prápor -1, prápor materiálneho zabezpečenia - 1, prápor opráv techniky -1, spojovací prápor -1, prápory PVO - 2. Toto je podporný komplet "novej" brigády (bez jednotiek menších ako prápor).

Čoho mala viac divízia?
Mala silnejšiu PVO - pluk systému Tor/Osa. Brigáda má cca štvrtinu toho v jednom zo svojich PVO práporov.
Myslím že protichemická ochrana divizie bola na úrovni práporu, brigáda má rotu, ale to je myslím dané menším počtom techniky.
Takisto divízia mala silnejšie delostrelectvo vyššie uvedený set 2+1 a k tomu oddiel na úrovni pluku.
Toť vše.

jmodrak píše:Miloš - Nie. Ak máš napr. 10 funkčných praporov u divízie, tak ich rozdelením do 2 brigád ich bude stále 10. Ak chceš posilniť, musíš postaviť nové prápory.

A sme tam kde predtým - divízia (a jej prápory) buď nebudu naplnené, a ak budú, divízia nebude mať dosť podporných prostriedkov aby z nich mohla vytvoriť samostatné uskupenia. Brigády áno.

jmodrak píše:CAT - BCT bola svojho času pekná predstava, ale to isté môžeš robiť aj plukmi a nemáš takú pakárnu s velením. Načo bolo poukazované už pri vzniku a praxou samozrejme potvrdené. Takže sa poškoľuje po Španielskom systéme. Zase nehovorím, že je to zlý systém, len nie je univerzálny pre všetky väčšinu situácii. Bola to doba kedy boli predstavy o budúcich konfliktoch tzv. " malej intenzity" a "rýchleho riešenia" na čo by boli vhodné, ale prax ukázala, že tieto predstavy skončili v Iraku a Afgane. Takže späť do reality.

Je v podstate jedno, či sa ten celok volá brigáda alebo pluk (je to často vec tradície). Ide o to aby bol samostatne schopný akcie - čo "brigáda" je a "pluk" nie je.

Z Irakom a Afganistanom súhlasím - akurát si nemyslím že toto je niečo čo bude najbližším typom konfliktu v ktorom sa OS RF budú angažovať.

Julesák - v JO to "pokašľali" Putin s Medvedevom. Vojská boli pripravené. Skôr išlo o verejnú mienku a reakcie "demokratických politikov " a "prostitútov z novín" na okamžitú reakciu. Jednoducho to nechali "vyhniť". Že si to odskákali obyčajný vojaci je jasné. Holt politika.

Pri počítaní je treba uviesť hlavne počty bojových praporov. Vo všeobecnosti divízia mala 4 pluky po 3 práporoch - t.j. 12. Mala aj vrtuľníkový odriad. Čo asi žiadna brigáda nebude mať. Pluk je schopný samostatnej činnosti, preto je to útvar, má v podstate všetko pre jej vedenie.

jmodrak píše:Julesák - v JO to "pokašľali" Putin s Medvedevom. Vojská boli pripravené.

Politické súvislosti komentovať nechcem, ale vojna v JO odhalila oi. aj vážne organizačné problémy OS. Napr. VDV z Pskova boli na mieste bojov skôr než motostrelecké pluky zo Severného Osetska či Čečny. Alebo že kopu špecialistov všetkých druhov tam museli narýchlo zvážať z celého Ruska lebo na mieste proste neboli.

jmodrak píše:Pri počítaní je treba uviesť hlavne počty bojových praporov.

Brigáda ich má menej - ale s viac menej rovnakou podporou.

jmodrak píše: Vo všeobecnosti divízia mala 4 pluky po 3 práporoch - t.j. 12.

Tabuľkovo pokiaľ viem 4x4, tj. 16, (obvyklá štruktúra plukov bola 3+1) ale to je detail

jmodrak píše: Mala aj vrtuľníkový odriad. Čo asi žiadna brigáda nebude mať.

Viem že napr. divízie SA v Československu zmiešanú vrtuľníkovú letku mali. Ale divízie OS RF pokiaľ viem už nie. Brigády takisto nie.

jmodrak píše:Pluk je schopný samostatnej činnosti, preto je to útvar, má v podstate všetko pre jej vedenie.

Pluk síce dokáže fungovať ako celok, ale nie je schopný poslať do boja svoje prápory ako samostatné jednotky (čo je kľúčové, pretože od Afganistanu vrátane boli prakticky všetky operácie vedené samostatnými prápormi), len jeden. Divízia teda 3 (podľa počtu plukov), rovnako ako "nová" brigáda.

Dodám, že u brigád USA vrtulníkový obřad není výjimkou...

To, že sa VDV dopravila rýchlejšie letecký zo Pskova má neprekvapuje. Kto zažil presun útvaru po vlastnej osi vie, že za deň prejde okolo 150 km, po relatívne kvalitných cestách. Rýchlosť kolóny určuje najpomalšie vozidlo, k tomu prestávky atď. Rozhodne to nie je ako keď sadneš do osobáku a frčíš 120 po diaľnici.

Ten jeden prápor sa väčšinou rozhodil ako podpora, záloha takže som ho ani nepočítal.

Vrtuľníky mali aj divízie na západe v ČSSR, dokonca aj spojovaciu letku. Na Slovensku už nie, to bolo v tyle.

Pluk dokáže vyslať max. 2 prápory ako samostatne, ale sa vyšťaví z podpory. Preto som aj písal, že brigádny systém je lepší napr. do hôr, kde sa viac ako jeden - dva prapory nedajú rozvinúť. Ale napr. na stredoeuropskom bojisku je to už problém, o rovinách, kde sa môžem rozvinúť na maximum a ešte môžem manévrovať, tam mi je samostatný prápor vedúci samostatný boj na smere k ničomu. Jedine ako špec. odriad. Ale to už je o niečom inom.

Afgán ako bojisko je bojisko v horách, ideálný pre brigádny alebo dvojkovú divíznu štruktúru. Ale rozhodne nemyslím, že by to bolo budúce hl. bojisko.

CAT - skôr ako výnimkou je to improvizácia, práve na problémy so štruktúrov. Skôr rozhodili svoje aeromobilné jednotky medzi pechotu aby pomohli zmierniť nedostatky štruktúry. Teraz už robia na novej štruktúre budúcnosti - tak sa nechajme prekvapiť.

Reportáž o vznikajúcich silách pre špeciálne operácie:
http://www.youtube.com/watch?feature=pl ... 6MtEDC31Ao#!

Il-476 zavŕšil závodné skúšky
http://slovak.ruvr.ru/2013_05_21/Il-476 ... ne-skusky/

Ruské MO zdá sa pokračuje v organizovaní neohlásených cvičení - to terajšie sa týka jednotiek letectva a PVO/PRo v Západnom okruhu, účastní sa ho 9000 osôb, 200 kusov pozemnej a 180 leteckej techniky:

http://www.youtube.com/watch?feature=pl ... br8Z0iq4Jo
http://www.youtube.com/watch?feature=pl ... zpaIm8alFw

http://www.youtube.com/watch?feature=pl ... JbpiC8Kn7k#!

Neohlásené cvičenie bolo vyhodnotené ako úspešné, z 11 vypustených protizemnbých striel (CH-55 ?) bolo zachytených 9.

Z TU-95 bola vypustená Ch-55SM (s prídavnými nádržami na bokoch)

Nerad se do toho motam, ale nekde jsem cetl, ze prezident Putin ohodnotil cviceni za 3, prave kvuli tem dvem raketam, ktere se znicit nepodarilo. Do jake miry jsou takova cviceni realisticka? Neni to jen propaganda?